– vyjadrená alebo nevyjadrená (napríklad len prežívaná) náplň manifestácie sveta v ľudskom vedomí.
Vyjadrené zložky zmyslu sú významom
Jadrom zmyslu je dôležitosť.
Svet je ontologicky bohatší o zmysel a chudobnejší, keď zmysel chýba; svet môžeme obohacovať už tým, že ho chápeme, že ho rozmnožujeme o zážitky jeho krásy alebo o súcit s trpiacimi alebo o pochopenie Higgsovho mechanizmu (cf Higgs mechanism (Wikipedia). Vnímanie umeleckého diela je tvorivý proces (hovorí J. Albrecht)! Vedomie je nepostrádateľné pre úplnosť bytia sveta; nie pre jeho bytia, ale pre úplnosť jeho bytia, zavŕšenie bytia. Bytie a úplnosť bytia sú odlišné udalosti.
Ľahostajnosť, cynizmus, uzavretie sa svetu a pod. je zasa ochudobňovanie sveta; ono obohatenie bytia sveta zmyslom súvisí s tým, že ak niečo pochopíme, t. j. vygenerujeme alebo regenerujeme (rekreujeme) zmysel, tak sa aj zmeníme a ak sa zmeníme, tak ináč v kontexte súcien, ktoré nás vo svete obklopujú, účinkujeme; zmyslom súcien sa tak svet neobohacuje len o duchovných dvojníkov týchto súcien, ale aj o zmenu nás samých (ako špecifických (re)kreujúcnien súcien.
Otvorenie sa zmyslu je sloboda.
Fenomenologickosť synkriticizmu spočíva v tom, že sleduje len zmysel. Podľa synkriticizmu zmysel má len zmysel. Preto aj odporúča zvoliť si slobodne zmysel ako manifestáciu čohokoľvek v našom vedomí ako završovateľovi bytia. Bez zavŕšenia vo vedomí je iba fragment; zavŕšením vo vedomí sa aj fragment stane úplným bytím. Toto platí o čomkoľvek dobrom i zlom, krásnom i škaredom, o umení i vede, náboženstve i o čomkoľvek v každodennom živote, aj tá najnepatrnejšia udalosť dostáva úplnosť bytia (samozrejme, že nie bytie samo!) jej uvedomením si čiže jej manifestáciou vo vedomí. Ak by sme si napríklad dielo, ktoré umelec vytvoril s tým, že to bude umelecké dielo, neuvedomili, zostalo by v istom zmysle v predsieni bytia, bolo by to stále iba možné umelecké dielo, no nie umelecké dielo skutočné. Nezastupiteľnosť vedomého završujúcna vystúpi pred našim zrakom veľmi ostro vtedy, keď si uvedomíme, že k plnému etablovaniu sa bytia umeleckého diela patrí zavŕšenie jeho bytia v podobe kreatívnej konštitúcie zmyslu tohto diela vo vedomí druhého⁄druhých ľudského jednotlivca⁄ľudských jednotlivcov. V tomto zmysle je produkcia každého umeleckého diela koprodukciou.
Bytie je dávané výbytňujúcnom, zavŕšenie bytia výbytňujúcnom zvaným vedomie, presnejšie totalita jeho konštitutívnoinštitutívneho diania. Bytie človeka je dávané výčlovečňujúcnom, zavŕšenie bytia človeka konštitúciou jeho duchovného dvojníka zvaného zmysel človeka prinajmenšom vo vedomí tohto človeka samého; ďalším stupňovaním bytia človeka môže byť konštitúcia zmyslu človeka vo vedomí druhého človeka atď. Podobné je to napríklad s bytím hudby, ktoré je dávané výhudobňujúcnom, pričom zavŕšenie bytia hudby je konštitúcia zmyslu hudby vo vedomí vnímateľa hudby… . Takto si môžeme brať rad za radom bytie čohokoľvek, bytie akéhokoľvek súcna, bytie akejkoľvek veci do nekonečna. Podľa Rilkeho niet z tohto pravidla výnimky dokonca ani pre Boha:
(100;29)
Ukazuje sa, že pravidlo završujúcna bytia zmyslom tvorí stržeň múdrosti. Dôjsť by nám to určite mohlo na príbehu Jíst moudře:
(101;136 – 137)
Vedomie ako završujúcno bytia je pozoruhodné aj pri veciach, ktoré neexistujú, pri veciach, ktorých existenciu si vedomie len vymýšľa. K zavŕšeniu bytia neexistujúcich vecí patrí uvedomenie si ich neexistencie. Ak si napríklad nejakú vec vymyslíme, pričom si neuvedomíme, že neexistuje, alebo zabudneme na to, že vec sme si vymysleli a začneme žiť v súlade s týmto faktom, môže to mať (a má to aj) neblahé následky pre všetkých zúčastnených. Minucióznym rozborom tejto problematiky sa už vyše 100 rokov venuje analytická filozofia (počnúc Russellovou kritikou Meinonga), pričom vyvinula široko aplikovateľný precízny analytický pojmovoterminologický aparát (pozri diskusie v ostatných číslach analytickofilozofického časopisu Organon F).
Synkriticizmus skúma pravidlo obohacovania bytia o jeho duchovného dvojníka v podobe zmyslu najmä v rámci svojej disciplíny zvanej ponematika (umenie doťahovať do podoby diela alebo jednoducho náuka o dokončovaní a jeho zmysle) a jej subdisciplín, napríklad v ponematike kultúrnosti.
Cf človek, dimenzie zmyslu, inscendencia, sloboda, synkriticizmus, štrukturujúcno zmyslu, univerzum významové, útvar významový, význam.