synkriticizmus a svetonázor

Z tvrdenia existencie predpriestorovostného, predčasovostného, predhmotnostného podľa synkriticizmu nevyplýva, že nevyhnutne musí ísť o nehmotné. Tvrdenia o povahe sféry alebo “etapy” pred vznikom času, priestoru alebo hmotnosti, závisia podľa synkriticizmu od svetonázorového rozhodnutia, od toho, aké kategórie ako jadrové a v akom pomere necháme intervenovať v našich úvahách o prabytí. Pri používaní fyzikálnych pojmov musíme zachovávať ich disciplinárny (rozumej: fyzikálny) status, nemôžeme podľa tých ktorých svetonázorových postulátov meniť ich disciplinárny status na status filozofický, t. j. raz ich považovať za termíny referujúce k materiálnym inokedy zasa k ideálnym entitám. A pokiaľ ide o filozofickú (svetonázorovú) interpretáciu referovaných entít, synkriticizmus sa pridŕža princípu žičenia inakosti. Čím pestrejší je svet svetonázorových postojov, tým lepšie. A pokiaľ ide o svetonázorové postoje, z ktorých vyplývajú požiadavky konania zla čiže škodenia, synkriticizmus sa zasa pridŕža princípu zbytočnosti konania zla (zbytočnosti škodenia) a teda aj zbytočnosti takých postojov, ktoré k zlu (ku škodeniu) vedú.