začatie  uskutočnenie začiatku.


začínanie  uskutočňovanie začiatku.


začiatok  časovo prvý okamih alebo fáza diania, prvá fáza, prvé obdobie činnosti alebo diania; opak konca.


začiatok filozofie (Hartmann, N.)  spočíva v odhalení nepochopeného a záhadného v samozrejmom: „filozofia sa ... začína tým, že v samozrejmom odhaľuje nepochopené a záhadné“ (436;71).


základ  spodná, zvyčajne rozšírená nosná časť stavby; spodná vrstva niečoho; hlavná alebo najdôležitejšia časť, podstata, jadro.


zákon  vnútorná podstatná a stabilná súvislosť javov, podmieňujúca ich usporiadanú zmenu. Výsledkom poznania zákona je vedecký zákon. :: zákon logický, zákon mravný, zákon myslenia, zákon prírodný, zákon spoločenský.


zákon dostatočného dôvodu (logika)  základná logický zákon, podľa ktorého každý súd možno uznať za pravdivý len vtedy, keď má dostatočný dôvod, každý súd musí byť odôvodnený.


zákon logický  logický princíp, logická zásada  logický významový útvar, ktorého náplň (obsah) tvoria požiadavky kladené logikou na myslenie a vyjadrovanie.

Logické zákony sú zákony správneho myslenia, zákony, ktorými sa musí riadiť operovanie pojmami alebo súdmi, ak má byť logicky správne, riadiť sa nimi musí tvorba úsudkov (usudzovanie), dokazovanie i vyvracanie.

Hlavnú skupinu logických zákonov tvoria základné logické zákony. :: vzťah logický.


zákon logický základný  logický princíp  logický zákon, ktorý patrí do hlavnej skupiny logických zákonov, zahrnujúcej tieto logické zákony:

    1. zákon totožnosti,
    2. zákon vylúčenia sporu,
    3. zákon vylúčenia tretieho,
    4. zákon dostatočného dôvodu.

:: logika.


zákon mravný – zákon, ktorý prikazuje mravné dobro a zakazuje zlo. Slobodné, a preto zodpovedné rozhodnutie proti nemu je vina. :: etika.


zákon myslenia – zákon tradičnej logiky, podľa ktorého sa uskutočňuje platné odvodzovanie bez ohľadu na predmet, o ktorom sa premýšľa.


zákon prírodný – objektívna, nevyhnutná, všeobecná a tým podstatná súvislosť medzi vecami, stavmi vecí, procesmi atď. prírody. Pre formuláciu a štúdium prírodných zákonov je dôležitý o. i. pojem derivácie.


zákon spoločenský – objektívna, nevyhnutná, všeobecná a tým podstatná súvislosť medzi entitami a procesmi tvoriacimi spoločnosť.


zákon totožnosti  základný logický zákon, podľa ktorého sa pri uvažovaní o nejakej entite musí mať nevyhnutne na zreteli tá istá entita, ktorá sa musí skúmať taká, aká je, a nesmie sa zameniť za inú entitu.:: logika.


zákon vedecký  významový útvar, ktorý je výsledkom vedeckého poznania zákona; kľúčový prvok vedeckej teórie. :: veda, zákon fyzikálny, zákon zachovania energie.


zákon vylúčenia sporu p. princíp vylúčenia sporu.


zákon vylúčenia tretieho p. princíp vylúčenia tretieho.


zákonitosť  systém zákonov určujúci priebeh procesov a správanie objektov; nomologická povaha vznikania, trvania a zanikania. Výsledok poznania zákonitosti tvorí súčasť teórie.


záležitosť – vec, prípad, s ktorým sa treba zapodievať.


zámer – uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo, úmysel, plán, cieľ.


zameranie  usmernenie činnosti (na dosiahnutie cieľa), zacielenie, orientovanie.


zánik  koniec jestvovania.


zanikanie – prestávanie byť.


zapríčinenie – bytie príčinou, spôsobenie.


zásada  princíp, pravidlo, ustálený názor na konanie, na správanie alebo na postup.


zásada logická  logický zákon.


záujem  sústredená (dlhodobejšia) pozornosť. :: predmet záujmu, snobizmus, záležanie, záujem (psychológia).


záver  posledná, koncová časť; výsledok uvažovania, poznávania, rokovania ap.; uzatvárajúca súčiastka, uzáver.


záver argumentu – tvrdenie, ktorého pravdivosť sa zdôvodňuje pomocou pravdivosti premís argumentu. :: argument platný deduktívne, logika, schéma argumentu, vyplývanie logické, závislosť pravdivostná.


závislosť  podmienenosť istými podmienkami, činiteľmi; stav niekoho alebo niečoho závislého. Istým druhom závislostí sa zaoberá napríklad statika.


závislosť pravdivostná  väzba medzi premisami argumentu a záverom argumentu, na ktorej sa zakladá deduktívne vyplývanie. :: logika, vyplývanie logické.


zážitok  významový útvar tvorený prežívaním.


zážitok estetický  významový útvar, ktorý je výsledkom vnímania predmetov s estetickou funkciou, vnímania umeleckých diel alebo výsledkom významového podprocesu participácie na estetickom či umeleckom dianí.


zážitok umelecký – estetický zážitok, ktorý je výsledkom umeleckého prežívania ako podprocesu tvorivej a emocionálne (nezriedka aj intelektuálne) nabitej participácie na umeleckom diele alebo umeleckom dianí, ktorého vrcholným stupňom je katarzia a prechodným stupňami na eventuálnej ceste k nej rôzne kombinácie prežívanej príjemnosti alebo nepríjemnosti, plytkosti alebo hĺbky, dynamickosti alebo pokoja, emocionálneho chladu alebo vrúcnosti, prerušovanosti alebo kontinuity...

Dôležitou súčasťou (podprocesom) umeleckého zážitku je emocionálny zážitok.


zážitok umelecký (Albrecht, J.)  emocionálne akcentovaný tvorivý poznávací prístup k umeleckém dielu (cf 32;165).


zbytočný  nepotrebný, bezúčelný, bezdôvodný, existujúci alebo vyskytujúci sa bez príčiny, bez dôvodu alebo bez potreby.


zdôvodnenie – odôvodnenie, významový útvar, ktorý je výsledkom zdôvodňovania.


zdôvodňovanie – významový proces spočívajúci v nachádzaní dôvodu, v jeho skúmaní a vo vyvodzovaní dôsledkov z neho.


zem – jeden zo základných živlov, najčastejšie povedľa ohňa, vody a vzduchu.


zemeguľa  naša planéta, Zem.


zhoda  bytie v súlade (napr. s požiadavkami), bytie v harmónii alebo matie takých istých vlastností ako niečo iné.


zhodnosť  rovnakosť, totožnosť, identickosť.


zhotovenie  vypracovanie, odborné urobenie (ručne, remeselne, strojom).


zhotovovanie  vypracovávanie, odborné robenie (ručne, remeselne, strojom). :: vyrábanie.


zisk  výsledok získavania, úžitok, osoh, prospech.


získanie  nadobudnutie.


získavanie  nadobúdanie.


zistenie  spoznanie niečoho skúmaním.


zisťovanie  skúmanie skutočného stavu niečoho, dochádzanie k niečomu skúmaním, napríklad zisťovanie príčiny. Zisťovať možno napríklad úvahou. :: skúška.


zjavný  očividný, zrejmý, badateľný, viditeľný.


zjednotenie  urobenie jednotným, spojenie v jednotu.


zlo  škodenie (najmä druhým), spôsobujúcno škody alebo zbytočného utrpenia.


zloženie  utvorenie, zostavenie.


zložka  jeden z prvkov, častí, ktoré utvárajú celok. :: komponent.


zlúčenie  spojenie dovedna. :: zlúčenie (chémia).


zlučovanie  spájanie dovedna.


zmena  premena, nadobudnutie iných vlastností alebo iného rázu; vystriedanie, nahradenie niečoho (niekoho) iným; výsledok premieňania sa.

Postupný rad zmien (zvyčajne k dokonalejšiemu útvaru) je vývin. :: zmena kvalitatívna, zmena podstatná.


zmena kvalitatívna  zmena vedúca k inej kvalite.


zmena podstatná  zmena podstaty.


zmenenie  danie iného vzhľadu, urobenie iným, premenenie.


zmysel  logický, etický, kauzálny, teleologický, estetický významový útvar alebo významový proces viažúci sa s dianím, vetou, slovom, dielom. Zmysel sa tu teda viaže na nositeľa zmyslu: náplň zmyslu možno podávať ako účel, hodnotu, ideu, podstatu. Metodicky najdôležitejší postup výskumu zmyslu je chápanie; porozumenie človeka pre niečo (napr. zmysel pre humor, zmysel pre rodinu a pod.).

Zmysel je súčasťou predmetu viacerých vedných, teologických a filozofických disciplín, napr. semiotiky, ikonológie, hermeneutiky atď. :: pohľad, rôznosť.


zmysel života človeka  podľa synkriticizmu = podľa autora čítaného slovníka: participácia na kultúre.


značenie  1. dávanie značky na niečo, označovanie, značkovanie;

2. bytie znamením niečoho, znamenanie;

3. zapisovanie, zaznačovanie, zaznamenávanie.


značka  viditeľné alebo ináč vnímateľné znamenie, slúžiace na označenie niečoho, znak; poznávacia skratka.


znak  1. výrazná, rozlišujúca vlastnosť, charakteristická črta;

2. niečo, čo zastupuje niečo iné, čo naň poukazuje; predmet alebo jav, ktorý reprezentuje (zastupuje) nejaký iný jav.

Pre človeka najdôležitejšími znakmi procesov, ktoré prebiehajú vo svete, sú javy.

Jednou z najznámejších disciplín, ktoré skúmajú znaky, je semiotika.

Dôležitou postupnosťou znakov je správa.

Systém pravidiel operácií so znakmi je kalkul. :: význam, znak grafický, znak jazykový.


znak jazykový  jednotka formálnej štruktúry jazyka (morféma, slovo, spojenie slov, veta) majúca pomenúvaciu (nominatívnu, denominatívnu, referenčnú), významovú (signifikatívnu) a často aj dorozumievaciu (komunikatívnu) funkciu; jazykový znak čosi nazýva, pomenúva – teda je korelátom výseku skutočnosti, a čosi manifestuje, realizuje, je organicky spätý s istou zložkou vedomia; konštituovaný je tromi typmi vzťahov: 1. ku skutočnosti, v tom i k správaniu ľudí a komunikačnému procesu, 2. k vedomiu odrážajúcemu poznávaciu činnosť ľudí, 3. k iným jazykovým znakom; podľa toho má jazykový znak tri typy významu: denotatívny význam, signifikatívny význam a štruktúrny význam.  :: jazyk.


znázornenie  názorné vyjadrenie, zobrazenie.


znenie  slovné vyjadrenie, formulácia.


zodpovedanie  bytie v súlade alebo v zhode.


zoradenie  usporiadanie do radu, zoskupenie do istého útvaru; usporiadanie v istom poradí.


zoskupenie  usporiadanie do skupiny alebo skupín.


zoskupovanie  usporiadavanie do skupiny alebo skupín.


zostavenie  utvorenie vhodného celku z častí alebo osôb. :: montáž (technika).


zostavovanie  tvorenie vhodného celku z častí alebo osôb. :: montáž (technika).


zostrojenie  utvorenie z častí zostavením, skonštruovanie.


Zouhar, Marián (18. 4. 1973 Trenčín  )  slovenský logik a predstaviteľ analytickej filozofie na Slovensku, špecializujúci sa na filozofiu jazyka, logickú sémantiku, pragmatiku prirodzeného jazyka a dejiny analytickej filozofie.  D: Frege o význame, 1997; Zmysel a denotát indexových výrazov, 1997; Metafyzika a referencia, 1997; Vlastné mená, bezprostredná a sprostredkovaná referencia, 1998; Sousedík a Frege o vlastných menách, 1998; Proper Proper Names I. a II., 1999; Referencia a Russellova teória vlastných mien, 1999; Identifikácia jednotlivín, referencia a vlastné mená, 1999; O vlastných menách, informatívnosti a niektorých nejasnostiach, 1999; Direct Reference, Propositional Attitudes, and Identity, 1999; Vzťah epistemológie a logiky v Russellovej filozofii, 1999; Singulárne propozície a oboznámenosť, 1999; Sémantika vlastných mien (1). Má teória významu vlastných mien význam?, 2000; Rigidné designátory a referencia, 2001; Poznámky o jazyku a ideálnych znakoch, 2001; Logický atomizmus a pomenovanie, 2002; Referencia vlastných mien (1): Kritika historickej teórie, 2002; Referencia vlastných mien (2): Revízia historickej teórie, 2002; Referencia vlastných mien (3): Aplikácia historickej teórie, 2003; Prečo vznikla analytická filozofia?, 2003; Frege a Wittgenstein o logicky dokonalom jazyku, 2003; Dve koncepcie logicky dokonalého jazyka, 2003; Substitution Treatment of Anaphora, 2003; Anaphora, Reference and „The“, 2003; Logika, ontológia a existencia, 2003; Podoby referencie, 2004 (monografia); Vlastné mená a ich použitie, 2004; Vznikla analytická filozofia?, 2004; Anafora a referencia, 2004; Unbound Anaphora and Anaphoric Meaning of „The“, 2004; TIL a anafora, 2004; (spoluautor Cmorej, P.) Vlastné mená, ich sémantika a filozofické problémy (1)  (6), 2005  2006; Logický atomizmus Bertranda Russella, 2005; Neúplné deskripcie, 2005; Russellova ontológia ako prekonanie idealizmu, 2005; Kvantifikácia v prirodzenom jazyku (I)  (IV), 2006; K niektorým sémantickým a kognitívnym aspektom vlastných mien, 2006; Na obranu kauzálnej teórie vlastných mien, 2006; Russell’s Theory of Descriptions and the Definite Article, 2006; Rigidná designácia. Metafyzická téma vo filozofii jazyka, 2006 (monografia); Svet jazyka a svet za jazykom, 2007 (monografia); Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory, 2008 (monografia);  Problémy jazyka a počiatky analytickej filozofie, 2010  (monografia); Kontext a význam, 2010 (monografia); Medzi sémantikou a epistemológiou jazyka, 2010 (monografia); Realizmus, internalizmus, individualizmus, 2010 (monografia); Význam v kontexte, 2011 (monografia). :: filozofia slovenská.


zovňajšok  vonkajší vzhľad, vonkajšok.


zviera  (väčší) živočích, najmä cicavec.


(Dodatok)