Osobná otvorenosť
po rozhostení sa druhej axiálnej éry je plávanie v bezmedzne priezračnej vode jazera s nedohliadnuteľným dnom a nedosiahnuteľnými brehmi, je nádherná, povznášajúca ako jar, oblažujúca a plná všesmernej nebezpečnosti — ako pri plávaní v dokonale priehľadnej vode bezodného jazera. Z povahy osobnej otvorenosti vyplýva neprerušovaná ustavičnosť, neustálosť, viac menej jasné vedomie možností a ich hraníc. Život vo viac menej jasne si uvedomovaných nedosiahnuteľnostiach, iba zdanlivo teoretických alebo abstraktných. V osobnej otvorenosti rozumieme neriešiteľnosti a ťažkosti komunikácie. Rozumieme nerealizovateľnosti hovorenia s partnermi, s blížnymi i politickými. Osobná otvorenosť je nekompromisná realita, vztiahnutosť k všetkému vonku i vnútri seba samého, život v časovej i priestorovej horizontovosti, vedomá, prijatá, prijímaná, žitá, neodstrániteľná, iba odmysliteľná methexis. Participácia na nedosiahnuteľnosti čohokoľvek okrem ďalšieho kmitu plávania. Ani začiatok, ani koniec, prijatý a odsúhlasený život. Nerozmelnenosť živého smrteľníka.
