Malé štáty sa kníšu — alebo nimi kníšu veľké
Raz sa ako malý štát kníšeme sami, inokedy nami hýbu veľmoci. Tento rozdiel sa však pri bližšom pohľade rozplýva: vlastné pohyby sú často už vopred podmienené prostredím, v ktorom sa odohrávajú, a cudzie tlaky sa uchytia len tam, kde nachádzajú vnútornú nepevnosť. Knísanie tak nie je iba epizóda, ale základná črta bytia malého štátu.
Malý štát je bytostne vzťahový. Neexistuje izolovane, ale v poli síl, ktoré neurčuje. Jeho sloboda preto nemá podobu neobmedzenej suverenity, ale skôr schopnosti orientácie v danosti. V tejto perspektíve sa otázka mení: nejde o to, ako sa vyhnúť tlakom, ale ako ich sprostredkovať tak, aby nedevastovali vlastnú integritu.
Tu vstupuje do hry možnosť neutralizácie. Nie ako naivná predstava úplnej nezúčastnenosti, ale ako vedomá práca s napätím. Neutralizovať znamená neprepadnúť ani jednej sile natoľko, aby určovala celok; znamená udržiavať odstup, ktorý nie je únikom, ale formou vlády nad vlastnou situáciou. Malý štát tým nepopiera realitu mocenských vzťahov, ale snaží sa ich vyvažovať, tlmiť ich extrémy a prekladať ich do vlastného jazyka rozhodovania.
Takáto neutralizácia však nie je jednorazový akt, ale trvalé úsilie. Vyžaduje kontinuitu politickej pamäti, mieru sebapoznania a schopnosť pomenovať vlastný záujem bez ilúzií. Bez toho sa neutralita mení na prázdne gesto a knísanie na bezcieľne kývanie medzi cudzími pólmi.
V konkrétnom prípade Slovenska sa táto otázka ukazuje s osobitnou ostrosťou. Ako štát vzniknutý na prelome epoch, situovaný medzi väčšími politickými a kultúrnymi priestormi, nesie v sebe skúsenosť pohybu, ktorý nebol vždy jeho vlastným dielom. Jeho dejiny sú sledom orientácií, zlomov a prispôsobení. Práve preto však obsahujú aj možnosť poučenia: že stabilita nevzniká zo zotrvania v jednom póle, ale zo schopnosti udržať mieru medzi nimi.
Slovensko nemôže odstrániť sily, ktoré naň pôsobia. Môže však kultivovať spôsob, akým na ne odpovedá. Ak dokáže premeniť nevyhnutné knísanie na vedomé vyvažovanie, prestáva byť iba miestom, kde sa stretávajú cudzie záujmy. Stáva sa priestorom, kde sa tieto záujmy lámu cez vlastné rozhodnutie.
A práve tu sa uzatvára pôvodná otázka: malé štáty sa kníšu — ale niektoré sa naučia v tomto pohybe stáť.
