Category Archives for synkriticizmus
metóda rozkladu významu na totožné a odlišné (synkriticizmus)
– metóda prekonávania sporov ich kultivovaním, t. j. ich premenou na vyčleňovanie totožných konštituentov sporných významových útvarov a odlišných konštituentov sporných významových útvarov. Kultivačný efekt metódy rozkladu spočíva v tom, že sporvedúce stránky si uvedomia, že tam, kde zastávajú spoločné … Continue reading
Trakl, Georg (1887 – 1914) (synkriticizmus)
– rakúsky básnik, veľký inšpirátor zavedenia jednej z kľúčových tém synkriticizmu – témy smrti civilizácie. Výtvarnoumeleckú obdobu kľúčovej traklovskej témy možno nahliadať v diele Jakuba Schikanedera (1855 – 1924); pozri špeciálne napríklad tento obraz. Sám Trakl napríklad v básni Rozpadání … Continue reading
artistika (synkriticizmus)
– pestovanie umení (artes) a náuka o ňom, jeho štúdium. Cf artistika synkriticistická (synkriticizmus), joga (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
žičenie inakosti (synkriticizmus)
– prajný vzťah k pestrosti sveta; chcenie, želanie si, aby niekto alebo niečo dosiahlo inakosť; princíp žičenia inakosti stelesňuje 7. téza synkriticizmu; v súčasnej vede je jednou z najambicióznejších foriem realizácie princípu žičenia inakosti rozvíjanie M-teórie, pretože M-teória prináša výhľad … Continue reading
zmysluplnosť (synkriticizmus)
– vyplnenosť života človeka alebo jeho jednotlivých činností zmyslom; zmysluplnosť je maximum kultúry. Problematiku zmysluplnosti synkriticizmus rozvíja rozpracúvaním 4. tézy synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
zlo (synkriticizmus)
– škodenie (najmä druhým). Na strane konania zla je väčší stupeň automatizmu, než na strane konania dobra. Napríklad nevychovať dieťa je podstatne ľahšie než ho vychovať, na zničenie domu stačí triviálna nepozornosť, na jeho vybudovanie treba vynaloženie obrovského úsilia. Boj … Continue reading
zdanie (synkriticizmus)
– mätúcno nás, generujúcno ilúzií, napríklad majetok. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
zbezodkladnenie prerušenia konania zla (PKZ) (synkriticizmus)
– fenomén bezprostredne viazaný na konanie zla: prestať konať zlo nemôže ten, kto zlo nekoná. Iba ten, kto zlo koná, môže prestať zlo konať. Zákernosťou triviality tohto nahliadnutia alebo poznatku je, že prerušenie konania zla (PKZ) a jeho hlboké pochopenie … Continue reading
zápas (synkriticizmus)
– pozri: boj. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
záčasie (synkriticizmus)
(= metachrónia) – útvar alebo proces bezčasia bezčasovo (bezčasmo) nastupujúci s ustávaním času. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
vzťah kultúry a civilizácie (synkriticizmus)
– dedič vzťahu zákona Noci a zákona Kreontovho (k tomuto cf text Človek tvárou tvár k sporu inštitúcií); v dnešných časoch vzťah s azda najväčším potenciálom dramatickosti, pretože ide o vzťah živého s umierajúcim (alebo mŕtvym): neustále tu hrozí utváranie … Continue reading
význam (synkriticizmus)
– prvok manifestácie sveta v našom vedomí vyjadrený jazykovými alebo mimojazykovými prostriedkami; jadrom významu je dôležitosť. Cf metóda rozkladu významu na totožné a odlišné (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), univerzum významové (synkriticizmus), útvar významový (synkriticizmus), zmysel (synkriticizmus).
výhudobňujúcno (synkriticizmus)
– výumeňujúcno na hudobný spôsob, emergencia umeleckohudobnej reality samozrejme v hudobnom tvorivom procese skladateľa ale aj (a možno ešte viac) za jeho hranicami v rámci hudobnej recepcie okrem iného aj hudobného diela. Z hľadiska synkriticizmu a najmä perichronozofie je mimoriadne … Continue reading
výčlovečňujúcno (synkriticizmus)
resp. výčlovečňujúcno sa – spôsob dostavovania sa (= nastávania a stávania) človeka ako dynamický aspekt (fundament) bytnenia človeka – človečenia/človečňujúcna. Výčlovečňujúcno (presnejšie povedané: výčlovečňujúcno svetu) je predmetom synkriticistickej ontológie človeka ako základnej vrstvy synkriticistickej filozofie človeka čiže synkriticistickej antropológie. Cf … Continue reading
výbytňujúcno (synkriticizmus)
– spôsob prabytnenia (nadbytnenia) ako dávajúcna bytia; procesuálny aspekt výbytňujúcna je výbytnenie. Cf bytie (synkriticizmus), ontológia synkriticistická (synkriticizmus), realita (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
výbytnenie (synkriticizmus)
– bezčasové nastávanie bytia samého; nastávanie (emanovanie) bytnenia samého bytia z prabytia alebo nadbytia. Cf bytie (synkriticizmus), ontológia synkriticistická (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
vojna (synkriticizmus)
– jeden z najmarkantnejších prejavov polemizmu, masovovražedné ustanie kultúrnosti; vakuola v dianí spoločnosti vyplnená organizovaným šírením smrti. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
virtualizácia pozitívna (synkriticizmus)
– podporovanie rozvoja bytostných síl (lat. virtutes) človeka. Cf 9. téza synkriticizmu, synkriticizmus (synkriticizmus).
vedomie (synkriticizmus)
– otvárajúcno sa sveta človeku v podobe zmyslu; podmienkou tejto otvorenosti čiže podmienkou (re)kreovania zmyslu človekom je popri samozrejmej materiálnej (telesnej a sociálnej) zabezpečenosti normálneho fungovania vedomia človeka jeho prepojenosť s nadoblačím mysle. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
veda synkritická (synkriticizmus)
(scientia syncritica) – súbor synkritizovaných vedeckých disciplín čiže vedeckých disciplín (vied) 1. participujúcich na procesoch transformácie zla na dobro, škaredého na krásno, menej dobrého na lepšie a menej krásneho na krajšie a 2. stojacich na princípe nereduktívneho usúvzťažňovania čiže synkritiky … Continue reading
útvar významový volitívny (synkriticizmus)
– významový útvar, ktorý je výsledkom volitívnych aktivít vedomia. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
útvar významový kognitívny (synkriticizmus)
– významový útvar, ktorý je výsledkom poznávacieho procesu; filozofickoheuristicky sú veľmi dôležitými kognitívnymi významovými útvarmi kategórie, najmä filozofické kategórie a spomedzi nich jadrové filozofické kategórie, pretože majú kľúčovú tvarotvornú (štruktúrotvornú) funkciu pri utváraní sa toho ktorého historického, kultúrnookruhového a kultúrneho … Continue reading
útvar významový emocionálny (synkriticizmus)
– významový útvar, ktorý je výsledkom emocionálnej aktivity vedomia. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
útvar významový (synkriticizmus)
– pri prvom priblížení statická zložka významového univerza, napríklad pojem, kategória, predstava, teória, súd, pocit krásy, zážitok zdesenia atď. Významové útvary sú formy alebo jednotky manifestácie sveta a nášho života vo svete v našom živote. Významové útvary sa členia na … Continue reading
utrpenie (synkriticizmus)
– nevyčerpateľný zdroj príležitostí pomáhať druhým. Utrpenie je bežné, ba až triviálne: na to, aby sme trpeli, nepotrebujeme mať nijaký osobitný talent. Talent si vyžaduje umenie odstraňovať utrpenie, pomáhať druhým. Odstraňovanie utrpenia, pomáhanie na ceste jeho odstraňovania je omnoho zriedkavejšie … Continue reading
univerzum významové (synkriticizmus)
– súbor významových útvarov a významových procesov; synkriticizmus tematizuje synchronický, diachronický a perichronický rez štruktúrou významového univerza a historické typy významového univerza s ich príslušnými historickými typmi racionality, emocionality, volitivity a konania najmä vzhľadom na podmienky možností dialógu medzi nimi. … Continue reading
unikajúcno (synkriticizmus)
– pozri: realita transhorizontová. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
udalosť (synkriticizmus)
(angl. enowning, nem. Ereignis, čes. úvlast, uvlastňování, uvlastnění) – rovno-onto-tvorný prvok diania alebo procesu; emergujúcno udalostí je realita; postupnosť udalostí je dianie alebo proces; udalosťou je aj ľudské indivíduum (ten ktorý konkrétny človek) ako príležitosť kultivácie. K udalosti človeka synkriticizmus … Continue reading
ubližovanie (synkriticizmus)
– spôsobovanie utrpenia. Vzhľadom na nevyčerpateľnosť zdroja utrpenia je zbytočné. Cf synkriticizmus (synkriticizmus), škodenie (synkriticizmus).
transcendovanie (synkriticizmus)
– procesuálny aspekt transcendencie. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
transcendencia (synkriticizmus)
(čes. transcendence) – prekračujúcno alebo vykračujúcno z časového súcna; transcendencia tvorí o. i. aj podstatu bytia človeka ako seba-prekračujúcno človeka; jadrom tejto človečej formy transcendencie (seba-prekračujúcna) je deegoizácia čiže sebarozpúšťajúcno, od-ja-ujúcno (angl. de-selfing, nem. Entichung); transcendencia smerom dovnútra (človeka) je … Continue reading
tragika (synkriticizmus)
– slobodné, dobrovoľné vedomé podstupovanie utrpenia, idenie do nešťastia či tvárou v tvár k smrti s kultúrnym poslaním a bytím omylným či inak limitovaným. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
tézy synkriticizmu (synkriticizmus)
– desať kľúčových myšlienok synkriticizmu, z ktorých prvé štyri sú základné; tézy sú usporiadané podľa princípu podstata-maximum: Podstatou ľudského bytia je transcendencia (homo transcendens) (1TS). Maximom ľudského bytia je kultúra (homo culturalis) (2TS). Podstatou kultúry je inscendencia (homo inscendens) (3TS). … Continue reading
Tao (synkriticizmus)
– Cestiacno (< cestiac < cestiť < cesta) – taoistická interpretácia transhorizontovej reality nechávajúce v sebe intervenovať ako hlavnú kategóriu pojem výcesťujúcna (vydávajúcna na cestu a udržujúcna na nej) alebo všezapríčiňujúcna čiže zapríčiňujúcna všetkých zmien a pohybov vo vesmíre. Cf … Continue reading
štruktúra (synkriticizmus)
(čes. struktura) – usporiadanie entity, ktoré synkriticizmus tematizuje 1. z hľadiska synchronického, diachronického a perichronického a 2. z hľadiska momentálneho prierezu ňou, z hľadiska jej genetickej a dynamickej dominanty a nevyhnutných externých súvislostí. Cf analýza systémová (synkriticizmus), hlúposť (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), … Continue reading
škola bratislavská filozofickometodologická (BFŠ) (synkriticizmus)
– škola slovenskej filozofie založená Igorom Hrušovským a Vojtechom Filkornom; BFŠ sa utvárala z odkazu Vedeckej syntézy v štyridsiatych rokoch 20. storočia a rozvinula v priebehu druhej polovice 20. storočia do vyhranenej filozofémy centrovanej najmä okolo Hrušovského štrukturológie a idey … Continue reading
škodenie (synkriticizmus)
– spôsobovanie utrpenia; cieľavedome ho konať je zbytočné, pretože k nemu dochádza aj mimo cieľavedomej činnosti, automaticky; zmierňovaniu utrpenia sa však naopak oddáva venovať, pretože zmierňovanie utrpenia nie je v takom rozsahu automatické ako šírenie utrpenia, slovom: je omnoho ľahšie … Continue reading
synkríza (synkriticizmus)
(= konferancia; angl. syncrisis, čes. synkrize, rus. синкрисис) – nereduktívne usúvzťažňovanie sa; jej cieľavedomým uskutočňovaním je synkritika; synkríza je opozitum diakrízy; synkrízou sa dostavuje v realite nový druh vzťahu a nová kvalita, ktorých tu pred synkrízou nebolo. Bezčasovostný aspekt synkrízy … Continue reading
synkritizmus Komenského, J. A. (synkriticizmus)
(čes. synkritismus Komenského, J. A.) – vedno s Husserlovou fenomenológiou a v Patočkovej recepcii primárny zdroj inšpirácie pri tvorbe synkriticizmu; Komenského synkritizmus predstavuje koncepciu harmonizácie všetkých poznatkov človeka do jednej jedinej sústavy, opierajúcu sa o synkritickú metódu; táto “metóda vychádza … Continue reading
synkritizácia (synkriticizmus)
= synkritizovanie = synkritizujúcno – uvoľnenie eventuálneho synkritického obsahu transformácie na synkritickú disciplínu, pretváranie tej ktorej činnosti človeka na činnosť synkritickú, napríklad transformácia vedy na synkritickú vedu, bežného spôsobu života na synkritický spôsob života atď. Synkritizácia stojí na princípe 1. … Continue reading
synkritika (synkriticizmus)
– metóda synkriticizmu, cieľavedome uskutočňovaná synkríza; postup napolceste medzi analýzou a syntézou; synkritiku tvorí otvorený súbor nereduktívne usúvzťažňovaných výskumných postupov najmä fenomenologickej, hermeneutickej, transcendentalistickej (kriticistickej), v širokom zmysle štrukturalistickej a dekonštruktivistickej proveniencie systémovoanalyticky uskutočňovaných a organizovaných. Učenie o synkritike sa … Continue reading
synkriticizmus a svetonázor (synkriticizmus)
Z tvrdenia existencie predpriestorovostného, predčasovostného, predhmotnostného podľa synkriticizmu nevyplýva, že nevyhnutne musí ísť o nehmotné. Tvrdenia o povahe sféry alebo “etapy” pred vznikom času, priestoru alebo hmotnosti, závisia podľa synkriticizmu od svetonázorového rozhodnutia, od toho, aké kategórie ako jadrové a … Continue reading
synkriticizmus (synkriticizmus)
– filozofia v pozadí budovania Pomocného slovníka filozofa. [viac] GLOSÁR A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P R S Š T U V Z Ž A ↑ Absolútno (synkriticizmus) aditi … Continue reading
svet životný (synkriticizmus)
(čes. životní svět) – svetová súvislosť, ktorá predchádza všetkej objektívne-logickej vede, intersubjektívne je zakúšaná v pôvodnej evidencii a overuje sa v praxi. Pojem životného sveta v tomto zmysle zaviedol a rozpracoval E. Husserl. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
svet (synkriticizmus)
(čes. svět) – otvorený súbor udalostí cishorizontovej, horizontovej a transhorizontovej reality; jeho otvárajúcno sa človeku je vedomie. Významotvorné procesy v rámci všetkých foriem osvojovania si sveta človekom sedimentujú v obraze sveta. Jednou z úloh synkriticizmu tvárou v tvár vzťahu sveta … Continue reading
súvislosti štruktúry externé nevyhnutné (synkriticizmus)
– otvorený súbor súvislostí štruktúry nejakého systému s okolím tohto systému. Cf analýza systémová (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
superpozícia (synkriticizmus)
(čes. superpozice) – kvantovou fyzikou inšpirované pomenovanie bezčasovostnej väzobnosti rezmi ľudským pobývajúcnom na svete zvanými homo a ostatných perichronických vzťahov; bezčasovostný aspekt synkrízy. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
strach zo smrti (synkriticizmus)
– dôsledok schizmy žitia a umierania. Jedným z najväčších omylov človeka a jedným z hlavných zdrojov jeho strachu je to, že v mysli oddelil tieto dva procesy a chronologicky ich zoradil, hoci v skutočnosti je to proces jediný, pretože prvý … Continue reading
Stály seminár Integrácia (SSI) (synkriticizmus)
– pracovnokreatívne zoskupenie učiteľov, vedeckých pracovníkov, doktorandov, študentov a predstaviteľov mimoakademickej sféry, ktoré na jeseň roku 1986 založil a viedol (do začiatku deväťdesiatych rokov 20. stor.) Jozef Piaček na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave; hlavným postupom činnosti SSI bola … Continue reading
spôsob života synkritický (synkriticizmus)
– ustálenie sa praktikovania zmysluplných foriem života či na úrovni ľudského indivídua (v tomto prípade člena kultúrneho spoločenstva) alebo na úrovni spoločnosti (v tomto prípade kultúrneho spoločenstva). Synkritický spôsob života je výsledkom/produktom synkritizovania tej ktorej formy/línie/prúdu života ľudského indivídua alebo … Continue reading
spoločnosť (synkriticizmus)
(čes. společnost) – možnosť kultúrneho spoločenstva. Synkriticizmus skúma podmienky premeny tejto možnosti na skutočnosť. Spoločnosť je predmetom synkriticistickej sociálnej filozofie osnovanej na synkriticistickej ontológii sociálnej reality. Cf filozofia sociálna synkriticistická (synkriticizmus), revolúcia sociálna (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
spoločenstvo kultúrne (synkriticizmus)
(= societas syncritica) – skupiny kultivovaných ľudských indivíduí; výsledok kultivácie spoločnosti. Synkriticizmus sa zaoberá odhaľovaním, skúmaním a rozširovaním podmienok premeny spoločnosti na kultúne spoločenstvo a ľudského indivídua na člena kultúrneho spoločenstva. Cf ekonomika žičlivosti (synkriticizmus), filozofia sociálna synkriticistická (synkriticizmus), homo culturalis … Continue reading
societas syncritica (synkriticizmus)
– pozri: spoločenstvo kultúrne. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
smrť civilizácie (synkriticizmus)
(čes. smrt civilizace) – neschopnosť civilizácie transformovať sa na kultúru alebo preváženie non-participantov-na-kultúre nad participantmi-na-kultúre v dôsledku nerozlišovania medzi polemizmom a agapizmom, ich vzájomnej redukcie alebo zauzľovania sa; preváženie nekrofilnej orientácie civilizačných procesov, premena dialógu medzi spoločnosťou a prírodou na … Continue reading
smrť (synkriticizmus)
– sa v synkriticizme tematizuje na pozadí pestovania dvoch v tomto kontexte kľúčových umení (artes) – umenia umierať (ars moriendi) a umenia žiť (ars amandi): umenie umierať nie je nič iné, ako umenie žiť; tieto umenia rozčleňujeme vlastne iba z … Continue reading
sloboda (synkriticizmus)
– dobrovoľná, vedomá, mimoriadne fragilná uvoľnenosť alebo vystavenosť zmyslu determinujúcich okolností života človeka. Náplňou vedomia slobodného človeka nie sú len kognitívne významové útvary: k tomu, aby sme boli slobodní, nestačí nevyhnutnosť iba (intelektuálne) poznať, ale treba byť od nej aj … Continue reading
sila bytostná (synkriticizmus)
– otvárajúcno sa toho ktorého virtuálneho príbehu konania dobra alebo krásna človekom; virtus (cnosť) v synkriticistickom zmysle slova. Cf synkriticizmus (synkriticizmus), virtualizácia pozitívna (synkriticizmus).
riešenie problému (synkriticizmus)
– štvrtý krok na chronickej (časovej) ceste vyrovnávania sa s ťažkosťou, nadväzujúci na odpoveď a predchádzajúci odstráneniu ťažkosti. Riešeniu problémov sa venuje celý rad disciplín zhrnutých o. i. v umelej inteligencii. Riešenie problémov však vyvoláva nové problémy; to je jeden … Continue reading
realita transhorizontová (synkriticizmus)
– realita za hranicou, po ktorú siaha náš obzor (horizont) a o ktorej nemôžeme vedieť ani to, že je nepoznateľná 1. Keďže transhorizontová realita sa nám kontinuálne dáva ako čosi jednostaj tak či onak unikajúce našej pozornosti, nášmu poznaniu, viere, mystickému … Continue reading
realita horizontová (synkriticizmus)
– hranica, obzor, horizont dostupnej reality, viac menej a veľmi špecificky prístupné spájajúcno reality cishorizontovej a reality transhorizontovej. Horizontová realita sa nám dáva na spôsob jamesovského vrúbenia (fringe), ktorého tematizácia sa stala prototypom Husserlovej tematizácie horizontu a horizontovosti a jeho … Continue reading
realita cishorizontová (synkriticizmus)
– predhorizontová a horizontová realita, ktorých pozadím je transhorizontová realita; cishorizontová realita je dostupno, dostupná realita, na rozdiel od transhorizontovej reality, ktorá je unikajúcnom. Cf ontológia synkriticistická (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
realita (synkriticizmus)
– bezčasové dostavujúcno sa sveta synkrízou bytia a súcien z prabytia; súbor udalostí; vedno cishorizontová, horizontová a transhorizontová realita. Popri filozofickom výskume týchto zložiek reality je veľmi dôležitá aj ich identifikácia v rámci prírodnej a sociálnej reality, napríklad v rámci … Continue reading
prochrónia (synkriticizmus)
– predčasie; predčasovostná zložka predpriestoročasu (prespacetime) (cf dianie okolo časopisu Prespacetime Journal ). Štrukturálnymi zložkami prochrónie sú prochronémy. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
prochronéma (synkriticizmus)
– štrukturálna zložka čiže éma prochrónie. Cf perichronozofia (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
proces významový (synkriticizmus)
– tá ktorá dynamická zložka významového univerza; procesuálny aspekt významového útvaru. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
proces (synkriticizmus)
– postupnosť udalostí v čase alebo v bezčasí; povážlivé sú procesy bezčasové, no v súčasnej fyzike sa čoraz častejšie tematizujú aj takéto “bezčasové” procesy, takže filozofii nezostáva nič iné, ako procesy tohto druhu tematizovať tiež. Cf ontológia synkriticistická (synkriticizmus), synkriticizmus … Continue reading
problém (synkriticizmus)
– špecifický významový útvar, v ktorom kondenzuje spiritualizácia ťažkosti a ktorý tvorí prvý krok na chronickej ceste vyrovnávania sa s ťažkosťou. Problém nachádza svoj výraz v otázke alebo otázkach. Viac alebo menej usporiadaný súbor problémov tvorí problematiku. Špeciálne vedy (matematika, … Continue reading
príroda (synkriticizmus)
(čes. příroda) – konferancia (znášanie sa, harmónia) synkrízy a diakrízy anorganických a organických procesov a útvarov; so vznikom človeka vzniká možnosť disharmonizácie (civilizácia) i možnosť reharmonizácie (kultúra) vo svete. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
princíp podstata-maximum (synkriticizmus)
– princíp usporiadania (usporadujúcno, artikulujúcno) téz synkriticizmu: nepárne tézy sa týkajú podstaty, párne tézy sa týkajú maxima. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
prierez štruktúrou momentálny (synkriticizmus)
– stav štruktúry tak, ako sa bádateľovi podáva pri abstrakcii od jej vzniku a vývinu; pozri: analýza systémová. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
predmet synkriticizmu (synkriticizmus)
– podmienky možností premeny spoločnosti na kultúrne spoločenstvo a ľudského jednotlivca na člena tohto spoločenstva. Synkriticizmus tieto podmienky odhaľuje, skúma a rozširuje. V prvom rade ich hľadá na pôde dialógu. V podstate tu ide o skúmanie transcendentálnych podmienok kultúrotvorného činu … Continue reading
predčasie (synkriticizmus)
(= prochrónia) – útvar alebo proces bezčasia bezčasovo (bezčasmo) predchádzajúci času; súčasťou predčasia je chronogenéza, čiže utvárajúcno sa času, špeciálnovedne tematizované napríklad v okruhu fyzikov skúmajúcich predpriestoročasie (prespacetime); v súčasnosti sa týmto smerom vo fyzike uberá v podstate celá interpretačná … Continue reading
prax synkritická (synkriticizmus)
– faktické ohmatávanie možných foriem (cf homo) pretvárania zla na dobro a škaredého na krásne (cf kultúra), nácvik sykritického spôsobu života alebo jeho začiatok či prechod doň. Bez synkritickej praxe a synkritického spôsobu života by stratila zmysel synkritická filozofia, ktorý … Continue reading
prausúvzťažňujúcno (synkriticizmus)
(čes. prausouvztažnění) – východiskový súbor väzobností človeka a sveta na báze intersekcie času a bezčasia. Cf človek (synkriticizmus), svet (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
prajnosť inakosti (synkriticizmus)
– pozri žičenie inakosti. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
prabytie (synkriticizmus)
(čes. prabytí) – výbytňujúcno. Cf ontológia synkriticistická (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
poznanie (synkriticizmus)
– jedna z foriem duchaprítomnosti (duchapritomnenia) vo svete, kognitívnovýznamový podproces diania sveta ako zmyslotvorby po emergencii človeka; predmet synkriticistickej epistemológie. Vážnym problémom nášho poznávania sveta i seba samých je nedostatok gnozeologickej bázne, pokory a taktu. Cf bázeň, pokora a takt v … Continue reading
poradenstvo synkritické (synkriticizmus)
– typ filozofického poradenstva odvíjajúci sa z praktikovania meditácie nahlas a zo spočuteľňovania osobných zážitkov čiže meditácie v tradičnom zmysle slova; poradenská forma uplatňovania terapeutického a kultivačného potenciálu synkriticizmu ako filozofie a spôsobu života. Synkritické poradenstvo je synkritizovaná forma sokratickosti … Continue reading
ponematika kultúrnosti (synkriticizmus)
– umenie doťahovať dokonca svoju kultivovanosť čiže umenie dosiahnuť maximum kultúrnosti. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
ponematika (synkriticizmus)
– disiciplína synkriticizmu spočívajúca v pestovaní umenia doťahovať dokonca čiže umenie dôkladnosti alebo dôslednosti. Cf ponematika kultúrnosti (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), zmysel (synkriticizmus).
politika (synkriticizmus)
– prejav polemizmu v živote obce prýštiaci zo záujmovosti založenej na egu; polemická (bojovnícka, zápasnícka), dosiahnutie moci sledujúca replikácia starého novými prostriedkami a ľuďmi; replikácia záujmovosti, replikácia ega, replikácia času; z hľadiska synkriticizmu nemá prínosný zmysel; forma prešľapovania civilizácie a … Continue reading
polemizmus (synkriticizmus)
(čes. polemismus) – svárivostný aspekt civilizácie, presadzovanie bojovníckych, zápasníckych prístupov pri odstraňovaní ťažkostí. Jedným z najmarkantnejších prejavov polemizmu je vojna. Kardinálnym problémom synkriticizmu je problém vzťahu polemizmu a agapizmu. Synkriticizmus je v podstate skúmanie podmienok možnosti synkrízy polemizmu a agapizmu … Continue reading
pojem filozofie (synkriticizmus)
– nocionálny kognitívny významový útvar, ktorý je výsledkom poznania podstaty filozofie, ktorú tvorí sebareflektovaná racionálna činnosť zameraná na odhaľovanie, skúmanie a rozširovanie podmienok možnosti premeny spoločnosti na kultúrne spoločenstvo a ľudského indivídua na jeho člena s kontinuálnym uvedomovaním si zasadenosti … Continue reading
podstata kultúry (synkriticizmus)
– inscendencia, čiže transcendencia smerom dovnútra toho ktorého konkrétneho ľudského indivídua, jeho spiritualizácia, zduchovňovanie. Cf kultúra (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
perichronozofia (synkriticizmus)
(čes. perichronosofie, angl. perichronosophy; rus. перихронософия) – disciplína synkriticizmu skúmajúca bezčasie (perichróniu), náuka o bezčasí (perichronológia) a jeho praktikovanie (atemporalistika); perichronozofia tvorí základnú vrstvu synkriticistickej ontológie. Tak, ako teoreticky sa perichronozofia realizuje rozpracúvaním perichronológie, tak sa zasa prakticky realizuje rozvíjaním … Continue reading
perichronozoféma (synkriticizmus)
– významový útvar, ktorý vznikol ako výsledok poznania tej ktorej perichronémy; perichronozofémy tvoria štrukturálne zložky perichronozofického obrazu perichrónie čiže bezčasia; rozlišujeme perichronozofémy implicitné (latentné, nevýslovné) a perichronozofémy explicitné (patentné, výslovné); ako príklad implicitnej perichronozofémy by mohol slúžiť Minkowského pojem priestoročasu … Continue reading
perichronológia (synkriticizmus)
– teoretická zložka perichronozofie, teoretické, filozofické skúmanie perichrónie čiže bezčasia. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
perichrónia (synkriticizmus)
(čes. perichronie; angl. perichrony; rus. перихрония, вневременное) – bezčasie. Perichrónia tvorí prepájajúcno diachrónie a synchrónie, ich synkrízu čiže bezčasové usúvzťažňujúcno; diachrónia a synchrónia k sebe nepristupujú v čase. Nie je tu napríklad najprv diachrónia a potom synchrónia alebo naopak. Tematizáciou … Continue reading
perichronéma (synkriticizmus)
– éma perichrónie, čiže štrukturálna zložka bezčasia, napríklad prochronéma, enchronéma, metachronéma atď.; perichronémy možno reprezentovať pomocou významových útvarov zvaných perichronozofémy. Súbor perichroném tvorí perichronematiku. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
pedagogika synkritická (synkriticizmus)
– synkritická veda a synkritické umenie (cf artes) uvádzať ľudské indivíduum na cestu sebakultivácie. Filozofickou zložkou synkritickej pedagogiky je synkriticistická pedagogika a synkriticistická edukológia, ktoré vedno tvoria synkriticistickú filozofiu výchovy. Základnou vrstvou synkriticistickej filozofie výchovy je synkriticistická ontológia výchovy, ktorej … Continue reading
otázka (synkriticizmus)
– druhý krok na chronickej (sc. na čase stavanej) ceste vyrovnávania sa s ťažkosťou spočívajúci vo formulácii a vyjadrení problému, čo zasa otvára intenciu očakávania odpovede. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
ontológia synkriticistická (synkriticizmus)
(čes. ontologie synkriticistická) – disciplína synkriticizmu, ktorá skúma bytie, súcna a synkrízu (nereduktívne usúvzťažňovanie) bytia a súcien, ktorou sa dostavuje realita sveta; súcna vznikajú a zanikajú v čase, zatiaľ čo bytie bezčasovo alebo bezčasmo výbytnieva ako praudalosť (praudievanie sa, pradianie) … Continue reading
oindexovanie (synkriticizmus)
(= technika indexovania, indexovanie) – postup, ktorý bol vyvinutý v priebehu budovania prvej slovenskej filozofickej encyklopédie FILIT-u v priebehu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia a ktorý spočíva v pripisovaní indexov modelovaným významovým útvarom s cieľom špecifikovať ich prináležanie k … Continue reading
odstránenie ťažkosti (synkriticizmus)
– posledný, piaty krok na chronickej ceste vyrovnávania sa s ťažkosťou nasledujúci po riešení problému. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
odpoveď (synkriticizmus)
– tretí krok na chronickej ceste vyrovnávania sa s ťažkosťou, nasledujúci po otázke, ktorá nasledovala po probléme. Odpoveď na otázku pripravuje riešenie problému ako predposledný krok na chronickej ceste pred odstránením ťažkosti. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
obraz sveta (synkriticizmus)
– súbor významových útvarov utvárajúcich sa v procese všetkých foriem osvojovania si sveta človekom v podobe komplexného spirituálneho dvojníka sveta. Určujúcu úlohu v rámci komplexu významových útvarov označovaného obraz sveta plnia významové útvary, ktoré sú výsledkom poznania a mimokognitívnych foriem … Continue reading
obraz (synkriticizmus)
– významový útvar kognitívnej, emotívnej, volitívnej, konatívnej povahy alebo rôznych kombinácií týchto pováh, ktorý si človek vytvára o realite alebo o tom ktorom jej úseku, aspekte, vrstve alebo rovine, o tom ktorom súcne, jeho vlastnosti, vzťahoch, pohybe atď.; obrazy sú … Continue reading
nenávisť (synkriticizmus)
– forma mimoriadne silnej závislosti od toho, čo alebo koho nenávidíme. Nenávisť je klonom neslobody. Cf sloboda (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
nasledovanie (synkriticizmus)
– bytie prívržencom, stúpencom. Nasledovanie nemá zmysel. Synkriticizmu by išlo najradšej o transcendovanie nasledovania, o zbezcestnenie postupu splynutím s cestou. Synkriticizmu, keď už musí použiť slovo cesta, ide nanajvýš o cestu perichronickú. Nezmyselnosť nasledovania sa pokúša objasniť článok Ako porozumieť … Continue reading
náčasie (synkriticizmus)
(= protochrónia) – útvar alebo dianie bezčasia priamo predchádzajúce času. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
