chápanie

– sa viaže na sebapremenu chápajúceho; chápanie bez reálnej premeny chápajúceho je pseudochápanie a “chápajúci” by sa bez sebapremeny iba javil ako chápajúci alebo iba vyhlasoval za chápajúceho, no v skutočnosti by nechápal nič. Toto sa vzťahuje v prvom rade na interpersonálny dialóg, na dialóg so sebou samým (napríklad o škodlivosti môjho fajčenia som nepochopil nič, ak som neprestal fajčiť), na dialóg intersexuálny, intergeneračný, interkultúrnozonálny (čiže dialóg v rámci jednej kultúry napríklad medzi vedou a náboženstvom), interpolitickostranícky, interreligiózny, interkultúrny. Ak ti poviem, že ťa chápem, že ťa ľúbim, že som pri tebe v tvojej biede atď., no v skutočnosti sa nezmením, v skutočnosti čiže reálne ti nepomôžem, ide iba o reči: nechápem ťa, neľúbim ťa, nie som pri tebe, alebo som pri tebe iba rozumom, intelektuálne, nedajbože z dajakej vypočítavosti, čiže ako fragment, čiže nie ako celý živý človek. A preto chradneme – sami i vo vzťahoch, preto sa dostávame do kríz v partnerstve, v politike, v cirkvách. Príčinou všetkých našich kríz a všade je to, že sa nemeníme, že iba trváme, čoho výsledkom je nevyhnutne retardácia: duševne, politicky, cirkevne, osobne, manželsky a tak ďalej a podobne.