Previous  |  Next ]     [ Up  |  First  |  Last ]     (Article 98 of 387)
 

  filozofia filozofie synkriticistická


– zložka synkriticistickej metafilozofie.

Synkriticistickú filozofie filozofie tvorí súbor sebareflexívnych postupov a disciplín zameraných na odhaľovanie, skúmanie a rozmnožovanie filozofém s cieľom premieňania filozofie na zložku (vývinové pásmo) kultúry alebo udržiavanie statusu filozofie ako zložky kultúry. Filozofia (ani filozofia synkriticistická) totiž nie je samozrejmou zložkou kultúry, t. j. samozrejmou účastníčkou transformácie zla na dobro, škaredého na krásne etc.

Vznik i vývin filozofie je sprevádzaný tendenciou filozofie nielen etablovať sa ako svojrázny prúd kultúrneho diania, ale aj zabúdať na zdroj svojho zmyslu, ktorým je trvanie v podobe sebareflexívneho sprievodu kultúry smerujúceho k ustaniu filozofie (pokiaľ je to filozofia dobra a krásy) a uvoľneniu miesta tomu, čoho filozofiou dovtedy⁄doposiaľ bola – sc. dobru a kráse. Toto zabúdajúcno filozofie na zdroj svojho vlastného zmyslu sa v dejinách manifestuje ako neutíchajúce sporenie sa (polemizmus) filozofov medzi sebou a s kýmkoľvek mimo nich (s vedou, náboženstvom, každodenným životom, umením). Preváženie tohto polemizmu nakoniec vyúsťuje do škandálu filozofie spočívajúcemu v strate jej zmyslu, v jej neschopnosti pritakať dobrému a krásnemu. Synkriticistická filozofia filozofie ukazuje, že filozofia môže skončiť aj ináč ako týmto škandálom. Môže ísť totiž o toto: dobrá filozofia dobra je filozofia, ktorá skončí a uvoľní miesto tomu, čoho filozofiou bola – čiže dobru. A obdobne dobrá filozofia krásy je filozofia, ktorá skončí a uvoľní miesto kráse.

Synkriticitická filozofia filozofie ukazuje, že podstatou filozofie ako sebareflexívnej zložky kultúry je táto transcendencia – sebaprekročenie filozofie dobra a krásy k dobru a kráse. Toto je synkriticitická filozofia činu. Zmysel má koniec koncov iba pretrvávanie filozofie zla a filozofie škaredého, pretože tu ide o reflexiu zla a škaredého s možnosťou synkritizácie tejto reflexie v intenciách princípu zbytočnosti konania zla a ničenia krásneho, k čomu (sc. k zlu a k ošklivému) dochádza dokonca aj bez nejakého osobitného úsilia alebo školenia ľudí (konať zlo a ničiť je triviálne, je omnoho ľahšie ako konať dobro a tvoriť krásne veci).

 

Cf disciplína synkriticizmu, filozofia synkritická, metasynkriticizmus.
Encyklopédia synkriticizmu Ver. 1.0 © doc. PhDr. Jozef Piaček, PhD., 2014