Wittgenstein, Ludwig (26. 4. 1889 Viedeň – 29. 4. 1951 Cambridge) –rakúsky filozof, neskôr pôsobiaci v Anglicku, jeden zo zakladateľov analytickej filozofie. S menom L. Wittgensteina sa spája revolučný obrat vo vývine filozofie zvaný lingvistický obrat (linguistic turn), spočívajúci v zásadnej zmene ponímania filozofie: končí sa fáza filozofie vedomia.

Témami Wittgensteinovho filozofovania boli: filozofia jazyka, filozofia psychológie, filozofia logiky, estetika, filozofia matematiky, problematika farieb, istota.

Vo vývine Wittgensteinovho myslenia sa rozlišujú dve až štyri fázy, pretože periodizácia Wittgensteinovho diela je sporná (146;512):

    1. 1. fáza – rané obdobie, tzv. Wittgenstein I., raný Wittgenstein;
    2. 2. fáza – stredné obdobie, pokračovanie mysleniaTraktátu alebo už príprava nového myslenia;
    3. 3. fáza – nové myslenie, tzv. Wittgenstein II., neskorý Wittgenstein;
    4. 4. fáza – posledné obdobie, najmä text Über Gewissheit.

Filozofiu chápe Wittgenstein vo svojom ranom i neskoršom období ako činnosť objasňovania problematických výrokov, avšak odlúčenú od vied, činnosť nad nimi alebo pod nimi, rozhodne však nie popri nich: filozofia nesmie odnímať vedám nijaké ich problémy, filozofia nemôže riešiť problémy pomocou vedeckých metód. Filozofia nemá nijaké večné problémy. Vo filozofii ide o priblíženie problému jednotlivému človekovi, o postupné (po malých krôčikoch) ozrejmovanie omylov. Filozof je akýmsi liečiteľom, ktorý „s otázkou zaobchádza ako s chorobou“.

Filozofické problémy sa však nielen eliminujú, ale aj riešia, no nie systematickými teóriami, ale „prehľadným výkladom“, čo u Wittgensteina znamená zväčša reťazcovité, na nejaký presný bod zamerané radenie javov vedľa seba vo forme kratších schematických poviedok.

Úlohu pritom hrá Wittgensteinovo presvedčenie, že väčšina filozofických problémov vyvoláva nedostatočný vhľad do práce jazyka. Filozoficky sú dôležité procedúry týkajúce sa jazyka, v prvých obdobiach vývinu Wittgensteinovho myslenia predovšetkým používanie nástrojov formálnej logiky, v neskorších fázach vyzdvihovanie gramatických pravidiel a vzápätí technika opisu (skutočných alebo vymyslených) jazykových hier. – D: Logisch-philosophische Abhandlung, 1921; Tractatus logico-philosophicus 1922, 19332; Philosophical Investigations, 1953; Remarks on the Foundations of Mathematics, 1956; The Blue and Brown Books, 1958; Philosophical Grammar, 1960; Lectures and Conversations on Aesthetics, Psychology and Religious Belief, 1966; Zettel 1967; On Certainty 1969; Philosophical Remarks, 1975; Bemerkungen über die Farben, 1977, Bemerkungen über die Philosophie der Psychologie, 1980; Werkausgabe in 8 Bänden, 1984, Vortrag über Ethik, 1989; Vorlesungen über die Philosophie der Psychologie 1946/47, 1991; Geheime Tagebücher 1914–1918, 19922; Denkbewegungen. Tagebücher 1930−1932/1936−1937, 1997; Wiener Ausgabe, 15 Bände, 2000; Licht und Schatten. Ein nächtliches (Traum-)Erlebnis und ein Brief-Fragment, 2004; Ludwig (von) Ficker – Ludwig Wittgenstein. Briefwechsel 1914–1920, 2014.


Wittgenstein, L.: Tractatus logico-philosophicus, 1933 – druhé nemecko-anglické vydanie prvého dvojjazyčného vydania (z roku 1922) diela Logisch-philosophische Abhandlung (Logicko-filozofické pojednanie) z roku 1921. :: fakt (Wittgenstein, L.: Tlph), predmet (Wittgenstein, L.: Tlph), stav vecí (Wittgenstein, L.: Tlph), svet (Wittgenstein, L.: Tlph), vec (Wittgenstein, L.: Tlph).


(Dodatok)