Hlavný problém našej doby

spočíva vo vnucovaní pravidiel kultúry jedného národa kultúre druhého národa. Vnucovanie a nevyhnutnosť závislosti sú odlišné veci.

Malý národ nemôže byť nezávislý, politicky nezávislý. Malý národ a jeho štát môže nanajvýš šikovne kľučkovať medzi veľkými štátmi. No nech by bol čo ako malý alebo slabý, nedajú sa zmeniť pravidlá jeho kultúry. Tie sú nezmeniteľné napriek akémukoľvek stupňu zdecimovania podrobeného národa. Akékoľvek ich nahradzovanie pravidlami kultúry iného národa končí koniec koncov nejakou katastrofou, katastrofu impéria nevylučujúc. Vidíme to každodenne. Prijatie pravidiel cudzej kultúry je zdanie udržované pri živote iba násilím zvonka. Atribútom originality kultúr je ich jedinečnosť, nech sa javia príslušníkom štátov s inou kultúrou čo ako „čudné“, „neprijateľné“, „neprístojné“ a podobne. To, že ste silnejší, neznamená vhodnosť vašej kultúry pre slabšieho; znamená to nanajvýš to, že od vás ten slabší politicky závisí. No niet takej politickej závislosti, ktorá by mohla zmeniť kód vlastnej kultúry. Dlhšie vydržali iba také impériá, ktoré pravidlá kultúr podrobených národov ponechali nedotknuté napriek ich podrobeniu svojej moci. Niet takej moci, ktorá by mohla zmeniť pravidlá kultúry.

Jednou z čŕt druhej axiálnej doby je nástup vedomia jedinečnosti kultúry toho ktorého národa. Dokladom toho je zánik globalizmu.

12. júla 2021 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na Hlavný problém našej doby