lat. – komplementaristika – pestovanie alternatívnych (komplementárnych, nekonvenčných, mimoakademických, neortodoxných, neklasických, neštandardných, neoficiálnych, nezaložených na dôkazoch...) metód a postupov ľudskej činnosti (poznávania, vedeckej práce (835;52 an.), liečiteľstva, verenia, výchovy, starostlivosti) tvoriace vedno alternativistické (resp. komplementaristické) osvojovanie si sveta človekom a mienené ako doplnok k hlavným, oficiálnym, akademickým alebo ortodoxným oblastiam činnosti, ktoré ho nezriedka považujú za nevedecký, pseudovedecký, šarlatánsky, heretický a podobne. A naopak, zložky alternativistiky zasa nezriedka (otvorene alebo skryto) zaujímajú obdobne hostilný vzťah k akademickému etc.


(Obludnou formou alternativistiky je legislatívne podkladané (forsírované) politické zasahovanie (nekompetentnými a nezriedka fakticky dementnými činiteľmi) do procesov vyrovnávania sa s covidovou pandémiou.)


Hranice medzi oboma sférami sa však odlišujú jednak z pohľadu samých rozhraničovaných činností, jednak podľa krajiny/štátu alebo tradície, v rámci ktorých sa uskutočňujú, a to nielen medzi európskymi a mimoeurópskymi krajinami, ale aj v rámci európskych (západných) krajín ako takých (pozri napríklad homeopatia).


Dôvodom vyčlenenia alternativistických činností je ich logická, obsahová a svetonázorová domnelá alebo skutočná (logická) inkompatibilita s princípmi vedeckých (akademických, založených na dôkazoch ((Evidence-Based)) a ortodoxných činností. Môže ísť aj o ešte neobjavenú (nepreukázanú, nedokázanú) kompatibilitu medzi niektorými čiastkovými postupmi alebo prístupmi, či dokonca o produktívne využívanie zmeneného stavu vedomia, meditácie, hypnózy, lucidného snenia atď. vo vedeckej práci, ako sa o tom píše v publikácii 835;52 an. v kapitole nazvanej Alternativní metody při vědecké práci.


Existujú odbory činnosti, ktoré sú na pomedzí napríklad medzi vedeckým a alternatívnym, trebárs fytoterapia, v niektorých krajinách homeopatia, poradenstvo a tak ďalej.


K zníženiu stupňa hostility forsírovanej na strane alternativizmu amaterizmom, nekompetentnosťou a pod. a na strane akademizmu alebo ortodoxie podplatenosťou3) alebo hypostazovaním rozvíjaných významových útvarov môže prispieť


    • kritická sebareflexia,
    • nemiešanie akademických a alternativistických postupov ani v praxi ani vo vyjadrovaní1),
    • skromnosť na oboch stranách (tlmenie prehnaného komerčne forsírovaného2) sebavedomia a nezmyselného siláctva);
    • nedívať sa na seba a na druhých očami zisku a s rivalitou a zamýšľať sa nad eventuálnou komplementáciou alebo nereduktívnym usúvzťažňovaním prístupov a postupov (platí to najmä v našej dobe hyperkomplexity ťažkostí, napr. typu epidémií;
    • činnosť a pôsobenie takých ustanovizní, ako napr. Ústav sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, uvádzajúci poslucháčov medicíny v rámci pregraduálnej výučby napr. do filozofie celostnej medicíny.


Široký plastický výklad problematiky alternativistiky (komplementaristiky) podáva aj skvelá dizertácia F. Grygara, v ktorej sa o. i. píše:


„Latinsky complementum značí doplněk anebo prostředek, kterým se cosi doplňuje. Problém pochopitelně může nastat v tom, v jakém smyslu se něco s něčím doplňuje, zda lze nějaký vztah či souvislost mezi určitými jevy, skutečnostmi, popisy nebo disciplínami opravdu posuzovat jako komplementární, zda je něco komplementárního již čistě či ostře v implicitní a současně explicitní rovině nebo pouze až v explicitní rovině, jaké argumenty lze pro komplementární pojetí poskytnout, aby nedocházelo k násilnému vytváření komplementárního rámce z něčeho, co je zcela libovolné; nebo aby prostřednictvím roušky komplementárního popisu nedocházelo jen k relativizaci všeho či utíkání od vyřešení problému, jak bylo vyčítáno Bohrovi, anebo pouze k nějaké avizované pluralitě světů, alternativ a stanovisek. O komplementaritě se dnes mluví i v jiných disciplínách, například v rámci ekonomie se zmiňuje doplňování automobilu a pneumatiky či pohonné látky, nikoli však pneumatiky a sporáku. I v psychologii se dnes hovoří o komplementaritě nejen u vědomí a nevědomí, nýbrž i u některých sociálních rolí, které se učíme a osvojujeme nejprve jako děti a později jako dospělí podle rodinných a společenských vzorů. Jde kupříkladu o komplementaritu učitel a žák, matka a dítě. Role učitele a žáka jsou z psychologického hlediska asymetrické: jsou zřetelně vymezené vůči sobě navzájem, nicméně jsou tyto role podle psychologie komplementární, protože učitel bez žáků nemůže být učitelem a současně žáci bez učitele nemohou být žáky. Zdá se však, že v těchto příkladech se doplňuje něco, co nezbytně patří k druhému něco, přestože není na toto něco striktně redukovatelné. Otázka tudíž zní, zdali uvedené doplňování stojí na stejné úrovni jako komplementování v Bohrově pojetí, například vlny a částice. Ukáže se, že nikoliv. Sama komplementarita je však, jak se rovněž ukazuje ze slovníku fyziků i Bohra jako variační. (784;17)“

____________

1) Trpezlivé vypracúvanie dobre rozlíšiteľnej terminológie, prípadne transparentné oindexovanie termínov, pokiaľ znejú rovnako; rozhodne sa neskrývať za terminológiu komerčne úspešnejších postupov.

2) Komerčný úspech nie je dôkazom vedeckým, ale obchodným.

3) Celosvetovo obludné formy dosiahol tento – eufemisticky povedané – nešvár politizáciou vakcinácie v rámci riešenia covidovej pandémie.


:: ezoterika, filozofia literatúry, medicína alternatívna, osvojovanie si sveta človekom alternativistické, stav vedomia zmenený, univerzum významové alternativistické.