lipnutie

– forma túžbostnej závislosti od niekoho alebo niečoho. Prvkom túžby sa lipnutie napĺňa zväzujúcim, stŕpňujúcim napätím a snahou, zneslobodňovaním. Lipnutie je prekážka lásky, ktorej nevyhnutným predpokladom je sloboda, nelipnutie na milovanom, nezávislosť od milovaného. Pokiaľ napríklad dieťa milujúce svojich rodičov od nich závisí, je vzťah medzi ním a jeho rodičmi spravidla nabitý potenciálnym konfliktom, utrpením. Pri lipnutí záleží na utrpení prípadne spojenom so vzťahom, pri láske toto záležanie anihiluje: pri láske zostáva trebárs utrpenie alebo starosti, no milujúcim na nich nezáleží, a síce v intenciách tézy, že nie je zaujímavé utrpenie, ale čo z neho trpiaci alebo milujúci spraví – zaujímavý je zmysel utrpenia. Ale ten sa začína odhaľovať až momentom ustania lipnutia na prekonaní utrpenia. Fakt utrpenia je neodstrániteľný lipnutím na jeho odstránení, túžbou, aby utrpenie skončilo. Túžba (sc. aby utrpenie skončilo) a utrpenie provokujú netrpezlivosť, utrpenie navyše, utrpenie z utrpenia. Ustaním lipnutia ustane aspoň proces tohto zbytočného vrstvenia sa utrpenia. Môžeme trpieť pokojne aj bez toho, aby sme trpeli trpením; to neznamená, že sa z trpenia máme tešiť, to by bol masochizmus. Zaujímavou formou lipnutia je aj strach z utrpenia, ktorý je zvyčajne vtedy, keď tu utrpenie nie je, no my si nechávame myseľ napĺňať predstavami o ňom.