želanie  chcenie, aby sa niečo stalo.


žiadostivosť – chcenie sprevádzané posudzovaním jeho objektu ako niečoho príjemného alebo krásneho, čo by stálo za to získať.


žičenie inakosti (synkriticizmus) – prajný vzťah k pestrosti sveta; chcenie, želanie si, aby niekto alebo niečo dosiahlo inakosť; princíp žičenia inakosti stelesňuje 7. téza synkriticizmu; v súčasnej vede je jednou z najambicióznejších foriem realizácie princípu žičenia inakosti rozvíjanie M-teórie, pretože táto teória prináša výhľad na 10500 inakostí inakostí (spojenie „inakostí inakostí“ tu nie je preklep).

Jednou z najčastejších otázok kladených synkriticizmu je, ako sa princíp žičenia inakosti zlučuje s tézou existencie zla. Synkriticizmus koncipuje odpoveď na túto otázku vychádzajúc z nahliadnutia zbytočnosti konania zla, na strane ktorého (sc. konania zla) je väčší stupeň automatizmu než na strane konania dobra: konať zlo je nosiť vodu do mora; konať zlo je zbytočné, pretože k nemu dochádza aj bez nášho pričinenia, „aj tak“ (fenomén aj-tak-osti konania zla). Je zbytočné žičiť niekomu konať zlo, lebo samo konanie zla je zbytočné.

Žičenie inakosti je podproces súboru procesov emocionálnovolitívneho apriori, preto nevylučuje inakosť osnovanú na logickom apriori, napríklad opak/zápor/negáciu výroku niekoho iného, ako sme my. Žičenie inakosti otvára možnosť vidieť, ako výrok a jeho opak súvisia; žičenie inakosti nás neobmedzuje len na našu pravdu, ale otvára nám prinajmenšom možnosť vžiť sa do sveta, kde platí opak nami zastávaného výroku. Žičenie inakosti neimplikuje zastávanie nejakého výroku a jeho opaku, ale možnosť a ochotu myslenia ich logickej nezlučiteľnosti. Ľudovo povedané: iný názor v nás nemusí vyvolávať negatívne emócie. Synkriticizmus navyše požaduje, aby inakosť názoru niekoho iného v nás vyvolávala žičlivosť voči tejto inakosti, potešenie z inakosti. Boj proti inakosti koniec koncov inakosti ruší. Ba dokonca zničením protivníka sa nezriedka stávame ešte horšími než zničený protivník.


život  bol ľuďmi od najstarších čias názorne a emocionálne prežívaný predovšetkým v tom, čím sa svet organizmov, t. j. rastlín, zvierat a ľudí odlišoval od všetkej ostatnej skutočnosti. Z tohto pôvodného chápania života sa postupne vyvinul celý rad významových útvarov, ktoré sú výsledkom poznania rôznych aspektov života: najčastejšie sa stretávame s náboženskými, špeciálnovednými, filozofickými, mytologickými, umeleckými a každodennými predstavami, pojmami alebo koncepciami života.

Svetonázorovo explozívna je otázka vzniku života.

Život (z pohľadu biológie) je biologická forma pohybu hmoty, ktorá sa vyznačuje týmito procesmi, vlastnosťami alebo schopnosťami:

    • metabolizmus,
    • rast,
    • vývoj,
    • rozmnožovanie,
    • premenlivosť,
    • dedičnosť,
    • dráždivosť,
    • prispôsobivosť.

Život je súčasťou predmetu predovšetkým biológie. :: biológia, systém biologický, hmota živá, systém živý, život (Polouček, P.).


(Dodatok)