účel  zámer, zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť, cieľ. :: použitie.


učenie  obyčajne zložitejší významový útvar, ktorý pozostáva z myšlienok, zásad nejakého mysliteľa (filozofického, náboženského) alebo z hlavných ideí nejakého myšlienkového smeru, hnutia. Učenie je predmetom doxografie.


udalosť  prvok diania.


úkon  akt, výkon, operácia  časť súvislej činnosti.


úloha – vytýčenie toho, čo treba/má sa (vy)konať, povinná činnosť, poslanie; niečo určené na riešenie. :: úloha filozofie.


úloha filozofie  rola filozofie – vytýčenie toho, čo má filozofia (vy)konať, robiť; činnosť filozofie ako jej povinnosť, poslanie filozofie; to, čo je filozofii určené na rozriešenie. Podľa niektorých autorov si „filozofia nárokuje na na rolu metateórie vied“ (10;95).


umelé – vzniknuvšie inak ako prirodzenou cestou. :: inteligencia umelá.


umenie – jedna z foriem osvojovania si sveta človekom a súčasť kultúry. Umenie je predmetom skúmania estetiky, umenovedy, filozofie umenia;

2. používanie istých duchovných kvalít alebo manuálnej zručnosti pri realizácii určitého diania alebo výtvoru, napr. vojenské alebo kuchárske umenie.

Umenie (v zmysle 1.) je forma maximálneho bytia človeka spočívajúca v cieľavedomom pretváraní škaredého alebo esteticky neúčinného či menej účinného na krásne v koncentrovanej dielovej alebo nedielovej forme. :: architektúra, estetika, hudba, umenie 18. stor., umenie abstraktné, umenie výtvarné, umenoveda.


umenie (Albrecht, J.)  oblasť kultúry vytvárajúca z prvkov reálneho sveta špecifický svet pocitov, ktorý má tú moc a schopnosť, že nás ovláda, pričom podstatne eliminuje životné obsahy a stavy, ktoré mu odporujú. Cítime sa ako doma, i keď len prechodne. Prijímame tento svet pocitov za svoj, hoci ho vytvoril niekto iný. To je práve schopnosť veľkého umenia.


univerzália lat.  všeobecnina.


univerzum lat.  súbor všetkých entít, celý svet; vesmír.


univerzum významové – súbor všetkých významových procesov, významových útvarov a ich väzieb, tvoriac kompletnú významovú vrstvu uvedomovanú alebo uvedomovateľnú ľudstvom vôbec, alebo ľudstvom určitej doby, ľuďmi určitej spoločnosti, participantmi  umenia, vedy, filozofie, každodenného vedomia, jednotlivých škôl a ľudských indivíduí. Hlavným prostriedkom vyjadrovania významových útvarov a významových procesov je jazyk.


univerzum významové filozofické  významová vrstva filozofie tvorená súborom filozofických významových útvarov (pojmov, súdov, úsudkov, koncepcií atď.) a filozofických významových procesov (pojmotvorby, súdenia, usudzovania, koncipovania atď.). :: filozofia, univerzum významové.


univerzum významové mýtické  fundament významového univerza ľudstva vôbec tvorený súborom všetkých mýtov všetkých etník, období a kultúrnych tradícií tvoriaci súčasť celku predmytologickovedne a symbolicky daného a mimovednú odpoveď na trebárs ešte aj nevyslovenú otázku týkajúcu sa miesta človeka vo sveta, ich aspektov a vzťahov.

Mýtické významové univerzum tvorí fundamentálnu vrstvu náplne skúsenosti každého etnika a jeho člena na hranici medzi jej vedomou a nevedomou sférou.

 :: mytológia, mýtus, univerzum významové.


univerzum významové vedecké  súčasť významového univerza tvorená vedeckými významovými útvarmi a procesmi, ktoré sa člení významové univerzá jednotlivých vied a vyjadruje zväčša prostriedkami vedeckého jazyka. :: univerzum významové, univerzum významové fyzikálne, veda.


urobenie  vykonanie nejakej činnosti, spravenie; vyrobenie, zhotovenie; utvorenie.


úsek  menšia časť celku; oblasť, odbor, sféra. :: úsek časový.


úsek časový  čas trvania.


úsilie   snaha  vypätie síl na dosiahnutie alebo prekonanie niečoho.


usilovanie sa  vynakladanie úsilia, snaženie sa.


uskutočnenie  urobenie skutkom alebo skutočnosťou, realizácia.


uskutočňovanie  robenie skutkom alebo skutočnosťou, realizovanie.


úspech činnosti  dosiahnutie zamýšľaných cieľov činnosti. (cf 452;27). :: činnosť úspešná.


usporiadanie  uvedenosť do poriadku, štruktúra.


úsudok – významový útvar tvorený spojením súdov, ktoré je výsledkom usudzovania.

Spojením úsudkov na základe odvodzovania môže vzniknúť hypotéza.  :: premisy, úsudok (logika).


úsudok (logika) – logická operácia, myšlienkový postup, pri ktorom sa z jedného alebo niekoľkých súdov, nazvaných premisami úsudku, vyvodzuje nový súd (záver alebo dôsledok), logicky vyplývajúci z premís. Prechod od premís k záveru sa uskutočňuje podľa nejakého logického pravidla (pravidla usudzovania). Každý správny úsudok musí spĺňať túto podmienku: ak sú premisy úsudku pravdivé, musí byť pravdivý (alebo pravdepodobný) aj jeho záver. Túto podmienku splníme vtedy, keď pri usudzovaní neporušíme logické zákony a vyvodzovacie pravidlá, ktoré sú základom úsudku.


usudzovanie – robenie úsudku, spájanie súdov dávajúce nový súd. Usudzovanie je významový proces, ktorého kryštalickou podobou, výsledkom je úsudok; procesuálna stránka úsudku; základný druh uvažovania; dospievanie k istému názoru, nadobúdanie istého názoru, robenie záveru. :: dôkaz, jazyk logiky, premisy, usudzovanie (logika).


usudzovanie (logika) – činnosť zdôvodňovania pravdivosti istých tvrdení pomocou pravdivosti iného alebo iných tvrdení, pri ktorom sa uskutočňuje prechod od premís k záverom; logický postup, ktorým sa získavajú poznatky (alebo hypotézy) z iných poznatkov. :: argument platný deduktívne, jazyk logiky.


utópia gr.  významový útvar, ako napr. ideálny model, predstava alebo vízia, zobrazujúci nové usporiadanie spoločnosti s odstránenými jej terajšími negatívami; týka sa budúcej spoločnosti usporiadanej na báze vzťahov harmónie, spolupráce a bezkonfliktnosti.


útvar – celok majúci istú štruktúru alebo časť tohto celku; usporiadaná jednotka, formácia, napr. teleso, významový útvar a pod. :: útvar geometrický, útvar významový.


útvar priestorový  útvar vyskytujúci sa v priestore, napríklad trojrozmerný útvar vyznačujúci sa dĺžkou, šírkou a výškou.


útvar významový – identifikovateľný a väčšinou ďalej analyzovateľný prvok manifestácie sveta v ľudskom vedomí, tvorený súborom, zväzkom, trsom a pod. významových konštituentov; časť alebo prvok významového univerza (významového sveta).

Významový útvar je kultúrny výtvor (pokiaľ participuje na pretváraní zlého na dobré alebo škaredého na krásne), výsledok spiritualizácie tej či onej entity alebo aspektu, vzťahu reality. Významovým útvarom sú rôzne historické duchovné celky a formy počnúc mytologickými a náboženskými, cez každodenné, filozofické, umelecké až po vedecké. Väčšina významových útvarov vo svojej pôvodnej (nevypreparovanej) podobe obsahuje tak kognitívne ako aj emotívne a volitívne konštituenty.

Súbor významových útvarov (a významových procesov) istého mysliteľa je významový svet (významové univerzum) tohto mysliteľa. Napríklad Platónov významový svet je obsah manifestácie sveta v Platónovom vedomí zahrnujúci Platónove kognitívne, emotívne i volitívne významové útvary a procesy.

Prvky, z ktorých pozostávajú významové útvary, sú významové konštituenty, napríklad tie prvky významového útvaru (povedzme pojmu objektu), ktoré vygenerovala gnozeologická reflexia objektu, označujeme ako gnozeologické významové konštituenty pojmu objektu. Gnozeologické významové konštituenty pojmu objektu začali v pojme objektu prevažovať počnúc 17. storočím (zač. 17. stor.).

Významovými útvarmi sú napríklad idey, transcendentálie, kategórie, pojmy, súdy, úsudky, odvodenia, tvrdenia, teórie, učenia, mienky, hypotézy, vedecké zákony, princípy, odôvodnenie al. zdôvodnenie, dôkazy, motívy, myšlienky, problémy, čísla, predstavy, poznatky, poznanie, vnemy, pocity, ako aj citové (zážitok príjemného alebo nepríjemného...) a vôľové významové útvary (zážitky chcenia alebo nechcenia...) a zmiešané významové útvary, ako citovo nasýtené sny, utópie, presvedčenia, fantázie, halucinácie, umelecké zážitky, mytologické obrazy, náboženské, mystické, patologické, ideologické vízie atď. Veľmi dôležitým významovým útvarom je obraz sveta.

Významové útvary sú štruktúrované rôznym spôsobom: logicky, psychologicky, eticky, ontologicky, poeticky, filozoficky, kategoriologicky atď. Logickú štruktúru významových útvarov identifikuje, opisuje a skúma logika, psychologickú štruktúru psychológia atď.

Významové útvary možno skúmať z hľadiska momentálneho prierezu ich štruktúrou, z hľadiska genetickej a dynamickej dominanty ich štruktúry a z hľadiska nevyhnutných externých sub-a superštrukturálnych súvislostí ich štruktúry.

Významové útvary v ich premenách a vývine vystupujú ako významový proces. Premeny významových útvarov majú svoj špecifický charakter, ktorý nemožno redukovať na charakter tých premien, výsledkom uvedomenia si ktorých významové útvary a ich premeny sú.

Pokiaľ ide o vzťah medzi významovými útvarmi a ich vyjadrovaním slovami možno s obmenou citovať miesto z knihy 182 (s. 35): Človek najprv pomenúva veci podľa pocitov, vnemov a predstáv, teda podľa nižších, konkrétnych, zmyslových významových útvarov (to je prvotná motivácia významu slov) a až postupne prechádza k abstrahovaniu od konkrétneho (zmyslového) a k zovšeobecneniu, k rozumovému, racionálnemu významovému útvaru – k pojmu.

Filozofia je prinajmenšom od čias Platóna fascinovaná stabilnosťou významových útvarov, ktorá je z rôznych stránok dodnes predmetom osobitnej pozornosti viacerých filozofických disciplín a smerov i špeciálnovedných odborov počnúc modernou logikou, sémantikou, ontológiou, gnozeológiou, analytickou filozofiou, fenomenológiou, hermeneutikou, lingvistikou, filológiou, ikonológiou, symbolológiou, translatológiou, komparatistickými disciplínami aď. Stálosť významových útvarov pozornosť priťahuje nielen heuristickou služobnosťou jej opisu a modelovania voči špeciálnym vedám, ale aj mocným svetonázorovým nábojom problémov jej ontologického statusu (jej časovosti a bezčasovosti, závislosti a nezávislosti od vedomia atď.).

Konštitúcii a inštitúcii významových útvarov primárnu pozornosť venuje fenomenologická filozofia, ktorá s týmto cieľom vypracovala postupy fenomenologickej metódy.

Vývojovým aspektom významových útvarov sa venujú filozofie inšpirované hegelovskou, diltheyovskou a heideggerovskou filozofiou.

Súbor významových útvarov sa vo filozofii často tematizoval pod titulom duch. :: informácia (lingvistika), predstava, proces významový, univerzum významové, útvar významový filozofický, útvar významový kategoriálny, útvar významový každodenný, útvar významový kognitívny, útvar významový matematický, útvar významový mýtický, útvar významový náboženský, útvar významový špeciálnovedný, útvar významový umelecký, útvar významový vedecký, význam, významotvorba, znalosť.


útvar významový  filozofický – kľúčová filozoféma, významový útvar vytvorený filozofom, cieľ filozofie dosahovaný metódou filozofie.

Filozofické významové útvary sú všetky útvary/entity, ktoré (re)konštituuje vedomie filozofa, filozofická reflexia. Základnou formou fixácie, vyjadrenia filozofických významových útvarov je filozofický text.

Filozofickými významovými útvarmi sú napríklad:

    • filozofické pojmy (a v rámci nich filozofické kategórie),
    • filozofické predstavy,
    • filozofické súdy,
    • filozofické úsudky,
    • filozofické teórie/učenia/koncepcie,
    • filozofické problémy,
    • filozofické koncepty,
    • filozofické teórie,
    • filozofické idey,
    • filozofické projekty,
    • filozofické programy,
    • atď.

Súbor filozofických významových útvarov vedno so súborom filozofických významových procesov tvorí filozofické významové univerzum. :: filozofia, jazyk filozofie, útvar významový.


útvar významový  kategoriálny – najvšeobecnejší významový útvar – kategória, systém kategórií, podsystém kategórií, konfigurácia jadrových kategórií. :: útvar významový.


útvar významový  každodenný – prvok zmyslu, ktorého nositeľom je každodenný život, ktorýkoľvek významový útvar spolutvoriaci obsah každodenného vedomia. :: osvojovanie si sveta človekom každodenné, útvar významový.


útvar významový  kognitívny – významový útvar konštituovaný v poznávacom procese, napríklad predstava, pojem, súd, úsudok, teória, pravidlo, vedecký zákon, hypotéza, domnienka, ....

Kognitívne významové útvary možno rozdeliť na:

    • zmyslové (pocit, vnem, predstava),
    • rozumové (vedecké pojmy, súdy, úsudky, ...).

Kognitívne významové útvary dominujú v oblasti vedy. :: útvar významový.


útvar významový logický – prvok alebo komponent logického významového univerza, napr. logický zákon (zásada, princíp), logický pojem, logická konštanta, logické pravidlo. :: logika, útvar významový.


útvar významový  mýtický – prvok a súčasť mýtického významového univerza tvorený symbolicky fixovaným fiktívnym významovým útvarom konštituovaným v imaginácii o nejakej bájnej entite, napríklad mýtus o jednorožcovi; ktorýkoľvek významový útvar tvoriaci obsah mýtického vedomia. :: útvar významový.


útvar významový  náboženský – prvok zmyslu alebo významového univerza, ktorého nositeľom je náboženstvo; ktorýkoľvek významový útvar tvoriaci obsah náboženského vedomia, napríklad náboženský obraz sveta.

Špecifikum náboženského významového útvaru tvorí jednota zameranosti na transcendentnú enigmatickosť a rozhodovací (cieľavedomý a volitívny, nie pudový!) charakter.

Súbor náboženských významových útvarov tvorí náboženské významové univerzum. Ústredným náboženským významovým útvarom (procesom) je (náboženská) viera.

Pre komparatívnoreligionistický a fenomenologickoreligionistický výskum má veľkú dôležitosť pojem bazálneho náboženského významového útvaru, ktorý úzko súvisí s bazálnym mytologickým významovým útvarom. Medzi bazálnymi náboženskými významovými útvarmi nezriedka dominujú významové útvary týkajúce sa kreácie (stvorenia alebo tvorenia) sveta a jeho náplne, entít neživej  prírody, rastlinstva, živočíšstva, človeka. :: útvar významový.


útvar významový  špeciálnovedný – vedecký významový útvar generovaný tou ktorou špeciálnou vedou, napríklad historický obraz spoločnosti, ktorý je generovaný historickými vedami, fyzikálna teória, model vesmíru, fyzikálny zákon a podobne. :: útvar významový.


útvar významový  umelecký – prvok zmyslu, ktorého nositeľom je umenie. Súbor umeleckých významových útvarov tvorí umelecké významové univerzum. :: útvar významový.


útvar významový vedecký – kognitívny významový útvar generovaný v rámci vedy, napríklad sociologický významový útvar. Hlavnú skupinu vedeckých významových útvarov tvoria nenázorné a abstraktné významové útvary, predovšetkým vedecké pojmy.

Mimoriadne dôležitým vedeckým významovým útvarom je vedecký zákon.

Možno rozlíšiť špeciálnovedné a všeobecnovedné významové útvary. :: jazyk vedecký, text vedecký, útvar významový, útvar významový fyzikálny, útvar významový matematický, veda.


utváranie  vytváranie, dávanie vzniku niečomu zámernou cieľavedomou činnosťou.


utvorenie  danie vzniku niečomu zámernou cieľavedomou činnosťou, vytvorenie.


uvažovanie – zaoberanie sa v mysli, premýšľanie; branie do úvahy. :: jazyk logiky


uvedenie  1. úvod: usmernenie pri príchode alebo vstupe; umožnenie vstupu;

2. udanie, predvedenie, poskytnutie.


uvedenie príkladov – jednoduchá forma vysvetlenia pojmu spočívajúca vo vymenovaní niekoľkých prvkov jeho rozsahu.


úžitok  prospech, zisk  osoh ako výsledok práce alebo úsilia.


užívanie  používanie veci, ktorá nie je vlastníctvom, na svoj úžitok.


(Dodatok)