Category Archives for synkriticizmus
čas (synkriticizmus)
– synkríza bezčasového uplývajúcna prítomného do bolosti/bývalosti a nastávajúcna budúcnosti; čas bytní bezčasmo. Cf chronogenéza (synkriticizmus), ontológia synkriticistická (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
civilizácia (synkriticizmus)
(čes. civilizace) – replikácia zauzlovávania sa agapizmu a polemizmu, na rozdiel od kultúry, v ktorej sa nereduktívne usúvzťažňujú (synkritizujú); civilizácia je možnosť kultúry. Výskumom podmienok premeny tejto možnosti na skutočnosť sa zaoberá synkriticizmus Dôležitou pôdou premeny civilizácie na kultúru je … Continue reading
cesta chronická (synkriticizmus)
– cesta v čase; v synkriticizme sa tematizuje najmä v súvislosti s vyrovnávaním sa človeka s ťažkosťami, pri ktorom ide o vypĺňanie oblúka časového intervalu medzi nástupom ťažkosti a ustaním (odstránením) ťažkosti 1. problematizáciou (spiritualizáciou ťažkosti do podoby problému), 2. … Continue reading
celok predsynkriticky daného (CPD) (synkriticizmus)
– všetko to, čo je dané pred započatím skúmania v rámci synkriticizmu; v Husserlovej fenomenológii celku predsynkriticky daného zodpovedá predvedecký (alebo životný) svet (Lebenswelt, life-world). Cf dané (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
bytnenie (synkriticizmus)
– bezčasové pretrvávajúcno; napríklad o čase hovoríme, že bytní, pretože ak by sme hovorili, že “je”, opäť by sme sa museli pýtať, v akom čase je čas; čas bytní v bezčasí alebo bezčasmo. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
bytie človeka (synkriticizmus)
(čes. bytí člověka) – výbytňujúcno na spôsob človeka, ktorého podstatou je sebaprekračujúcno človeka a ďalšie formy transcendovania, ako napríklad prichádzanie na svet alebo umieranie (odchádzanie zo sveta); bytie človeka je synkríza všetkých foriem jeho (seba)prekračujúcna; maximom bytia človeka na svete … Continue reading
bytie (synkriticizmus)
(čes. bytí) – bezčasové výbytňujúcno, jeho výsledok i dianie; bytie spoluutvára predmet synkriticistickej ontológie. V rámci výbytňujúcna ide o výčasňujúcno (nastávanie a stávanie = vznikanie a zanikanie času), výpriestorňujúcno (nastávanie a stávanie priestoru), vývlastnostňujúcno (nastávanie a stávanie vlastností), vývzťahujucňúcno (nastávanie … Continue reading
bratislavskosť (synkriticizmus)
– špecifikum bratislavskej kultúrnej enklávy a bratislavského pretvárania zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré a krásne, vyrastajúce z interkulturálneho dialógu nemeckého, maďarského, židovského, slovenského a ďalších prispievajúcnien kultúre … Continue reading
bolesť (synkriticizmus)
– generujúcno tej najpestrejšej palety nepríjemných pocitov, akú poznáme. Bolesť je druhom utrpenia. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
agapológia (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu skúmajúca lásku; synkriticistická náuka o agapé; systematické rozvíjanie druhej pätice z desiatich téz synkriticizmu. Jej praktickou zložkou je agapistika. Cf milujúcno (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
agapizmus (synkriticizmus)
– milujúcnostný aspekt civilizácie alebo jej vývinové pásmo. Kardinálnym problémom synkriticizmu je problém vzťahu agapizmu a polemizmu a s ním súvisiaci problém vzťahu chronickej a perichronickej cesty vyrovnávania sa človeka s ťažkosťami. Cf bazálno archetypálne (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
agapistika (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu, spočívajúca v pestovaní umenia milovať (artis amandi) i v náuke o tomto umení. Agapistika je praktickou zložkou agapológie. Cf milujúcno (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
agapé (synkriticizmus)
– milujúcno; predmet agapológie. Cf bazálno archetypálne (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
aditi (synkriticizmus)
– predčasové a predpriestorové dávajúcno bytia sveta a všetkého, čo je v ňom, ovládajúcno samého rta (večného usporadujúcna vesmíru), jedna z najstarších interpretácií transhorizontovej reality vo védach tematizovaná pod titulom bohyne Aditi resp. Adití. V západnej tradícii zodpovedá aditi Anaximandrovo … Continue reading
Absolútno (synkriticizmus)
– jedna z tradičných metafyzických interpretácií transhorizontovej reality, v ktorej ako ústredná intervenuje kategória odpútanosti a nezávislosti. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
Boh (synkriticizmus)
– jedna z najčastejších ak vôbec nie najčastejšia z interpretácií transhorizontovej reality nechávajúca v sebe intervenovať konfiguráciu týchto jadrových kategórií: podstatná odlišnosť (od sveta), trvalá prítomnosť (vo svete), aktívna zasahujúcnosť (do sveta a jeho diania), suverénnosť, osobnostnosť a stvoriteľskosť. Viac… … Continue reading
bezčasie (synkriticizmus)
(= perichrónia, achrónia; čes. bezčasí)1 – spojivo sveta a času, mimočasový pôvod času a súbor podmienok bytnenia času, jeho extáz (minulosti/bolosti/bývalosti, prítomnosti, budúcnosti) a ich jednoty; nepolapenosť v sieti času, bezmedzerie medzi tým, čo je, a tým, čo by mohlo … Continue reading
axiológia synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu, spočívajúca v skúmaní hodnoty, hodnotenia, zhodnocovania na báze a prostriedkami synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
atemporalita (synkriticizmus)
– bezčasovosť (v synkriticizme zväčša z praktického hľadiska, ako predmet atemporalistiky). Cf aj: achrónia (synkriticizmus), bezčasie (synkriticizmus), perichrónia (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
atemporalistika (synkriticizmus)
– umenie zbezodkladniť konanie dobra alebo krásy; náuka o atemporalite, no najmä jej praktikovanie v intenciách synkriticizmu ako spôsobu života. Atemporalistika je praktická zložka/vrstva perichronozofie. Cf bezčasie (synkriticizmus), perichrónia (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), ťažkosť (synkriticizmus).
artistika synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu spočívajúca v pestovaní umení (artes) alebo schopností ľudského indivídua ako predpokladov jeho kultivácie na člena kultúrneho spoločenstva a synkritika, t. j. cieľavedomé nereduktívne usúvzťažňovanie, týchto umení ľudskými indivíduami; synkriticistická artistika je vlastne cesta (spôsob) cieľavedomej (seba)kultivácie človeka; … Continue reading
artes (synkriticizmus)
– množina umení alebo schopností človeka pestovaná synkriticistickou artistikou; množina umení, ktoré si človek môže osvojovať, je otvorená: ars amandi, ars docendi, ars educandi, ars moriendi, ars tacendi, ars vivendi, … . Cf synkriticizmus (synkriticizmus), umenie (synkriticizmus).
apeiron (synkriticizmus)
– transhorizontová realita v poňatí Anaximandra. Z mimoeurópskych filozofických tradícií mu napríklad v indickom myslení zodpovedá aditi. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
antropológia synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu skúmajúca človeka; systematické rozvíjanie prvej pätice z desiatich téz synkriticizmu. Fundamentom synkriticistickej antropológie ako synkriticistickej filozofie človeka je synkriticistická ontológia človeka zaoberajúca sa bytím človeka čiže výčlovečňujúcnom. Synkriticistická antropológia je systematicky sebareflexívne rozpracúvaná synkritická antropológia. Cf synkriticizmus … Continue reading
anegoita (synkriticizmus)
– stav rozpustenosti ja; výsledok deegoizácie; žiarivé prázdno obklopované ustávaním utrpenia a sprevádzané ustaľovaním sa mysle v jej nadoblačí. Pozoruhodným efektom anegoity je ekonomika žičlivosti. Cf ekonomika žičlivosti (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
analýza systémová (synkriticizmus)
– skúmanie štruktúry systému z hľadiska jej momentálneho prierezu, genetickej a dynamickej dominanty a nevyhnutných externých súvislostí; pri aplikácii systémovej analýzy v rámci synkriticizmu si treba popri zachovávaní štandardných požiadaviek na ňu kontinuálne uvedomovať ontologický rozdiel statusu jej predmetu a … Continue reading
Akála (synkriticizmus)
– hlavný pojem sikhizmu, ktorý je výsledkom interpretácie transhorizontovej reality pri intervencii kategórie bezčasia ako ústrednej. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
zmysel (synkriticizmus)
– vyjadrená alebo nevyjadrená (napríklad len prežívaná) náplň manifestácie sveta v ľudskom vedomí; vyjadrené zložky zmyslu sú významom; jadrom zmyslu je dôležitosť; svet je ontologicky bohatší o zmysel a chudobnejší, keď zmysel chýba; svet môžeme obohacovať už tým, že ho … Continue reading
ja (synkriticizmus)
– hlavný predpoklad replikovania starého; odstrániť tento predpoklad možno deegoizáciou; replikovanie ja, ega, korešponduje s replikovaním civilizácie, pozri smrť civilizácie. Ja je predmetom skúmania synkriticistickej egológie ako súčasti synkriticistickej antropológie a sčasti aj synkritizovanej psychológie. Názorným zviditeľnením a zhmotnením ega … Continue reading
intelektuál (synkriticizmus)
– vy(na)kladač intelektuálnej práce čiže práce vysvetľujúcej, že a ako sa má zmeniť – ale iba druhý i druhí. Intelektuál je osobnosť schopná koncipovať a niekedy aj zorganizovať zmeny druhých, zmeny celých spoločností a spoločenských systémov, tí najväčší intelektuáli dokážu koncipovať … Continue reading
Ako porozumieť Krišnamurtimu
Táto otázka, otázka z nadpisu tohto článku 1, je zle postavená. Niet nijakej cesty 2 totiž, nijakého „ako“, ktoré by nás mohlo priviesť k pochopeniu Krišnamurtiho 3, k pochopeniu Krišnamurtiho textov. Pokiaľ je tu cesta 4, potiaľ je tu vzdialenosť medzi nami a Krišnamurtim, … Continue reading
inštitúcia spoločenská (synkriticizmus)
– štandardná spoločenská forma odkladajúcna zmeny. Keďže sa však zmena skôr alebo neskôr naozaj aj žiada (povedzme v dôsledku znižovania veku zmasakrovaných streľbou), vytvára sa metainštitúcia, ktorá by mala konečne zabezpečiť zmenu prekonaním jej odkladania pôvodnou inštitúciou. No metainštitúcia je … Continue reading
boj (synkriticizmus)
– jeden z najtriviálnejších aspektov sveta a života v ňom; prejav archetypu polemos. Je neodstrániteľný podobne ako smrť alebo utrpenie; dá sa však transcendovať, a síce perichronickou cestou. Ťažkosti s bojom tkvejú v skutočnosti, že eventuálnym víťazstvom nad „nepriateľom“ zakaždým … Continue reading
bezpodmienečnosť kultúry (synkriticizmus)
– nepodmieňovanie pretvárania zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne ničím ako aj ničím neobmedzená možnosť tohto pretvárania čiže kultúry. Premieňať zlo na dobro alebo škaredé na … Continue reading
dekonštrukcia (synkriticizmus)
– hravé rozkolísavajúcno rozkolísavaným vyúsťujúce do nových výhľadov. Cf metóda synkriticizmu (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
bazálno archetypálne (synkriticizmus)
– súbor možných vývinových pásiem civilizácií na svete vrátane možných spôsobov ich sebazničenia alebo ich sebaprekročenia v smere rozvinutia sa tých ktorých kultúr. Útvary, ktoré tvoria archetypálne bazálno, sa nazývajú archetypy čiže univerzálne transcendentálne umožňujúcna tých ktorých civilizácií, ich povahy, smerov … Continue reading
nadoblačie mysle (synkriticizmus)
– mlčanlivá, tichá, nenarušiteľná, nerozvlniteľná vrstva mysle, svedkyňa všetkého diania v nej a mimo nej, tichého i hlučného, pohybu i pokoja, akýchkoľvek počiatkov a ukončení i samej nevzniknuvšej bezpočiatkovosti. Ňou, touto vrstvou mysle splývame so skutočnosťou, sme ňou, pokiaľ nás, … Continue reading
ťažkosť (synkriticizmus)
– prekážky, nepríjemnosti, bolesti v synkriticizme tematizované v dvoch smeroch – 1. v chronickom (časovom, štandardnom) a 2. v perichronickom (bezčasovom, neštandardnom). 1. Chronický (časovostný) smer tematizuje ťažkosť ako niečo, s čím sa vyrovnávame postupne, v čase, a to tak, … Continue reading
výliterárňujúcno (synkriticizmus)
– výumeňujúcno na literárny spôsob, emergencia umeleckoliterárnej reality samozrejme v literárnom tvorivom procese „autora,“ ale aj (a možno ešte viac) za jeho hranicami v rámci recepcie (čítania a interpretácie) literárneho diela. Znamenitým spôsobom túto výliterárňujúcnostnú formu výumeňujúcna ilustrujú citáty z … Continue reading
výumeňujúcno (synkriticizmus)
– umelecká udalosť, dostavovanie sa umeleckej reality participáciou na umeleckej tvorbe, umeleckej recepcii, umeleckej performancii; synkriticky autentické umenie ako udalosť tvorená superpozíciou otvorenej množiny možných umeleckých príbehov alebo dianí, spomedzi ktorých sú dielové formy len jedným z typov. Umenie ako … Continue reading
umenie (synkriticizmus)
(čes. umění) – ten ktorý z prvkov množiny umení (artes) vrátane umenia ako diania synkrízy, diania prepletania sa tak či onak zastúpených/intenzívnych podprocesov tvorivého, praktickointerpretatívneho a receptívneho pretvárania esteticky neutrálneho alebo škaredého na krásne alebo menej krásneho na krajšie bez … Continue reading
metóda synkriticizmu (synkriticizmus)
– synkritika ako vedome uskutočňovaná synkríza. Okrem nej v nadväznosti na fenomenologické postupy pôvodné (Husserlove) i recipované Heideggerom, Finkom, Patočkom, hermeneutikmi a postmodernými filozofmi synkriticizmus uskutočňuje synkritizáciu existujúcich metód, a síce tým, že 1. tieto metódy nereduktívne usúvzťažňuje odmietajúc klásť na … Continue reading
interkulturalita (synkriticizmus)
– synkríza (nereduktívne usúvzťažňovanie sa) kultúr a vývinových pásiem kultúr pri kontaktovaní sa kultúr a vývinových pásiem kultúr. Interkulturalita je rekreujúcno pretvárania zla na dobro, škaredého na krásne etc. jednou kultúrou v kultúre druhej/v kultúrach druhých alebo jedným vývinovým pásmom kultúry … Continue reading
homo transcendens (synkriticizmus)
– prekračujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 1. téza synkriticizmu. Človek je v prvom rade homo transcendens (človek transcendujúci, prekračujúci), bytosť seba/prekračujúca, seba/prekračujúcno. Podstatou človeka je totiž transcendovanie, čiže prekračovanie hraníc medzi imanenciou a transcendenciou, v dôsledku čoho … Continue reading
homo amans (synkriticizmus)
– milujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 6. téza synkriticizmu. Najintenzívnejšiu formu objavenia alebo navodenia prirodzených väzieb vo svojej životnej situácii človek dosahuje v láske. Človek môže byť homo amans (človek milujúci). Synkríza izolovanej bytosti je contradictio in … Continue reading
