vábiacno – vábanie a jeho nositeľ.


vaghézza tal. – pôvab alebo povrchná krása, estetický fenomén reflektovaný renesančnou estetikou.


vďačnosť  vďakyvzdanosť  dôležitý (prepotrebný) významový útvar a proces vyznačujúci sa pocitom a pociťovaním vďaky.

Človek môže žiť  obrazne povedané  „v oblaku nenávisti“ alebo „v oblaku vďačnosti“. Prvý spôsob bytia je, ako vidíme okolo seba neustále, triviálny, nevyžadujúci od nás nič, omnoho ľahší a bezprostrednejší, takmer automatický.

Žiť v oblaku vďačnosti je naopak blaženosť, takmer mimoriadny stav, ktorý si necháme pretekať dlaňami bezmyšlienkovite a takisto takmer automaticky. Dôležité však je, že stav vďačnosti je možný a dosiahnuteľný v ktoromkoľvek okamihu života, pretože je priamo nadviazaný na nadoblačie mysle.

A ak by sa niekto spýtal, „za čo“ mám byť vďačný, tak odpoveď by mohla znieť napríklad: za to, že môžem dýchať.


vďaka  lat. gratia  vítanosť, rozpoznanosť vyhovujúceho; Grácií bolo vždy viacero . Keďže vďaka spočíva na rozlišovaní, je druhom múdrosti, pokiaľ o čomsi takom ako „druh múdrosti“ má vôbec zmysel uvažovať: dôležitý je pocit a pociťovanie vďaky, čiže vďačnosť.


vec – súcno, predmet, objekt, entita. Veci majú vlastnosti a sú vo vzťahoch. Veci sa javia sa a majú podstatu. Vec sa odlišuje od svojho pojmu. Pojem veci kolíše podľa toho, aké kategórie intervenujú v priebehu jeho tvorby. Vec sa napr. chápe ako časť materiálneho sveta, ktorá má relatívne samostatnú existenciu. Veci sa navzájom líšia svojou kvalitatívnou určenosťou.

Závažným gnozeologickým a špeciálnovedným problémom je problém vzájomnej totožnosti a vzájomného rozdielu medzi vecami, ako aj problém odlišnosti veci od objektu a od predmetu. :: ontológia, prvok množiny, vec (Hegel, G. W. F.). stav vecí, vlastnosť, vzťah.


vec (Hegel, G. W. F.) – obraz svetovej idey v malom. Všetko má mnoho rozličných vlastností. Jedny udržiavajú vec v danom stave, iné pracujú k jej zániku a snažia sa vytvoriť inú vec. Vec je zároveň tým, čím je a zároveň aj niečím iným. Vec obsahuje svoje vlastné iné; je iným seba samej. Keďže každá vec je obmedzená, je aj konečná, a to priestorove i časovo. Táto jej obmedzenosť je jej negáciou. Vec je pozitívna, čo vyjadruje jej existencia, a je negatívna. Táto negatívnosť veci nevyhnutne spôsobuje jej zánik (nič nie je večné) a prechod v iné (všetko sa mení). Vec je vnútorne protirečivá a je v pohybe; je to momentálny priesečník, križovatka rozličných, aj proti sebe smerujúcich dejov (65;292).


vec (Wittgenstein, L.: Tlph) – nem. das Ding – súčasť stavu vecí (410;33).


večnosť (Junk, N. – Brugger, W.) – trvanie nepremennej bytnosti (46;91).


veda – jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte resp. majúcich sa nachádzať v zdôvodnenom kontexte. Veda je najsystematickejšia a najkoncentrovanejšia forma poznania. Veda je súčasťou kultúry – presnejšie: z vedy je toľko súčasťou kultúry, koľkým sa veda podieľa na premene zlého na dobré. Pokiaľ sa veda nepodieľa na tejto premene, nie je kultúrou (zložkou kultúry). Jedným z hlavných jazykov, ktorými dnes hovoria vedy, je matematika.

Základné znaky vedy sú:

    1. veda je špecifická, psychická a fyzická činnosť človeka, ktorej
    2. výsledkom je nový vedecký poznatok a ten
    3. v psychosociálnej sfére sa javí ako dôsledková činnosť, ktorou človek získava kontrolu nad okolím (technikou a prírodou), ako aj samým sebou.

Na vedu sa kladie požiadavka objektivity, pravdivosti a metodickosti (prípadne aj terminologickej jednoznačnosti).

Veda je predmetom skúmania radu metavedných disciplín, napr. filozofie vedy, logiky, teórie vedy, sociológie vedy, psychológie vedy, metodológie vedy a i.

Veda má dve základné formy – empíriu a teóriu, ktoré sa v procese vedeckého skúmania vzájomne dopĺňajú: veda je hľadanie hypotéz a testovanie týchto hypotéz pokusmi o falzifikáciu jednotlivých dôsledkov. Výrazom veda sa niekedy skrátene označuje vedný odbor.

::


veda prísna (Husserl, E.)  veda, uspokojujúca najvyššie teoretické potreby a umožňujúca z eticko-religiózneho hľadiska čisto rozumovými normami regulovaný život (456;1). :: Husserl, E. 


vedomie – súhrn uvedomovaných stavov a procesov subjektu, v ktorom sa subjektu manifestuje (ukazuje) svet i on (čiže subjekt) sám; entita procesuálneho alebo stavového charakteru, ktorej interpretácie sa členia podľa matice kategórií intervenujúcich v jej reflexii. Existujú aj smery popierajúce existenciu tejto entity (napr. behaviorizmus). Vedomie sa často tematizuje aj pod titulom duša, duch, myseľ a pod. :: realita, vedomie bežné, vedomie každodenné, vedomie transcendentálne.


vedomie každodenné  bežné vedomie  vedomie vyplnené významovými útvarmi, ktoré vznikajú v procese každodenného osvojovania si sveta človekom: napríklad každodenné (intuitívne) predstavy alebo pojmy o entitách poväčšine z bezprostredného okolia človeka. :: čas (vedomie každodenné).


vedomie transcendentálne  vedomie umožňujúce zakúšanie / skúsenosť a poznávanie / poznanie sveta.


vedomosť  osvojené, t. j. pochopené a zapamätané fakty a vzťahy medzi nimi (v podobe pojmov, pravidiel, poučiek, vedeckých zákonov, vzorcov, značiek a i.); vedomosť je sústava významových útvarov predstavujúca produkt vnímania, poznávania, myslenia, pamätania si, praktického experimentovania a životných skúseností.


verenie (náboženstvo) – významový proces tvoriaci procesuálnu stránku náboženskej viery, bytie veriacim, matie náboženskej viery.


verifikácia lat.  výsledok testovania spočívajúci v potvrdení; dôkaz potvrdenie pravdivosti výroku alebo tvrdenia; proces potvrdzovania pravdivosti vedeckých tvrdení empirickými metódami.

S verifikáciou je spojený problém, že ak pri nej prejdeme od jednotlivých faktov k teóriám, zistíme, že verifikácia jednotlivých predpovedí teórie neznamená verifikáciu teórie, pretože vždy môžu existovať doposiaľ neznáme fakty, ktoré sú s teóriou v rozpore. To je dôvod, prečo sa pristupuje k falzifikácii.


vesmír  univerzum, svet. :: kozmos, vesmír (astronómia).


veta  základná komunikatívna jednotka vyjadrujúca jednoduchý alebo zložený významový útvar rôznej miery emocionálnej alebo vôľovej nasýtenosti. Vetu tematizujú disciplíny, ako logika, lingvistika, matematika, literárna veda, hudobná veda... :: veta (Frege, G.), veta (huba), veta (lingvistika), veta matematická.


veta (Frege, G.)  meno sui generis.


videnie vôbec (Husserl. E.: Ideen I) – nem. Sehen überhaupt – originárne dávajúce vedomie ako posledný zdroj oprávnenia všetkých tvrdení (415;36).


viera v skutočnosť (Hume, D.)  zvláštny pocit alebo predstavujúce poňatie, ktorým sa odlišuje skutočné od neskutočného, ktorého pojem všetci poznáme, ale nedokážeme ho definovať, musíme ho prijať ako primitívny pojem.


vis inertiae lat.  zotrvačnosť.


vlastnenie  bytie majiteľom niečoho alebo pokladanie niečoho za svoje na základe práva.


vlastníctvo  vlastnenie na základe práva alebo to, čo vlastníme, majetok.


vlastník  majiteľ, kto niečo vlastní.


vlastnosť – druh univerzálie, stabilný prejav entity, to, čo je spoločné triede entít a čo ich odlišuje od iných. Vlastnosť je všetko, čo predmet má, a teda má nielen aspekt kvalitatívny, ale aj kvantitatívny, javový i podstatový, akcidentálny a esenciálny. Vlastnosť je spôsob, ktorým sa jedna vec, jav či proces prezentuje vo vzťahu k inej veci, javu či procesu.

Vlastnosť je predmetom skúmania tak kvalitatívnej ako aj kvantitatívnej analýzy.

Vo vede sa považujú za najvýznamnejšie vlastnosti, výsledok poznania ktorých možno číselne vyjadriť (teplota topenia, teplota varu, hustota, lom svetla a pod.).

Odhalenie vlastností je jedným z hlavných cieľov poznávania. Ďalšie kroky poznávacích aktivít vedú k odhaľovaniu vzťahov (vrátane kauzálnych súvislostí).

Vlastnosť a vzťah: Jedným z nápadných rozdielov medzi vlastnosťami a vzťahmi je to, že vlastnosť prisudzujeme jednotlivým predmetom, zatiaľ čo vzťah sa týka aspoň dvoch predmetov. :: ontológia. :: charakter, povaha, ráz, vlastnosť pozorovateľná, vlastnosti systému.


vlastnosť (Cmorej, P.)  ľubovoľná (parciálna alebo totálna) funkcia, ktorá svetamihom priraďuje množiny objektov. :: Cmorej, P.


vlastnosť empirická (Cmorej, P.)  vlastnosť, ktorej rozsah v skutočnom svete sa nedá identifikovať bez uplatnenia skúsenosti. :: Cmorej, P. 


vlastnosť esenciálna empirická (Cmorej, P.)  vlastnosť, ktorú predmet nemôže nemať (keby ju stratil, prišiel by o svoju identitu, prestal by existovať); je to vlastnosť, ktorá danému predmetu prislúcha nevyhnutne, v každom svetamihu (v každom svete v každom okamihu). :: Cmorej, P., podstata predmetu (Cmorej, P.).


vlastnosť charakteristická  stránka, prvok podstaty, príznačná vlastnosť, typická vlastnosť.


vlastnosť podstatná  konštituent podstaty.


vnem  významový útvar, ktorý je výsledkom vnímania.


vnímanie  významový proces, v priebehu ktorého sa konštituuje vnem.


vnímanie vnútorné (gnozeológia) (Husserl, E.)*  evidentné vnímanie, ktoré má duch alebo duša o vlastnej činnosti (sú to cogitationes v karteziánskom zmysle), povstávajúce z reflexie činností, ktoré duch vykonáva na základe ideí, ktoré už boli získané pomocou zmyslového vnímania. V evidencii vnútorného vnímania tkvie jeden zo základných pilierov poznania, ktorým skepsa nemôže otriasť. Vnútorné vnímanie je taktiež jediné, ktorému v akte vnímania pravdivo zodpovedá objekt, ba dokonca  v ňom je vnútorne obsiahnutý (ihm innewohnt). Vraví sa teda výstižne, že je to jediné vnímanie, ktoré si zaslúži svoje meno (454;14).

* Čítaj: Husserlovo chápanie (dovtedajšieho) gnozeologického prístupu k vnútornému vnímaniu.

:: Husserl, E., gnozeológia.


vnímanie vnútorné (Locke, J.)  vnímanie, ktoré má duch alebo duša o vlastnej činnosti (sú to cogitationes v karteziánskom zmysle), povstávajúce z reflexie činností, ktoré duch vykonáva na základe ideí, ktoré už boli získané pomocou zmyslového vnímanie (454;14). :: Locke, J. 


vnímanie vonkajšie (Locke, J.)  naše vnímanie vonkajších telies, povstávajúce z účinkov, ktorými na ducha pôsobia fyzické veci prostredníctvom zmyslových orgánov (454;14). :: Locke, J. 


vnútrajšok – vnútro.


vnútro  vnútorná časť, vnútorný priestor, vnútrajšok.


vonkajšok  vonkajšia časť, plocha niečoho, vonkajší priestor; opak vnútra alebo vnútrajšku.


vôľa  vedomé úsilie dosiahnuť niečo na báze schopnosti slobodne sa rozhodovať. :: chcenie.


vôľa osebe (Schopenhauer, A.)  vôľa, ktorá nie je uchopená v sebapoznaní a ktorá nie je podriadená zákonu motivácie a teda nie je determinovaná; je schopná obrátiť sa preto proti sebe ako vôli k sebazáchove, ako egoistickej vôli a namiesto egoizmu postaviť súcit, v ktorom sa človek chápe ako spojený so všetkými trpiacimi bytosťami. Tento obrat možno uskutočniť v prvom rade prostredníctvom askézy (cf. 83;276).


vyjadrenie  danie najavo slovami alebo ináč, oznámenie, vyslovenie, znázornenie, stvárnenie.


vyjadrovanie  vyslovovanie, vypovedanie, prejavovanie, dávanie najavo slovami, úsmevom, mimikou atď.


vyjadrovanie slovami  slovné vyjadrovanie  vyslovovanie, vypovedanie, prejavovanie, dávanie najavo slovami. :: lingvistika.


vyjasnenie  lepšie pochopenie.


výklad  objasnenie zmyslu, vysvetlenie.


výkon  realizácia, vykonanie, vykonávanie alebo časť nejakej činnosti. :: úkon, výkon (fyzika), výkon počítača.


vykonanie  urobenie, uskutočnenie.


vykonávanie  robenie, uskutočňovanie.


výmena  vymenenie, vymieňanie. :: výmena tovarová.


vymenenie  nahradenie niečím iným (toho istého druhu), vystriedanie; danie jednej veci za inú, zamenenie.


vymieňanie  nahradzovanie niečím iným (toho istého druhu), striedanie; dávanie jednej veci za inú, zamenenie.


vynakladanie  dávanie alebo vydávanie niečoho (prostriedkov ap.) v prospech niekoho alebo na niečo.


vyplývanie (logika)  najvšeobecnejší predmet logiky spočívajúci vo fakte, že pravdivosť niektorých výrokov zaručuje pravdivosť iných. Napríklad v skupine výrokov

Všetci ľudia sú smrtelní    (1)

Aristoteles je človek          (2)

Aristoteles je smrteľný......(3)

pravdivosť (1) a (2) zrejme zaručuje pravdivosť (3); výrok (3) teda nemôže byť nepravdivý, keď sú pravdivé (1) a (2).

Výrok, ktorý vyplýva, sa niekedy označuje ako konzekvent prípadu vyplývania (v tomto príklade je teda konzekventom (3)); výroky, z ktorých konzekvent vyplýva (v príklade (1) a (2)), potom tvoria antecedent tohto prípadu vyplývania (33;11  12).


vyplývanie logické  deduktívne vyplývanie  vyplývanie, pri ktorom pravdivosť premís garantuje pravdivosť záveru.

Pri logickom vyplývaní nemôže nastať prípad, že by všetky premisy argumentu boli pravdivé a jeho záver nepravdivý. Pravdivosť záveru, ktorá bol odvodená pomocou logického vyplývania, bola už vlastne obsiahnutá v pravdivosti premís, z ktorých sa záver odvodil.

Pri deduktívnom vyplývají ide o usudzovanie od všeobecného ku konkrétnemu.

 :: argument platný deduktívne, logika, schéma argumentu, štruktúra argumentu formálna, závislosť pravdivostná.


vypracovanie  utvorenie (tvorivou) prácou, vyhotovenie; odborné urobenie, zhotovenie (ručne, remeselne, strojom).


výraz  vyjadrenie významového útvaru alebo procesu; vyjadrovací (jazykový) prostriedok. :: výraz matematický, výraz jazykový, výraz výrokový.


výraz indivíduový  výraz označujúci indivíduum (cf 89;178). :: logika.


výraz jazykový  jednotka jazykového prejavu, tvorená (podľa pravidiel daného jazyka) konečnou postupnosťou vyjadrovacích prvkov tvoriacich abecedu jazyka, do ktorého výraz patrí; v prípade písomnej fixácie jazykového výrazu sú týmito základnými vyjadrovacími prvkami písmená, v prípade zvukovej realizácie jazyka sú týmito prvkami hlásky.

Jazykový výraz sa vyznačuje tým, že len on má v jazyku význam.

Jazykové výrazy spolu s pravidlami ich vytvárania a používania tvoria jazyk. :: abstraktor, konštanta, operátor, premenná (logika).


výraz výrokový  výrok alebo výroková forma, súčasť predmetu výrokovej logiky. :: logika, logika výroková.


výrok  výsledok rokovania (napr. súdu, komisie expertov a podobne alebo vyslovená veta.

Vo formálnej logike: veta určitého jazyka, ktorej možno priradiť istú pravdivostnú hodnotu (pravdivá, nepravdivá) alebo modalitu (pravdepodobná, možná, nemožná, nevyhnutná a i.). :: premisy, výraz výrokový, výrok (logika), výrok matematický.


výrok (logika)  akékoľvek zrozumiteľné oznámenie, ktoré možno hodnotiť z hľadiska pravdivosti. I odpoveď 1 + 1 = 3 je výrokom, pretože jej dobre rozumieme a vieme, že je v bežnej aritmetike nepravdivá (487;25).


výrok jednoduchý  výrok, ktorý nezahrnuje íné výroky. :: výrok jednoduchý (logika výroková).


výrok jednoduchý (logika výroková)  neanalyzovateľná (najmenšia) jednotka (časť), na ktorú sa dajú aplikovať výrokové spojky (89;45).


výskum  organizované skúmanie alebo bádanie. :: výskum filozofický, výskum vedecký.


výskum filozofický  vysokokvalifikovaná organizovaná odborná činnosť zameraná na získanie nových filozofických poznatkov, respektíve na objavovanie postupov, ktorými možno využiť filozofické poznatky v praxi.

Filozofický výskum sa uskutočňuje na pracoviskách, akými sú filozofické ústavy (napr. Filozofický ústav SAV) a katedry filozofie (napr. Katedra filozofie a dejín filozofie FF UK, Bratislava). :: filozofia.


výskum vedecký  forma vedeckého skúmania a objavovania, overovania, spôsob budovania vedy. Podstatu vedeckého výskumu tvorí poznávací proces, ktorý vychádza z už objaveného a systematizovaného súboru poznatkov o realite (cf vedecká teória) a ktorý smeruje k objaveniu, systematizovaniu a potvrdzovaniu nových vedeckých poznatkov. :: veda.


výsledok  čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo.


vysvetlenie  odhalenie podstaty skúmaného objektu, spočívajúce v ukázaní, ako tento objekt podlieha určitému zákonu.


vytváranie  utváranie, zhotovovanie najmä tvorivou činnosťou.


vytvorenie  utvorenie, zhotovenie najmä tvorivou činnosťou.


vývin  vývoj  postupný rad zmien vedúcich zvyčajne k dokonalejšiemu útvaru. :: stupeň.


význam  spôsob poľudšťujúcej prítomnosti sveta alebo nejakej entity, nejakej veci, vlastnosti, vzťahu, procesu atď. v našom vedomí zvyčajne v podobe istého významového útvaru alebo procesu. Významom sa zaoberá napr. sémantika, ikonológia a i.

Podľa Gottloba Fregeho je význam to, čo znakom označujeme.

Podľa M. Kubínovej je význam druh psychickej aktivity, ktorá sa odohráva v individuálnom vedomí človeka a je zameraná na predmet označovaný znakom. Odohrávanie sa významu v individuálnom vedomí sa uskutočňuje cestami, ktoré sú predurčené nadindividuálne, pretože inak by znak nemohol plniť svoju komunikatívnu funkciu.

Podľa Ferdinanda de Saussure význam pozostáva z označujúceho (signifiant) a označovaného (signifié). :: proces významový, univerzum významové, útvar významový, význam (lingvistika), význam lexikálny, význam slovný, význam výraz jazykového, zmysel.


význam výrazu jazykového  významový útvar vyjadrovaný jazykovým výrazom; súčasť predmetu sémantiky.


významotvorba  formovanie sa významového útvaru, napr. pojmotvorba. Jedným z najdôležitejších filozofických príspevkov k pochopeniu významotvorby je Husserlova teória konštitúcie.


výzor  vonkajšia podoba, vzhľad.


vzájomný – obojstranný, smerujúci od jedného k druhému a od druhého k prvému.


vzhľad – podoba, výzor.


vznik  začiatok jestvovania.


vzťah  vnútorná spojitosť, súvis medzi javmi, vecami alebo entitami. :: ontológia, vzťah matematický, vzťah právny, vzťahy medzinárodné ekonomické.


vzťah logický  vzťah medzi prvkami významového útvaru alebo významového procesu utvorený podľa zákonov a pravidiel logiky. :: logika, princíp logický, štruktúra logická.


vzťahovanie (Heidegger, M.) – v ňom a skrz neho sa prejavuje stála-otvorenosť; nie je to dajaké pasívne prijímanie. Vzťahovaniu predchádza nechávanie-byť (489;93, 97).


(Dodatok)