(2. 5. 1772 Oberwiederstedt (pri Mansfelde) – 25. 3. 1801 Weißenfels, zomrel na tuberkulózu), vlastným menom Georg Philipp Friedrich von Hardenberg) – nemecký básnik, jeden z hlavných predstaviteľov raného romantizmu (spoluzakladateľ jenského kruhu), literárny teoretik a filozof, tvorca magického idealizmu alebo synkriticizmu, koncipujúceho rovnováhu medzi človekom a svetom. Bol ovplyvnený filozofiou F. X. v. Baadera, J. Böhmeho, I. Kanta (najmä v sprostredkovaní J. G. Fichtem), F. W. Schellinga, Goetheho, Reinholda a ďalších. Dôležitým laboratóriom Novalisovho filozofovania bolo jeho recipovanie Plotina. Novalis reagoval na duchovnú roztrieštenosť novoveku vypracúvaním syntetického (synkritického) modelu života indivídua a spoločnosti, pričom mu ako vzor slúžila jeho predstava o kresťanskej kultúre stredoveku. Cestou obnovy jednoty kultúry je podľa Novalisa umelecká tvorba – poézia, majúca v jeho živote náboženský status.


Novalisov magický idealizmus je synkrízou idealizmu, kresťanskej mystiky a naturfilozofie. Cieľom Novalisovho úsilia bola morálna humanizácia panteisticky ponímanej prírody a prekonanie konečnosti maximalizáciou bytia človeka. V tomto úsilí nahradzuje Fichteho rozum-Ja (Fichteho ponímanie transcendentálneho subjektu) obrazotvornosťou (Einbildungskraft). V Goetheho intenciách podrobuje poetizácii vedy a teologizácii poéziu. Smeruje tým k transracionálnemu potencovaniu vedenia do dialektickej koncepcie tvorivého ducha, ktorého vrcholným stupňom poznania je podľa Novalisa absolútna poetizácia sveta znamenajúca prelom k novému zlatému veku.


Novalisov grandiózny romantický program symbiózy všetkých vied na báze božskej univerzálnomatematickej a zároveň poetickej totálnej vedy (Totalwissenschaft) mal vyústiť do veľkej encyklopédie – no toto všetko zostalo v dôsledku predčasnej smrti Novalisa fragmentom.


 :: filozofia 18. stor., filozofia 19. stor., filozofia nemecká, filozofia novoveká, filozofia romantická, inscendencia (Novalis) in: inscendencia.