obraz (synkriticizmus)

významový útvar kognitívnej, emotívnej, volitívnej, konatívnej povahy alebo rôznych kombinácií týchto pováh, ktorý si človek vytvára o realite alebo o tom ktorom jej úseku, aspekte, vrstve alebo rovine, o tom ktorom súcne, jeho vlastnosti, vzťahoch, pohybe atď.; obrazy sú duchovní alebo praktickí dvojníci reality a jej svojrázne rozmnoženia; aby tieto rozmnoženia reality neboli zbytočné, aby to neboli len replikácie reality, je potrebné, aby participovali na premene zla na dobro, škaredého na krásno, menej dobrého na lepšie a menej krásneho na krajšie; bez tejto participácie zostávajú tieto obrazy, títo dvojníci reality síce účinné, účinkujúce entity, no v podstate ide o mŕtve repliky reality alebo o repliky šíriace smrť alebo umŕtvenie reality; ako príklad takého prízraku môže slúžiť gýč alebo vedecký poznatok neparticipujúci na kultúre; obrazy bez participácie na kultúre sú omnoho účinnejšie ako obrazy-participanty na kultúre; smrť súčasnej civilizácie spočíva v prevážení obrazov-non-participantov-na-kultúre nad obrazmi-participantmi-na-kultúre; je ľahšie vytvárať obrazy, ktoré sa nepodieľajú na kultúre. No najväčšia ťažkosť s tvorbou obrazov spočíva v našom sklone stotožňovať ich s tým, čo sa zobrazuje (pozri: interpretácia reality transhorizontovej).

Z existujúcich obrazov zaujímajú najdôležitejšie úlohy obraz sveta, obraz človeka, obraz boha, obraz prírody, obraz vedy, obraz dobra, obraz zla, obraz smrti, obraz krásy a ďalšie.

Cf synkriticizmus (synkriticizmus).

14. marca 2013 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na obraz (synkriticizmus)