enkláva kultúrna (synkriticizmus)

– ten ktorý z ostrovčekov kultúry, ktoré prežívajú v mŕtvom mori civilizácie z minulosti a vznikajú v jej náleve v súčasnosti a ktoré v podstate nezávisle jeden od druhého pretvárajú vo svojom dosahu a najmä vo svojom vnútri zlo na dobro, škaredé na krásno, menej dobré na lepšie, menej krásne na krajšie a neutrálne na dobré alebo krásne. Ako klasický príklad kultúrnej enklávy môžu slúžiť nielen staroveké Atény v miere ich kultúrnosti, ale napríklad aj albrechtovský dom v Bratislave, alebo sama Bratislava v miere jej kultúrnosti, také inštitúcie, ako Slovenská filharmónia (cf pretváranie krásneho na krajšie) a podobne. Kultúrna enkláva je geografická, urbanistická, interpersonálna (napríklad manželská), individuálnopersonálna atď. individuácia kultúrneho spoločenstva. Logos alebo ematika kultúrnej enklávy je autonómnym zviditeľňovaním zákona Noci (pozri Sofoklova Antigoné); kultúrna enkláva je zničiteľná, zdroj jej ematiky nie, pretože “není to nic, co by bylo v dosahu ničivé nitrosvětské síly (Patočka, J.: Přirozený svět jako filosofický problém (1970), 233)”.

Cf bratislavskosť (synkriticizmus)ekonomika žičlivosti (synkriticizmus), intelektuál (synkriticizmus), kultúra (synkriticizmus), spoločenstvo kultúrne (synkriticizmus)synkriticizmus (synkriticizmus).

14. marca 2013 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na enkláva kultúrna (synkriticizmus)