umenie

– ten ktorý z prvkov množiny umení (artes) vrátane umenia ako diania synkrízy, diania prepletania sa tak či onak zastúpených⁄intenzívnych podprocesov tvorivého, praktickointerpretatívneho a receptívneho pretvárania esteticky neutrálneho alebo škaredého na krásne alebo menej krásneho na krajšie bez ohľadu na to, či toto dianie sedimentuje do podoby ustáleného (umeleckého) diela alebo zostane iba pri performancii, ktorá sa už trebárs ani nikdy nezopakuje. Zopakovanie performancie (jej replikácia) by bolo vlastne ukončením výumeňujúcna.

Stávať sa umeleckým dielom a byť ním je len jedným z príbehov výumeňujúcna (napríklad výliterárňujúcna, výhudobňujúcna, vývýtvarňujúcna, výarchitektujúcna, výdramatičňujúcna atď.) čiže umeleckej udalosti. Umelecké dielo je kolaps výumeňujúcna ako univerzálnej umeleckej udalosti, presnejšie jedným z jej možných kolapsov, ktorých je otvorená množina. Ďalšími typmi výumeňujúcna je recepcia umeleckého diela a jeho interpretačnopraktická realizácia a mimodielové typy výumeňujúcnien.

Dramatickými mílnikmi vývinu na hranici medzi dielovými a mimodielovými formami výumeňujúcnien je egoizácia v podobe zrodu autora a deegoizácia v podobe jeho rozpúšťania. Umenie ako prienik nekonečného počtu príbehov výumeňujúcna je predmetom synkritickej umenovedy i synkritickej estetiky, ktorých filozofickým základom je synkriticistická filozofia umenia.

Synkritická umenoveda a estetika v podstate exponujú ematiku jednotlivých typov a druhov výumeňujúcnien, synkriticistická filozofia umenia fundovaná synkriticistickou ontológiou umenia je jej intenzifikáciou a systematizáciou. Synkriticistická filozofia umenia bazíruje jednak na ireducibilite jednotlivých foriem výumeňujúcna medzi sebou a na ireducibilite toho ktorého výumeňujúcna a jeho teoretického obrazu.