metóda
– ľudská cieľavedomá činnosť tvorená konečnou postupnosťou krokov po ceste od východiska/východísk k cieľu/cieľom v konečnom čase. Táto činnosť sa môže vykonávať v oblasti praktickej alebo v oblasti myšlienkovej, v súlade s čím sa potom hovorí o metódach praktických a metódach myšlienkových. Vzhľadom na mieru úspešnosti v dosahovaní cieľa sa hovorí o efektívnosti metód – sú metódy efektívne, menej efektívne a neefektívne (dosahujúce cieľ činnosti len v malom alebo vôbec nijakom rozsahu).
Kroky v postupe po ceste od východiska k cieľu sa zvyknú nazývať čiastkové úkony alebo operácie a človek ich vykonáva na základe svojej zručnosti a pomocou nástrojov, strojov a automatov.
Hranice medzi metódami sú podobne neostré ako hranice medzi praktickou a myšlienkovou oblasťou ich používania; platí však o nich, že čím sú zložitejšie a tvorivejšie (menej rutinované), tým viac sa na nich zúčastňujú myšlienkové operácie. Ako klasický príklad tvorivej metódy, v ktorej sa miešajú operácie praktické a myšlienkové, sa zvykne uvádzať vedecký experiment. Ako čisto myšlienkovú tvorivú metódu možno v tejto súvislosti uviesť myšlienkový experiment. Typickou myšlienkovou metódou vo vede a vo filozofii je metóda usudzovania. V súlade s rozsahom a zložitosťou predmetov vied a filozofie sa v nich používajú a vynachádzajú veľmi pestré súbory a kombinácie priliehavých metód: metóda deskriptívna, metóda porovnávacia (komparatívna), metóda induktívna, metóda deduktívna, metóda analyticka, metóda synteticka, metódy vyvinuté v iných disciplínach (napríklad matematické metódy vo fyzike alebo fyzikálne metódy v chémii či biológii, metódy formálnologické vo filozofii atď.), metóda modelovacia a ďalšie.
Vedecké skúmanie metódy vôbec uskutočňuje osobitná vedecká disciplína – metodológia. Podľa aplikačnej oblasti skúmaných metód sa v rámci metodológie vyčleňuje metodológia vedy, metodológia filozofie, metododológia výchovy, metodológia riadenia atď. Metodológia tvorí jednu z najdôležitejších zložiek metavedy a metafilozofie.
