Čo ak sa prevalí,

že východiska z Krízy niet? Druhá axiálna doba je (druhá) megaparadigmatická zmena po onej prvej (identifikovanej Jaspersom). V súlade s inscendentalizmom synkriticizmu (pozri: inscendencia) zostane v takomto prípade iba sebareflexia indivídua, vrátane bádateľa reflektujúceho ekologickú a politickú krízu ako prejavy dnešnej multiverzálnej Krízy. V tejto osobnej sebareflexii však nejde o moralizovanie a návrat k metafyzike hriechu alebo hlúposti človeka, ale o skúmanie kategórií, ktoré intervenujú v mojom vlastnom (osobnom, intímnom) diskurze. Kľúčová vec filozofie v týchto kontextoch je interná osobná kategoriológia: kategoriologický akcent v sebareflexii. V našom myslení totiž intervenujú významové útvary, ktorých štruktúru si neuvedomujeme alebo ju iba tušíme. Ocitli sme sa v situácii synkrízy (nereduktívneho usúvzťažňovania) špeciálnovedného, filozofického, teologického, umeleckého a alternativistického diskurzu západnej i východnej kultúrnej proveniencie, ako ho reprezentuje u nás napr. prof. Peter Staněk, ktorý treba doplniť o sebareflexívnu kategoriológiu. Ostatná veta je adresovaná filozofom. Cieľ osobnej vrstvy (zložky) sebareflexie je vygenerovať si zmysel svojho osobného života tvárou v tvár prípadnej bezvýchodiskovosti z Krízy bez moralizátorského sebabičovania. Rehabilitácia dia/poly/lógu tu samozrejme pomôže. Tragickosť tragického hrdinu spočíva v tom, že nehynie pred svojím koncom a díva sa naň až do poslednej sekundy svetla svojho vedomia (a podľa niektorých škôl aj do istej miery po nej). Origo tohto svetla je nadoblačie mysle.

04. novembra 2021 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na Čo ak sa prevalí,