Pomocný slovník filozofie

veľmi dobrá definícia bezčasia je táto od Piačeka (2004, Primum perichronozofie):

„Perichrónia čiže bezčasie je obklopujúcno, umožňujúcno a artikulujúcno
chrónie čiže času a časenia, ich nastávania alebo vznikania, ich ustávania
alebo zániku, ich trvania, predlžovania, zhusťovania a zrieďovania, ich fun-
govania alebo funkcie v dianí a jestvovaní súcien, prípadne iných útvarov
alebo entít, či dokonca sveta samého. Pole perichrónie je nezmerné, ľud-
ským i mimoľudským okom alebo mysľou neobsiahnuteľné. Perichrónia
je zahrnujúcnom, umožňujúcnom a artikulujúcnom času konečného (čas-
nosti) i času nekonečného (večnosti). Perichronické zaznieva v mýte, ná-
boženstve, filozofii, vede, teológii, umení, v každodennom živote i v prak-
tickom konaní či praktikovaní, ibaže toto – obrazne povedané – zaznie-
vanie sa nikdy nemôže dostať do epicentra, má horizontovú povahu, hoci
nikdy nie je na periférii. Tam, kde je perichrónia, niet centra ani periférie.
Zaoberanie sa týmto perichronickým je zakaždým pohybom vo sfére zda-
nia alebo viac či menej konkrétnych alebo abstraktných obrazov a napo-
dobenín (simulakier) časovej povahy, a to tak v oblasti myslenia, cítenia,
chcenia či konania. Týka sa to aj samej náuky o perichrónii, perichrono-
zofie alebo perichronológie.“

a ďakujem 🙂