zábava  spôsobujúcno dobrej nálady, rozveseľujúcno, ktoré sa môže realizovať napr. hrou.


začatie  uskutočnenie začiatku.


začiatok  časovo prvý okamih alebo fáza diania, prvá fáza, prvé obdobie činnosti alebo diania; opak konca. :: stred, začínanie, začínanie sa. :: a limine, ab ovo, začiatok filozofie, začiatok sústavy súradnicovej.


začiatok filozofie  množenie sa otázok vyvstávajúcich vtedy, keď známy každodenný život náhle stratí svoju samozrejmosť a stáva sa problémom. :: začiatok filozofie (Aristoteles), začiatok filozofie (Hartmann, N.).


začiatok filozofie (Aristoteles)  údiv: ľudia začali filozofovať preto, lebo sa niečomu čudovali.


začiatok filozofie (Hartmann, N.)  spočíva v odhalení nepochopeného a záhadného v samozrejmom: „filozofia sa ... začína tým, že v samozrejmom odhaľuje nepochopené a záhadné“ (436;71).


začínanie  uskutočňovanie začiatku.


začínanie sa  spúšťanie sa začiatku


zodpovednosť – matie povinnosti niesť následky za niečo. :: etika.


základ  spodná, zvyčajne rozšírená nosná časť stavby; spodná vrstva niečoho; hlavná alebo najdôležitejšia časť, podstata, jadro.


základňa  to, na čom niečo spočíva, zakladá sa, z čoho niečo vychádza, resp. čo tvorí podstatu niečoho. :: základňa (marxizmus).


základňa (marxizmus)  základný prvok štruktúry spoločensko-ekonomickej formácie.


zákon  vnútorná podstatná a stabilná súvislosť javov, podmieňujúca ich usporiadanú zmenu.

Výsledkom poznania zákona je vedecký zákon.

Na základe poznania zákona možno hodnoverne predvídať priebeh procesu. :: súvislosť zákonitá, zákon logický, zákon mravný, zákon myslenia, zákon prírodný, zákon spoločenský, zákon veľkých čísel, zákonitosť.


zákon dostatočného dôvodu (logika)  základná logický zákon, podľa ktorého každý súd možno uznať za pravdivý len vtedy, keď má dostatočný dôvod, každý súd musí byť odôvodnený.


zákon logický  logický princíp, logická zásada  logický významový útvar, ktorého náplň (obsah) tvoria požiadavky kladené logikou na myslenie a vyjadrovanie.

Logické zákony sú zákony správneho myslenia, zákony, ktorými sa musí riadiť operovanie pojmami alebo súdmi, ak má byť logicky správne, riadiť sa nimi musí tvorba úsudkov (usudzovanie), dokazovanie i vyvracanie.

Hlavnú skupinu logických zákonov tvoria základné logické zákony. :: vzťah logický.


zákon logický základný  logický princíp  logický zákon, ktorý patrí do hlavnej skupiny logických zákonov, zahrnujúcej tieto logické zákony:

    1. zákon totožnosti,
    2. zákon vylúčenia sporu,
    3. zákon vylúčenia tretieho,
    4. zákon dostatočného dôvodu.

:: logika.


zákon mravný – zákon, ktorý prikazuje mravné dobro a zakazuje zlo. Slobodné, a preto zodpovedné rozhodnutie proti nemu je vina. :: etika.


zákon myslenia – zákon tradičnej logiky, podľa ktorého sa uskutočňuje platné odvodzovanie bez ohľadu na predmet, o ktorom sa premýšľa.


zákon prírodný – objektívna, nevyhnutná, všeobecná a tým podstatná súvislosť medzi vecami, stavmi vecí, procesmi atď. prírody. Pre formuláciu a štúdium prírodných zákonov je dôležitý o. i. pojem derivácie.


zákon spoločenský – súčasť predmetu sociálnej filozofie a spoločenských vied, spočívajúca vo vnútornej podstatnej a stabilnej súvislosti spoločenských javov, podmieňujúcej ich usporiadanú zmenu; je to objektívna, nevyhnutná, všeobecná a tým podstatná súvislosť medzi entitami a procesmi tvoriacimi spoločnosť. :: zákon ekonomický.


zákon totožnosti  základný logický zákon, podľa ktorého sa pri uvažovaní o nejakej entite musí mať nevyhnutne na zreteli tá istá entita, ktorá sa musí skúmať taká, aká je, a nesmie sa zameniť za inú entitu.:: logika.


zákon vedecký  významový útvar, ktorý je výsledkom vedeckého poznania zákona; kľúčový prvok vedeckej teórie. :: hypotéza, veda, zákon ekonómie, zákon fyzikálny, zákon pohybový, zákon zachovania energie.


zákon vylúčenia sporu p. princíp vylúčenia sporu.


zákon vylúčenia tretieho p. princíp vylúčenia tretieho.


zákonitosť  systém zákonov určujúci priebeh procesov a správanie objektov; nomologická povaha vznikania, trvania a zanikania. Výsledok poznania zákonitosti tvorí súčasť teórie. :: zákonitosť prírodná, zákonitosť spoločenská.


zákonitosť prírodná  zákonitosť, ktorou sa riadi tá ktorá oblasť prírodnej reality, napr. fyzikálna zákonitosť. Prírodné zákonitosti tvoria súčasť predmetu filozofie prírody.


zákonitosť spoločenská  zákonitosť, ktorou sa riadi tá ktorá oblasť spoločenskej reality, napr. ekonomická zákonitosť. Spoločenské zákonitosti sú súčasťou predmetu filozofie spoločnosti.


záležitosť – vec, prípad, s ktorým sa treba zapodievať.


založenosť  vytvorenosť, ustanovenosť, vybudovanosť, vystavanosť, danosť základu vzniku niečoho.


zamenenie  danie, vzatie, použitie niečoho namiesto niečoho podobného, a to buď náročky, buď omylom.


zámer – uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo, úmysel, plán, cieľ.


zameranie  usmernenie činnosti (na dosiahnutie cieľa), zacielenie, orientovanie.


zameriavanie  usmerňovanie činnosti (na dosiahnutie cieľa), zacieľovanie.


zánik  koniec jestvovania. :: zánik látok východiskových pri reakcii chemickej.


zanikanie – prestávanie byť.


zapríčinenie – bytie príčinou, spôsobenie.


zásada  princíp, pravidlo, ustálený názor na konanie, na správanie alebo na postup.


zásada logická  logický zákon.


záujem  sústredená (dlhodobejšia) pozornosť. :: celok daného, predmet záujmu, snobizmus, systém umelý, záležanie, záujem (psychológia), záujem verejný (právo).


záver  posledná, koncová časť; výsledok uvažovania, poznávania, rokovania ap.; uzatvárajúca súčiastka, uzáver.


záver argumentu – tvrdenie, ktorého pravdivosť sa zdôvodňuje pomocou pravdivosti premís argumentu. :: argument platný deduktívne, logika, predpoklad (logika), schéma argumentu, vyplývanie logické, závislosť pravdivostná.


závislosť  podmienenosť istými podmienkami, činiteľmi; stav niekoho alebo niečoho závislého. Istým druhom závislostí sa zaoberá napríklad statika.


závislosť pravdivostná  väzba medzi premisami argumentu a záverom argumentu, na ktorej sa zakladá deduktívne vyplývanie. :: logika, vyplývanie logické.


zážitok  významový útvar tvorený prežívaním.


zážitok estetický  významový útvar, ktorý je výsledkom vnímania predmetov s estetickou funkciou, vnímania umeleckých diel alebo výsledkom významového podprocesu participácie na estetickom či umeleckom dianí. :: estetika, jav estetický.


zážitok umelecký – estetický zážitok, ktorý je výsledkom umeleckého prežívania ako podprocesu tvorivej a emocionálne (nezriedka aj intelektuálne) nabitej participácie na umeleckom diele alebo umeleckom dianí, ktorého vrcholným stupňom je katarzia a prechodným stupňami na eventuálnej ceste k nej rôzne kombinácie prežívanej príjemnosti alebo nepríjemnosti, plytkosti alebo hĺbky, dynamickosti alebo pokoja, emocionálneho chladu alebo vrúcnosti, prerušovanosti alebo kontinuity...

Dôležitou súčasťou (podprocesom) umeleckého zážitku je emocionálny zážitok.


zážitok umelecký (Albrecht, J.)  emocionálne akcentovaný tvorivý poznávací prístup k umeleckém dielu (cf 32;165).


zbytočný  nepotrebný, bezúčelný, bezdôvodný, existujúci alebo vyskytujúci sa bez príčiny, bez dôvodu alebo bez potreby.


zdôvodnenie – odôvodnenie, významový útvar, ktorý je výsledkom zdôvodňovania.


zdôvodňovanie – významový proces spočívajúci v nachádzaní dôvodu, v jeho skúmaní a vo vyvodzovaní dôsledkov z neho.


zdroj obsahu a foriem významového univerza  zmysel, ktorého zdrojom je zasa inscendencia ako súbor konštitutívnych a inštitutívnych procesov alebo zmysel konštituujúcich a inštituujúcich procesov predstavujúcich súborne senzórium sveta.

Chradnutím inscendencie chradne i zmysel a teda i obsah a formy významového univerza.


zem – jeden zo základných živlov, najčastejšie povedľa ohňa, vody a vzduchu.


zemeguľa  naša planéta, Zem.


Zenón z Eley (asi 490  430 pr. n. l.)  starogrécky filozof, predstaviteľ eleatskej školy. Ako prvý začal používať vo filozofii formu dialógu. Do dejín filozofického myslenia sa zapísal najmä formulovaním apórií. :: filozofia 5. stor. pr. n. l., filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká.


zhoda  bytie v súlade (napr. s požiadavkami), bytie v harmónii alebo matie takých istých vlastností ako niečo iné.


zhodnosť  rovnakosť, totožnosť, identickosť.


zhotovenie  vypracovanie, odborné urobenie (ručne, remeselne, strojom).


zhotovovanie  vypracovávanie, odborné robenie (ručne, remeselne, strojom). :: vyrábanie.


Zigo, Milan (4. 9. 1934 Fiľakovo  11. 11. 2017 Modra)  slovenský filozof, venujúci sa vzťahu filozofie a prírodných vied, dejinám novovekej filozofie a filozofie 19. storočia a frankofónnu filozofiu vedy 20. storočia. s akcentom na frankofónnu oblasť. :: filozofia slovenská., škola filozofická bratislavská.


zisk  výsledok získavania, úžitok, osoh, prospech.


získanie  nadobudnutie.


získavanie  nadobúdanie.


zistenie  spoznanie niečoho skúmaním.


zisťovanie  skúmanie skutočného stavu niečoho, dochádzanie k niečomu skúmaním, napríklad zisťovanie príčiny. Zisťovať možno napríklad úvahou. :: skúška.


zjavný  očividný, zrejmý, badateľný, viditeľný.


zjednotenie  urobenie jednotným, spojenie v jednotu.


zlo  škodenie (najmä druhým), spôsobujúcno škody alebo zbytočného utrpenia.


zloženie  utvorenie, zostavenie.


zložka  jeden z prvkov, častí, ktoré utvárajú celok. :: komponent.


zložka hlavná  najdôležitejšia, základná alebo ústredná časť. :: jadro.


zlúčenie  spojenie dovedna. :: zlúčenie (chémia).


zlučovanie  spájanie dovedna.


zmena  premena, nadobudnutie iných vlastností alebo iného rázu; vystriedanie, nahradenie niečoho (niekoho) iným; výsledok premieňania sa.

Postupný rad zmien (zvyčajne k dokonalejšiemu útvaru) je vývin. :: kmit, zmena fyzikálna, zmena kvalitatívna, zmena podstatná.


zmena kvalitatívna  zmena vedúca k inej kvalite.


zmena podstatná  zmena podstaty.


zmenenie  danie iného vzhľadu, urobenie iným, premenenie.


zmierenie sa  1. pomerenie sa, zanechanie sporov alebo nepriateľstva; 2. zanechanie vzdoru, prijatie niečoho ako nevyhnutného.


zmysel  logický, etický, kauzálny, teleologický, estetický významový útvar alebo významový proces viažúci sa s dianím, vetou, slovom, dielom. Zmysel sa tu teda viaže na nositeľa zmyslu: náplň zmyslu možno podávať ako účel, hodnotu, ideu, podstatu. Metodicky najdôležitejší postup výskumu zmyslu je chápanie; porozumenie človeka pre niečo (napr. zmysel pre humor, zmysel pre rodinu a pod.).

Zmysel je súčasťou predmetu viacerých vedných, teologických a filozofických disciplín, napr. semiotiky, ikonológie, hermeneutiky atď. :: pohľad, rôznosť, výklad, zmysel dejín.


zmysel dejín  miera ich participácie na kultúre.


zmysel života človeka  podľa synkriticizmu = podľa autora čítaného slovníka: participácia na kultúre.


zmysluplnosť  naplnenosť zmyslom ako poľudšťujúcou prítomnosťou sveta v ľudskom vedomí alebo v bytí človeka, matie zmyslu, spiritualizovanosť. Opak zmysluplnosti je zmysluprázdnosť.

V synkriticizme je zmysluplnosť maximum kultúrneho bytia alebo kultúrnosti. Čokoľvek, čo v stave zmysluplnosti alebo kultúrnosti človek vykoná, má zmysel. Človek je v stave zmysluplnosti neustále v cieli. Medzi akýmkoľvek stavom zmysluplného života človeka a cieľom niet nijakej medzery. Zmysel v tomto kontexte znamená byť kdekoľvek alebo kedykoľvek doma.


značenie  1. dávanie značky na niečo, označovanie, značkovanie;

2. bytie znamením niečoho, znamenanie;

3. zapisovanie, zaznačovanie, zaznamenávanie.


značka  viditeľné alebo ináč vnímateľné znamenie, slúžiace na označenie niečoho, znak; poznávacia skratka.


znak  1. výrazná, rozlišujúca vlastnosť, charakteristická črta;

2. niečo, čo zastupuje niečo iné, čo naň poukazuje; predmet alebo jav, ktorý reprezentuje (zastupuje) nejaký iný jav.

Pre človeka najdôležitejšími znakmi procesov, ktoré prebiehajú vo svete, sú javy.

Jednou z najznámejších disciplín, ktoré skúmajú znaky, je semiotika.

Dôležitou postupnosťou znakov je správa.

Systém pravidiel operácií so znakmi je kalkul.

Usporiadaný súbor znakov je znakový systém. :: systém znakový, význam, znak grafický, znak jazykový.


znak jazykový  jednotka formálnej štruktúry jazyka (morféma, slovo, spojenie slov, veta) majúca pomenúvaciu (nominatívnu, denominatívnu, referenčnú), významovú (signifikatívnu) a často aj dorozumievaciu (komunikatívnu) funkciu; jazykový znak čosi nazýva, pomenúva – teda je korelátom výseku skutočnosti, a čosi manifestuje, realizuje, je organicky spätý s istou zložkou vedomia; konštituovaný je tromi typmi vzťahov: 1. ku skutočnosti, v tom i k správaniu ľudí a komunikačnému procesu, 2. k vedomiu odrážajúcemu poznávaciu činnosť ľudí, 3. k iným jazykovým znakom; podľa toho má jazykový znak tri typy významu: denotatívny význam, signifikatívny význam a štruktúrny význam.  :: jazyk.


znamenanie  matie takého významu ako...


znázornenie  názorné vyjadrenie, zobrazenie.


znenie  slovné vyjadrenie, formulácia.


zodpovedanie  bytie v súlade alebo v zhode.


zodpovednosť  matie povinnosti niesť následky za niečo. :: etika, zodpovednosť právna.


zoradenie  usporiadanie do radu, zoskupenie do istého útvaru; usporiadanie v istom poradí.


zoskupenie  usporiadanie do skupiny alebo skupín.


zoskupovanie  usporiadavanie do skupiny alebo skupín.


zostavenie  utvorenie vhodného celku z častí alebo osôb. :: montáž (technika).


zostavovanie  tvorenie vhodného celku z častí alebo osôb. :: montáž (technika).


zostrojenie  utvorenie z častí zostavením, skonštruovanie.


zotrvávanie  zachovávanie si určitého stavu, napr. zotrvávanie v spánku (spanie).


Zouhar, Marián (18. 4. 1973 Trenčín  )  slovenský logik a predstaviteľ analytickej filozofie na Slovensku, špecializujúci sa na filozofiu jazyka, logickú sémantiku, pragmatiku prirodzeného jazyka a dejiny analytickej filozofie.  D: Frege o význame, 1997; Zmysel a denotát indexových výrazov, 1997; Metafyzika a referencia, 1997; Vlastné mená, bezprostredná a sprostredkovaná referencia, 1998; Sousedík a Frege o vlastných menách, 1998; Proper Proper Names I. a II., 1999; Referencia a Russellova teória vlastných mien, 1999; Identifikácia jednotlivín, referencia a vlastné mená, 1999; O vlastných menách, informatívnosti a niektorých nejasnostiach, 1999; Direct Reference, Propositional Attitudes, and Identity, 1999; Vzťah epistemológie a logiky v Russellovej filozofii, 1999; Singulárne propozície a oboznámenosť, 1999; Sémantika vlastných mien (1). Má teória významu vlastných mien význam?, 2000; Rigidné designátory a referencia, 2001; Poznámky o jazyku a ideálnych znakoch, 2001; Logický atomizmus a pomenovanie, 2002; Referencia vlastných mien (1): Kritika historickej teórie, 2002; Referencia vlastných mien (2): Revízia historickej teórie, 2002; Referencia vlastných mien (3): Aplikácia historickej teórie, 2003; Prečo vznikla analytická filozofia?, 2003; Frege a Wittgenstein o logicky dokonalom jazyku, 2003; Dve koncepcie logicky dokonalého jazyka, 2003; Substitution Treatment of Anaphora, 2003; Anaphora, Reference and „The“, 2003; Logika, ontológia a existencia, 2003; Podoby referencie, 2004 (monografia); Vlastné mená a ich použitie, 2004; Vznikla analytická filozofia?, 2004; Anafora a referencia, 2004; Unbound Anaphora and Anaphoric Meaning of „The“, 2004; TIL a anafora, 2004; (spoluautor Cmorej, P.) Vlastné mená, ich sémantika a filozofické problémy (1)  (6), 2005  2006; Logický atomizmus Bertranda Russella, 2005; Neúplné deskripcie, 2005; Russellova ontológia ako prekonanie idealizmu, 2005; Kvantifikácia v prirodzenom jazyku (I)  (IV), 2006; K niektorým sémantickým a kognitívnym aspektom vlastných mien, 2006; Na obranu kauzálnej teórie vlastných mien, 2006; Russell’s Theory of Descriptions and the Definite Article, 2006; Rigidná designácia. Metafyzická téma vo filozofii jazyka, 2006 (monografia); Svet jazyka a svet za jazykom, 2007 (monografia); Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory, 2008 (monografia);  Problémy jazyka a počiatky analytickej filozofie, 2010  (monografia); Kontext a význam, 2010 (monografia); Medzi sémantikou a epistemológiou jazyka, 2010 (monografia); Realizmus, internalizmus, individualizmus, 2010 (monografia); Význam v kontexte, 2011 (monografia). :: filozofia slovenská, logika.


zovňajšok  vonkajší vzhľad, vonkajšok.


zrak (Aristoteles)  uprednostňujeme takmer pred všetkými ostatnými zmyslami (p. exc. 260;243).


zreťazenie  spojenie, zaradenie za sebou, vytvorenie nepretržitého sledu z niečoho.


zúčastňovanie sa  matie účasti, bytie prítomným.


zväzok   viacej vecí rovnakého druhu spojených, zviazaných dovedna (496;969). :: zošit, zväzok (knihovníctvo).


zviazanie  spojenie viazaním.


zviazanosť  spojenosť, pripojenosť, pridruženosť na základe istej príbuznosti. :: súvislosť, vzťah.


zviera  (väčší) živočích, najmä cicavec.


(Dodatok)