Hlúposť a nenávisť

vytvorili v Európe hypertoxickú atmosféru pre hľadanie východísk zo závozu, v ktorom sme uviazli. Zavládol úpadok, degradácia a izolovanosť, (až na výnimky) nesamostatnosť a závislosť prakticky vo všetkom, zatemnenie mysle, stiesnenosť a neistota. Tento mnohovrstevnatý a takmer všeprenikajúci marazmus spraviť predmetom reflexie je takmer nesplniteľná úloha tvárou v tvár druhej axiálnej dobe, ktorá však po vzore covidu ponúka aj možnosť inscendencie, na ňu poukazujú aj svetlice vystúpení ruského a nemeckého prezidenta pri výročí najhoršej udalosti v doterajších dejinách: bez úcty k človekovitosti druhých náš rozpad skalcifikuje. Voľba medzi týmito dvoma možnosťami je etapa našej doby. Dnešný vývinový stav je nabitý negatívnou energiou, premena znamienka ktorej z mínus na plus sa stáva alebo čo najrýchlejšie by sa mala stať náplňou všetkých vývinových pásiem kultúry ako pretvárania zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne.

Ak by sme dnes písali teodíceu, musela by stáť na ontológii štruktúry systému hodnôt (a reálií) našej civilizácie z jediného bodu ukazujúcej jej bezperspektívnosť. Nebola by týmto bodom neschopnosť zmeny jej základnej hodnoty tvorenej obsedantne aj iným civilizačným okruhom vnucovanej egocentripetálnosti?

22. júna 2021 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na Hlúposť a nenávisť