– angl. transhorizon reality – zaobzorová skutočnosť, skutočnosť za horizontom, skutočnosť za obzorom − skutočnosť za hranicami, po ktoré siaha ľudské poznanie, prežívanie, skúsenosť, unikajúcno nášmu úsiliu akýmkoľvek spôsobom sa ho zmocniť. Výklad povahy (ontologického statusu) transhorizontovej reality, perspektívnosť jej poznania, jej hodnota a zmysel v ľudskom vedomí a konaní závisia od povahy a konfigurácie kategórií, ktoré intervenujú v (ontologickom, gnozeologickom, axiologickom atď.) pristupovaní človeka k transhorizontovej realite.


Prístupy k transhorizontovej realite možno členiť na


    • filozofické,
    • náboženské,
    • mystické,
    • vedecké,
    • umelecké,
    • každodennoživotné.


Invariantom odhaľovaným (potvrdzovaným) v každom z týchto prístupov je unikajúcnostný*) aspekt transhorizontovej reality, jej unikajúcno, unikajúcnosť, enigmatickosť, reprezentovaná širokou paletou spravidla intenzívne pozitívne alebo negatívne emocionálne nasýtených filozofických, náboženských, mýtických, vedeckých, umeleckých a každodennoživotných významových útvarov a procesov, počnúc povedzme samotným filozofickým pojmom transhorizontovej reality, cez rôzne obrazy božstva alebo absolútna, mystické prežívanie spojenia (splývania) s ním, vedeckú otvorenosť neznámemu (neobjavenému) a umeleckými (vizuálnymi, hudobnými, literárnymi...) obrazmi a každodenným prežívaním najmä hraničných situácií (smrť, ohrozenosť, boj...) v živote človeka.


Dostupnú sféru reality oproti transhorizontovej realite možno označiť ako vnútrosvetskú skutočnosť (cishorizontovú realitu) a skutočnosť hranice medzi transhorizontovou a cishorizontovou realitou ako realitu horizontovú.


Proces viazania sa transhorizontovej a cishorizontovej reality a prienik (ponáranie sa doň) možno označiť ako transcendovanie, v ktorom je zakotvená totalita skúsenosti človeka.


_______

*) Unikajúcnostnosť transhorizontovej reality sa týka jednak jej samotnej „náplne“, pokiaľ vôbec má zmysel hovoriť v súvislosti so zaobzorovou skutočnosťou o čomsi takom ako náplň, jednak toho, že si ju bežne uvedomujeme iba nejasne, ak vôbec: nevidíme ju podobne, ako keď pre stromy nevidíme les alebo keď si partnera / partnerku stotožníme s ich obrazom v našej mysli. Vytratenie sa transhorizontovej reality z našej mysle v dôsledku jej (zabudnutého) stotožnenia sa s tým, čo si myslíme (veríme, cítime...), že je alebo aká je, táto naša metafyzická slepota, je hlavnou príčinou konca civilizácie pred zavŕšením sa nástupu druhej axiálnej éry. 


V súvislosti s transcendentálnou realitou sa tvrdošijne dopúšťame chyby, ktorá spočíva v samom fakte jej interpretácie, ktorá nemôže byt iná, ako naša čiže ľudská, smrteľnícka, bezpodmienečne obmedzená. Nech by išlo o ľubovoľne pokornú, ostražitú, premyslenú, divú, halucinačnú a tak ďalej a podobne interpretáciu transhorizontovej reality, táto interpretácia nemôže ani len nadviazať nejaký reprezentatívnostný vzťah s transhorizontovou realitou, od ktorej nás ako smrteľníkov absolútne definitívne oddeľuje horizontová realita.


:: absolútno (synkriticizmus), Boh, hranica, kategória filozofická, metafyzika, mystika, náboženstvo, ontológia, pojem bytia, synkriticizmus, transcendovanie, usúvzťažnenie nereduktívne reality cishorizontovej, horizontovej a transhorizontovej, in: myslenie synkritické, veda, viera náboženská, život každodenný.