Podstata dnešného historického typu hlúposti
Podstatou dnešného historického typu hlúposti je neschopnosť navigovať v komplexnosti, strata kritického filtra v prostredí prebytku informácií a radikálne odmietanie dialógu.
Prejavuje sa to
– v uzatváraní sa do „bublín“ a komôr ozvien (echo chambers); hlúposťou už nie je nedostatok informácií, ale neschopnosť uniesť pluralitu názorov a interpretovať zložité dáta;
– v strate schopnosti rozpoznať hodnotu expertízy; jednotlivec sa cíti „vlastným výskumníkom“, hoci mu chýba metodologický aparát, čo vedie k nekritickému preberaniu názorov a k vyhlasovaniu toho, čo nie je v zhode s „mojim“ pohľadom na vec, s „mojim“ prístupom k veci, s „mojou“ svetonázorovou, politickou alebo ideologickou orientáciou za konšpiráciu alebo dezinterpretáciu;
– v neschopnosti vcítiť sa do intencií druhého aktéra (zlyhanie praktického usudzovania), čo vedie k polarizácii a komunikačnému kolapsu.
Človek vyznačujúci sa dnešným historickým typom hlúposti sa nedokáže vymaniť zo zahltenosti faktami, je neschopný rozlišovať, reflektovať seba samého a byť empatický. Dostupnosť informácií považuje za dostatočný podklad múdreho konania: „Veď si to pozriem v AI!“ To ani v najmenšom neznamená nevyužívať umelú inteligenciu, to by takisto bolo hlúpe.
No bázou hlúposti je stotožnenie obrazu entity s entitou samou.
