bytie človeka (synkriticizmus)
(čes. bytí člověka)
– výbytňujúcno na spôsob človeka, ktorého podstatou je sebaprekračujúcno človeka a ďalšie formy transcendovania, ako napríklad prichádzanie na svet alebo umieranie (odchádzanie zo sveta); bytie človeka je synkríza všetkých foriem jeho (seba)prekračujúcna; maximom bytia človeka na svete je kultúrnenie, kultúra. S použitím slovotvorby inšpirovanej neskoroheideggerovskou prácou s filozofickým jazykom by sa dalo bytie človeka označiť ako výčlovečňujúcno sa ako nastávanie a stávanie človeka s celou jeho fakticitou a možnosťami, ktoré sa v tomto stávajúcne otvárajú. Asi najdramatickejšími možnosťami výčlovečňujúcna sa je možnosť ega, možnosť egoizácie a možnosť deegoizácie. Výčlovečňujúcno sa je predmetom synkriticistickej ontológie človeka ako fundamentu synkriticistickej antropológie.
Cf človek (synkriticizmus), homo (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), výčlovečňujúcno (synkriticizmus).
–
