úcta  uznanie alebo uznávanie autority, vážnosti, závažnosti, hodnoty.


uctievanie  prejavovanie úcty alebo preukazovanie pocty.


účasť  aktívny podiel na niečom alebo prítomnosť niekde. :: participácia.


účel  zámer, zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť, cieľ. :: použitie.


učenie  obyčajne zložitejší významový útvar, ktorý pozostáva z myšlienok, zásad nejakého mysliteľa (filozofického, náboženského) alebo z hlavných ideí nejakého myšlienkového smeru, hnutia.

Učenie je predmetom doxografie.


učenie filozofické  filozoféma tvorená komplexným filozofickým významovým útvarom, v ktorom určitý filozof alebo filozofická škola zhrnuje výsledky svojej významotvorby. :: filozofia, učenie Herakleitovo.


učenie Herakleitovo  spolu s učením milétskej školy a učením pytagorejcov prameňom klasickej gréckej filozofie. Svet nikto nestvoril, ale bol, je i bude večne žijúcim ohňom, uhasínajúcim podľa miery i rozhorievajúcim sa podľa miery. Oheň je kozmogonickým princípom a čímsi, čo heterogénne spočíva vo veciach, čosi v nich imanentné, čosi, čo je samo osebe vždy totožné, hoci sa neustále premieňa na všetko. Oheň je tu substrátom možností, ktorý  z obsahovej stránky ustavične totožný  stále nadobúda rozličné nové formy, vďaka nemu sú veci rovnorodé, šu tej istej povahy, patria do tej istej skutočnosti. Oheň nemá nikdy absolútny začiatok ani absolútny koniec, ale je len večne sa uskutočňujúcou zmenou.

Existencia vesmíru je nekonečným prameňom, ktorý stále je a zároveň sa ustavične mení na základe svojej praexistujúcej substancie čiže ohňa. Kde je oheň, tam je i jeho protiklad  chlad, a kde sú protiklady, tam je spor medzi nimi, a kde je spor, tam je i nejaký pohyb. Prameňom i príčinou všetkých zmien vo vesmíre je princíp boja protikladov, v dôsledku čoho nikdy nič nemôže byť bezvýhradne jedným a tým istým. Proces stávania sa sa uskutočňuje dvojakou cestou: od ohňa dolu, k ochladzovaniu sa a nebytiu, a zdola nahor, z chladu k vzplanutiu bytia, pričom sa začína opäť takmer tá istá cesta. Je to všeobecný poriadok harmónie, vytvorenej od nej neodlučnou disharmóniou a jej popretím, čo vytvára novú harmóniu.

Človek je súčasťou vesmíru a ako skozmičtený mikrokozmos je substančne spojený s makrokozmom. Zmeny vo svete sú podobné zmenám v ľudskom živote a naopak. Všetko má vo svojej podstate rovnakú povahu a všetko - zmyslové, intelektuálne i morálne kvality - sa riadi tým istým zákonom ako svet prírody. Toto je však nedostupné obyčajnej zmyslovej skúsenosti, a preto to možno poznať len rozumom.

Existujúci poriadok vo svete a jeho večné cyklické obrodzovanie sa podlieha logu, čiže rozumu a jeho večnému zákonu predurčenia. Logos je totožný s ohňom ako princípom, ktorý všetko podriaďuje nevyhnutnosti stávania sa. Kým však oheň je len substrátom každej zmeny, logos je jednou zo základných podôb tohto substrátu, predstavujúcou stálosť súvislostí a vzťahov, ktoré pretrvávajú v neustálej premene vecí. Preto sa tieto súvislosti dajú pochopiť len rozumom. Logos je v tomto prípade "slovom", ktoré definuje cyklickú následnosť boja protikladov. Logos tým umožňuje ich rozumové pochopenie. A tak sa svet prihovára svojím logom - slovom poriadku - a človek počúvajúci reč sveta ho poznáva a vystihuje vlastným slovom, ktoré vyjadruje poznaný poriadok následnosti vývinu a stávania sa. Logos teda znamená druhotnosť prazákladu ohňa, a ak oheň je mierou ontologického jestvovania všetkých vecí , je logos mierou intelektuálneho nazerania a poznania všetkých vecí človekom.


účinok  následok  stav reality, ktorý je v rámci kauzálnej súvislosti nevyhnutne vyvolávaný iným stavom, zvaným príčina; to, čo je vyvolávané príčinou.


udalosť  príbeh, príhoda  prvok diania, nastávajúcno alebo nastalosť v určitom priestore alebo čase.

Udalosť je základný prvok ľubovoľného (materiálneho či duchovného) diania; kritický bod vývoja určitého procesu, najčastejšie vznik, zánik a kvalitatívne zmeny priebehových kriviek procesu. Udalosti sa často prejavujú ako výsledok stretu, spojenia procesu s iným procesom, kedy dochádza ku konfliktu, vyhroteniu a pod. (504;132).

Pojem udalosti, ktorý neslobodno stotožňovať so samou udalosťou (pojem udalosti je iná udalosť ako sama udalosť), kolíše podľa toho, aké významové útvary intervenujú v priebehu jeho tvorby. Ak napríklad medzi významovými útvarmi intervenujúcimi v tvorbe pojmu udalosti dominuje kategória minulostnosti, chápe sa udalosť ako to, čo sa udialo; ak kategória budúcnostnosti – to, čo sa udeje; ak dominuje kategória prítomnostnosti, tak udalosť sa chápe ako to, čo sa deje práve teraz. :: osud.


udávanie  dávanie (ako vodidlo), určovanie; poskytovanie údaja alebo údajov, uvádzanie.


Uddálaka (7. stor. pr. n. l.) – indický filozof, „najstarší filozof ľudstva“ (535;25), bráhman, upanišadovský kňazský mudrc – typický príslušník starého kňazského rodu, hylozoista. Najvyšším je podľa Uddálaku bytie (sat). „Len bytie bolo, môj milý, na začiatku, jediné, bez druhého.“ Nemohlo vzniknúť z nebytia. Z bytia vznikla najprv žeravosť, z nej voda (ápah – v sanskrte plurál), z nej potrava (pevná látka): keď je človek rozhorúčený, potí sa. Vzniká voda. Keď prší, vyrastá ryža. Všetko na svete sa skladá z týchto troch (cf. so živlami v antickej filozofii). Bytie samo preniká všetkým. Celé vstúpilo do troch živlov, je oživujúcim princípom (džívátmá) a z troch živlov tvorí ,meno a telo’ (náma-rúpam – dôležitý pojem indickej filozofie, ktorý znamená kategóriu princípu individuácie) všetkých vecí, vrátane psychických veličín, ako je reč a myslenie. „Reč umierajúceho vchádza do myslenia, myslenie do dychu, dych do žiaru a žiar do najvyššieho božstva“, ktorým je bytie (sat). „To je (totiž: sat-bytie) tento celý svet, to je pravda, to je átman – to si ty (tat tvam asi), ó, Švétakéhu!“ (355;19 an.) :: filozofia indická.


ukázanie  danie vidieť, predvedenie, predstavene, predloženie; upozornenie, poukázanie.


ukazovanie  dávanie, umožňovanie, dovoľovanie vidieť, predvádzanie, predstavovanie


ukazovanie sa  dávanie sa vidieť, objavovanie sa.


úkon  akt, výkon, operácia  časť súvislej činnosti. :: operácia logická, úkon právny.


úloha vytýčenie toho, čo treba/má sa (vy)konať, povinná činnosť, poslanie; niečo určené na riešenie. :: úloha filozofie.


úloha filozofie  rola filozofie – vytýčenie toho, čo má filozofia (vy)konať, robiť; činnosť filozofie ako jej povinnosť, poslanie filozofie; to, čo je filozofii určené na rozriešenie. Podľa niektorých autorov si „filozofia nárokuje na na rolu metateórie vied“ (10;95).


um  schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi. Keďže sa um tematizoval a tematizuje pri intervencii najrozmanitejších a často vzájomne sa nekontrolovateľne prestupujúcich pojmov a predstáv, i jeho obraz v každodennom vedomí, vedách, filozofii, náboženstvách sa značne odlišuje a jeho obrysy bývajú značne neostré. S pojmom umu úzko súvisí (napr. ako synonymum, nadpojem atď.) pojem rozumu.

Um je teoretická alebo praktická schopnosť človeka uchopiť realitu pojmami. V tomto zmysle je umové myslenie totožné s diskurzívnym poznaním.


umelé – vzniknuvšie inak ako prirodzenou cestou. :: inteligencia umelá.


umenie – jedna z foriem osvojovania si sveta človekom a súčasť kultúry. Umenie je predmetom skúmania estetiky, umenovedy, filozofie umenia;

2. používanie istých duchovných kvalít alebo manuálnej zručnosti pri realizácii určitého diania alebo výtvoru, napr. vojenské alebo kuchárske umenie.

Umenie (v zmysle 1.) je forma maximálneho bytia človeka spočívajúca v cieľavedomom pretváraní škaredého alebo esteticky neúčinného či menej účinného na krásne v koncentrovanej dielovej alebo nedielovej forme. :: architektúra, druh umelecký, estetika, hudba, myslenie umelecké, umenie 18. stor., umenie abstraktné, umenie súčasné, umenie výtvarné, umenoveda.


umenie (Albrecht, J.)  oblasť kultúry vytvárajúca z prvkov reálneho sveta špecifický svet pocitov, ktorý má tú moc a schopnosť, že nás ovláda, pričom podstatne eliminuje životné obsahy a stavy, ktoré mu odporujú. Cítime sa ako doma, i keď len prechodne. Prijímame tento svet pocitov za svoj, hoci ho vytvoril niekto iný. To je práve schopnosť veľkého umenia.


umožňujúcno  dávajúcno možnosti, robenie možným alebo spôsobovanie tohto robenia.


úmysel  zámer, cieľ, plán, predsavzatie.


univerzália lat.  všeobecnina.


univerzalita lat.  všeobecnosť, všestrannosť.


univerzum lat.  súbor všetkých entít, celý svet; vesmír.


univerzum významové – súbor všetkých významových procesov, významových útvarov a ich väzieb, tvoriac kompletnú významovú vrstvu uvedomovanú alebo uvedomovateľnú ľudstvom vôbec, alebo ľudstvom určitej doby, ľuďmi určitej spoločnosti, participantmi  umenia, vedy, filozofie, každodenného vedomia, náboženstva, mytológie, mystiky, alternativistiky, ich jednotlivých prúdov, smerov, škôl i jednotlivých ľudských bytostí.

Hlavným prostriedkom vyjadrovania významových útvarov a významových procesov je jazyk v širokom zmysle slova.

V tradíciách jednotlivých kultúrnych okruhov na Zemi sa významové univerzum tematizovalo pod titulom duch (pneuma, spiritus, duša duše...).

Ako celok významové univerzum (spolu)tvorí náplň celku predsémanticky daného, celku predsemioticky daného, celku predhermeneuticky daného, celku predduchovedne daného, celku predfenomenologicky daného, celku predhegelovskofilozoficky daného, celku predinformaticky daného...

Segmentácia významového univerza sa môže uskutočňovať  synchronicky, diachronicky, synchronickodiachronicky, kultúrnepásmovovývinovo, historickotypologicky, podľa povahy (náplne) významových útvarov a procesov, ktoré ho tvoria (čiže podľa toho, či ide o útvary a procesy kognitívne, volitívne, emotívne, kombinované), podľa disciplín, ktoré generujú a transformujú jeho útvary a procesy...

V súčasnosti sa pristúpilo k modelovaniu (k reprezentácii) významového univerza prostriedkami informatiky. :: univerzum významové etické, univerzum významové filozofické, univerzum významové fyzikálne, univerzum významové kognitívne, univerzum významové kresťanské, univerzum významové logické, univerzum významové marxistické, univerzum významové matematické, univerzum významové mýtické, univerzum významové vedecké, zdroj obsahu a foriem významového univerza.


univerzum významové etické  etická súčasť filozofického významového univerza spočívajúca v súbore etických významových útvarov a procesov, vyznačujúcich sa axiologickým rozmerom reprezentujúcim ten či onen prvok alebo aspekt hodnotovej skutočnosti čiže hodnotu alebo hodnoty, to, čo treba nasledovať, o čo sa treba starať, to, čo treba cieľavedome budovať. :: etika.


univerzum významové filozofické  významová vrstva filozofie tvorená súborom filozofických významových útvarov (pojmov, súdov, úsudkov, koncepcií atď.) a filozofických významových procesov (pojmotvorby, súdenia, usudzovania, koncipovania atď.). :: filozofia, univerzum významové.


univerzum významové kognitívne  otvorený súbor kognitívnych významových útvarov a procesov, súčasť predmetu teórie poznania, kognitívnej vedy, psychológie... Tvoria ho kognitívne útvary a procesy vedeckého, filozofického, náboženského, umeleckého, každodenného, mytologického významového univerza a alternativistického významového univerza.


univerzum významové logické  otvorený súbor logických významových útvarov a procesov, výtvor (konštituent) logiky, súbor jej kognitívnych, intuitívnych etc. aktivít a súčasť predmetu metalogiky. :: logika.


univerzum významové marxistické  súbor najmä filozofických, ekonomických, politologických a ideologických významových útvarov a procesov rozvíjajúci sa počnúc polovicou 19. storočia dodnes. Filozoficky v ňom do zániku ZSSR dominoval dialektický a historický materializmus, ekonomicky marxistická politická ekonómia a ideologicky vedecký komunizmus, v súčasnosti sa v jeho rámci rozvíjajú najmä politologické koncepcie a pokusy systematizovať výsledky sebareflexie najmä tvárou v tvár neoliberalizmu. :: marxizmus.


univerzum významové mýtické  fundament významového univerza ľudstva vôbec tvorený súborom všetkých mýtov všetkých etník, období a kultúrnych tradícií tvoriaci súčasť celku predmytologickovedne a symbolicky daného a mimovednú odpoveď na trebárs ešte aj nevyslovenú otázku týkajúcu sa miesta človeka vo sveta, ich aspektov a vzťahov.

Mýtické významové univerzum tvorí fundamentálnu vrstvu náplne skúsenosti každého etnika a jeho člena na hranici medzi jej vedomou a nevedomou sférou.

 :: mytológia, mýtus, univerzum významové.


univerzum významové vedecké  súčasť významového univerza tvorená vedeckými významovými útvarmi a procesmi, ktoré sa člení významové univerzá jednotlivých vied a vyjadruje zväčša prostriedkami vedeckého jazyka.

Vedecké významové univerzum je súčasťou predmetu filozofie vedy. :: univerzum významové, univerzum významové fyzikálne, veda.


určenie – 1. zmysel, účel ľudskej existencie alebo objektu, prípadne jeho existencie;

2. vymedzenie objektu (aj pojmu) voči iným. Určenie (determinácia) v tomto zmysle je dané črtami určovaného objektu, uvedením objektov, ktoré sa určovanému podobajú a pod. Pochopenie určenia možno vyjadriť definíciou alebo tvrdením, ktoré sa podobá definícii (cf. 503;345).


určovanie – rozhodovanie vopred o niečom; zameriavanie na istý cieľ; zisťovanie uvažovaním, skúmaním, odlišovanie od iného.


urobenie  vykonanie nejakej činnosti, spravenie; vyrobenie, zhotovenie; utvorenie.


úsek  menšia časť celku; oblasť, odbor, sféra. :: úsek časový.


úsek časový  čas trvania.

Veľmi krátky časový úsek sa nazýva okamih. :: obdobie.


úsilie  snaha  vypätie síl na dosiahnutie alebo prekonanie niečoho.


usilovanie sa  vynakladanie úsilia, snaženie sa.


uskutočnenie  urobenie skutkom alebo skutočnosťou, realizácia.


uskutočňovanie  robenie skutkom alebo skutočnosťou, realizovanie.


usmernenie  danie žiadaného smeru; zameranie na istý cieľ.


úspech činnosti  dosiahnutie zamýšľaných cieľov činnosti. (cf 452;27). :: činnosť úspešná.


usporiadanie  uvedenosť do poriadku, štruktúra.


usporiadavanie  uvádzanie do poriadku, napr. tvorba štruktúry.


uspôsobenosť urobenosť spôsobilým;  prispôsobenosť.


úsudok – významový útvar tvorený spojením súdov, ktoré je výsledkom usudzovania.

Spojením úsudkov na základe odvodzovania môže vzniknúť hypotéza.  :: dokazovanie, premisy, úsudok (logika), úsudok induktívny.


úsudok (logika) – logická operácia, myšlienkový postup, pri ktorom sa z jedného alebo niekoľkých súdov, nazvaných premisami úsudku, vyvodzuje nový súd (záver alebo dôsledok), logicky vyplývajúci z premís. Prechod od premís k záveru sa uskutočňuje podľa nejakého logického pravidla (pravidla usudzovania). Každý správny úsudok musí spĺňať túto podmienku: ak sú premisy úsudku pravdivé, musí byť pravdivý (alebo pravdepodobný) aj jeho záver. Túto podmienku splníme vtedy, keď pri usudzovaní neporušíme logické zákony a vyvodzovacie pravidlá, ktoré sú základom úsudku.


úsudok induktívny  úsudok z jednotlivého na všeobecné.


usudzovanie – robenie úsudku, spájanie súdov dávajúce nový súd. Usudzovanie je významový proces, ktorého kryštalickou podobou, výsledkom je úsudok; procesuálna stránka úsudku; základný druh uvažovania; dospievanie k istému názoru, nadobúdanie istého názoru, robenie záveru. :: dôkaz, jazyk logiky, premisy, usudzovanie (logika).


usudzovanie (logika) – činnosť zdôvodňovania pravdivosti istých tvrdení pomocou pravdivosti iného alebo iných tvrdení, pri ktorom sa uskutočňuje prechod od premís k záverom; logický postup, ktorým sa získavajú poznatky (alebo hypotézy) z iných poznatkov. :: argument platný deduktívne, jazyk logiky, predpoklad (logika).


usúvzťažnenie  uvedenie do vzájomného vzťahu. :: usúvzťažnenie nereduktívne.


usúvzťažnenie nereduktívne   uvedenie do vzájomného vzťahu bez toho, aby sa jeden (napr. postup) z druhého odvodzoval alebo jeden redukoval na druhý. Zmyslom nereduktívneho usúvzťažnenia je dostať do zorného poľa myslenia eventuálnu logickú inkompatibilitu postupov, koncepcií atď. Ak sa ukáže, že usúvzťažňované komponenty nevykazujú logickú inkompatibilitu, možno uvažovať o ich eventuálnej syntéze; v opačnom prípade je výhodnejšia synkritika postupov, významových útvarov atď., ľudovo povedané: výhodnejšie je v ostatnom prípade zdržanlivosť, vedomé (disciplinované) predbežné zotrvanie na polceste. :: alternativistika.



utópia gr.  významový útvar, ako napr. ideálny model, predstava alebo vízia, zobrazujúci nové usporiadanie spoločnosti s odstránenými jej terajšími negatívami; týka sa budúcej spoločnosti usporiadanej na báze vzťahov harmónie, spolupráce a bezkonfliktnosti.


utrpenie  významový proces, ktorého náplňou je veľké trápenie, súženie alebo muky.


útvar – celok majúci istú štruktúru alebo časť tohto celku; usporiadaná jednotka, formácia, napr. teleso, významový útvar a pod. :: útvar (štylistika), útvar geometrický, útvar významový.


útvar priestorový  útvar vyskytujúci sa v priestore, napríklad trojrozmerný útvar vyznačujúci sa dĺžkou, šírkou a výškou. :: útvar priestorový, in: Dodatok.


útvar významový – identifikovateľný a väčšinou ďalej analyzovateľný prvok manifestácie sveta v ľudskom vedomí, tvorený súborom, zväzkom, trsom a pod. významových konštituentov; časť alebo prvok významového univerza (významového sveta).

Významový útvar je kultúrny výtvor (pokiaľ participuje na pretváraní zlého na dobré alebo škaredého na krásne), výsledok spiritualizácie tej či onej entity alebo aspektu, vzťahu reality. Významovým útvarom sú rôzne historické duchovné celky a formy počnúc mytologickými a náboženskými, cez každodenné, filozofické, umelecké až po vedecké. Väčšina významových útvarov vo svojej pôvodnej (nevypreparovanej) podobe obsahuje tak kognitívne ako aj emotívne a volitívne konštituenty.

Súbor významových útvarov (a významových procesov) istého mysliteľa je významový svet (významové univerzum) tohto mysliteľa. Napríklad Platónov významový svet je obsah manifestácie sveta v Platónovom vedomí zahrnujúci Platónove kognitívne, emotívne i volitívne významové útvary a procesy.

Prvky, z ktorých pozostávajú významové útvary, sú významové konštituenty, napríklad tie prvky významového útvaru (povedzme pojmu objektu), ktoré vygenerovala gnozeologická reflexia objektu, označujeme ako gnozeologické významové konštituenty pojmu objektu. Gnozeologické významové konštituenty pojmu objektu začali v pojme objektu prevažovať počnúc 17. storočím (zač. 17. stor.).

Významovými útvarmi sú napríklad idey, transcendentálie, kategórie, pojmy, súdy, úsudky, odvodenia, tvrdenia, teórie, učenia, mienky, hypotézy, vedecké zákony, princípy, odôvodnenie al. zdôvodnenie, dôkazy, motívy, myšlienky, problémy, čísla, predstavy, poznatky, poznanie, vnemy, pocity, ako aj citové (zážitok príjemného alebo nepríjemného...) a vôľové významové útvary (zážitky chcenia alebo nechcenia...) a zmiešané významové útvary, ako citovo nasýtené sny, utópie, presvedčenia, fantázie, halucinácie, klamy, umelecké zážitky, mytické obrazy, náboženské, mystické, patologické, ideologické vízie a iné ideologémy, predsudky, mýty atď. Veľmi dôležitým významovým útvarom je obraz sveta.

Významové útvary sú štruktúrované rôznym spôsobom: logicky, psychologicky, eticky, ontologicky, poeticky, filozoficky, kategoriologicky atď. Logickú štruktúru významových útvarov identifikuje, opisuje a skúma logika, psychologickú štruktúru psychológia atď.

Významové útvary možno skúmať z hľadiska momentálneho prierezu ich štruktúrou, z hľadiska genetickej a dynamickej dominanty ich štruktúry a z hľadiska nevyhnutných externých sub-a superštrukturálnych súvislostí ich štruktúry.

Významové útvary v ich premenách a vývine vystupujú ako významový proces. Premeny významových útvarov majú svoj špecifický charakter, ktorý nemožno redukovať na charakter tých premien, výsledkom uvedomenia si ktorých významové útvary a ich premeny sú.

Pokiaľ ide o vzťah medzi významovými útvarmi a ich vyjadrovaním slovami možno s obmenou citovať miesto z knihy 182 (s. 35): Človek najprv pomenúva veci podľa pocitov, vnemov a predstáv, teda podľa nižších, konkrétnych, zmyslových významových útvarov (to je prvotná motivácia významu slov) a až postupne prechádza k abstrahovaniu od konkrétneho (zmyslového) a k zovšeobecneniu, k rozumovému, racionálnemu významovému útvaru – k pojmu.

Filozofia je prinajmenšom od čias Platóna fascinovaná stabilnosťou významových útvarov, ktorá je z rôznych stránok dodnes predmetom osobitnej pozornosti viacerých filozofických disciplín a smerov i špeciálnovedných odborov počnúc modernou logikou, sémantikou, ontológiou, gnozeológiou, analytickou filozofiou, fenomenológiou, hermeneutikou, lingvistikou, filológiou, ikonológiou, symbolológiou, translatológiou, komparatistickými disciplínami a ď. Stálosť významových útvarov pozornosť priťahuje nielen heuristickou služobnosťou jej opisu a modelovania voči špeciálnym vedám, ale aj mocným svetonázorovým nábojom problémov jej ontologického statusu (jej časovosti a bezčasovosti, závislosti a nezávislosti od vedomia atď.).

Konštitúcii a inštitúcii významových útvarov primárnu pozornosť venuje fenomenologická filozofia, ktorá s týmto cieľom vypracovala postupy fenomenologickej metódy.

Vývojovým aspektom významových útvarov sa venujú filozofie inšpirované hegelovskou, diltheyovskou a heideggerovskou filozofiou.

Súbor významových útvarov sa vo filozofii často tematizoval pod titulom duch. :: doktrína, informácia (lingvistika), náuka, predstava, proces významový, rovnica (matematika), spomienka, univerzum významové, útvar významový filozofický, útvar významový kategoriálny, útvar významový každodenný, útvar významový kľúčový, útvar významový kognitívny, útvar významový kresťanský, útvar významový matematický, útvar významový mýtický, útvar významový náboženský, útvar významový špeciálnovedný, útvar významový umelecký, útvar významový vedecký, význam, významotvorba, znalosť.


útvar významový emotívny  výsledok alebo náplň emotívneho významového procesu nasýtený citmi.


útvar významový filozofický – kľúčová filozoféma, významový útvar vytvorený filozofom, cieľ filozofie dosahovaný metódou filozofie.

Filozofické významové útvary sú všetky útvary/entity, ktoré (re)konštituuje vedomie filozofa, filozofická reflexia. Základnou formou fixácie, vyjadrenia filozofických významových útvarov je filozofický text.

Filozofickými významovými útvarmi sú napríklad:

    • filozofické pojmy (a v rámci nich filozofické kategórie),
    • filozofické predstavy,
    • filozofické súdy,
    • filozofické úsudky,
    • filozofické teórie/učenia/koncepcie,
    • filozofické problémy,
    • filozofické koncepty,
    • filozofické teórie,
    • filozofické idey,
    • filozofické projekty,
    • filozofické programy,
    • atď.

Súbor filozofických významových útvarov vedno so súborom filozofických významových procesov tvorí filozofické významové univerzum. :: filozofia, jazyk filozofie, koncepcia filozofická, problém filozofický, proces významový filozofický, tradícia filozofická, univerzum významové filozofické, útvar významový.


útvar významový kategoriálny – najvšeobecnejší významový útvar – kategória, systém kategórií, podsystém kategórií, konfigurácia jadrových kategórií. :: útvar významový.


útvar významový každodenný – prvok zmyslu, ktorého nositeľom je každodenný život, ktorýkoľvek významový útvar spolutvoriaci obsah každodenného vedomia. :: osvojovanie si sveta človekom každodenné, útvar významový.


útvar významový kľúčový  významový útvar, ktorého pochopenie otvára prístup k ďalším významovým útvarom, ktoré ho obklopujú alebo ktoré tvoria vôbec významový celok, ktorého súčasťou je kľúčový významový útvar.


útvar významový kognitívny – významový útvar konštituovaný v poznávacom procese, napríklad predstava, pojem, súd, úsudok, teória, pravidlo, vedecký zákon, hypotéza, domnienka, poznatok, reálie....

Kognitívne významové útvary možno rozdeliť na:

    • zmyslové (pocit, vnem, predstava),
    • rozumové (vedecké pojmy, súdy, úsudky, ...).

Kognitívne významové útvary dominujú v oblasti vedy. :: útvar významový.


útvar významový logický – prvok alebo komponent logického významového univerza, napr. logický zákon (zásada, princíp), logický pojem, logická konštanta, logické pravidlo. :: logika, pojem logický, útvar významový, zákon logický.


útvar významový mýtický – prvok a súčasť mýtického významového univerza tvorený symbolicky fixovaným fiktívnym významovým útvarom konštituovaným v imaginácii o nejakej bájnej entite, napríklad mýtus o jednorožcovi; ktorýkoľvek významový útvar tvoriaci obsah mýtického vedomia. :: útvar významový.


útvar významový náboženský – prvok zmyslu alebo významového univerza, ktorého nositeľom je náboženstvo; ktorýkoľvek významový útvar tvoriaci obsah náboženského vedomia, napríklad náboženský obraz sveta.

Špecifikum náboženského významového útvaru tvorí jednota zameranosti na transcendentnú enigmatickosť a rozhodovací (cieľavedomý a volitívny, nie pudový!) charakter.

Súbor náboženských významových útvarov tvorí náboženské významové univerzum. Ústredným náboženským významovým útvarom (procesom) je (náboženská) viera.

Pre komparatívnoreligionistický a fenomenologickoreligionistický výskum má veľkú dôležitosť pojem bazálneho náboženského významového útvaru, ktorý úzko súvisí s bazálnym mytologickým významovým útvarom. Medzi bazálnymi náboženskými významovými útvarmi nezriedka dominujú významové útvary týkajúce sa kreácie (stvorenia alebo tvorenia) sveta a jeho náplne, entít neživej  prírody, rastlinstva, živočíšstva, človeka. :: útvar významový, útvar významový kresťanský.


útvar významový nocionálny  pojem  kognitívny významový útvar reprezentujúci podstatu.


útvar významový špeciálnovedný – vedecký významový útvar generovaný tou ktorou špeciálnou vedou, napríklad historický obraz spoločnosti, ktorý je generovaný historickými vedami, fyzikálna teória, model vesmíru, fyzikálny zákon a podobne. :: útvar významový.


útvar významový umelecký – prvok zmyslu, ktorého nositeľom je umenie. Súbor umeleckých významových útvarov tvorí umelecké významové univerzum. :: útvar významový.


útvar významový vedecký – kognitívny významový útvar generovaný v rámci vedy, napríklad sociologický významový útvar. Hlavnú skupinu vedeckých významových útvarov tvoria nenázorné a abstraktné významové útvary, predovšetkým vedecké pojmy.

Mimoriadne dôležitým vedeckým významovým útvarom je vedecký zákon.

Možno rozlíšiť špeciálnovedné a všeobecnovedné významové útvary. :: jazyk vedecký, text vedecký, útvar významový, útvar významový fyzikálny, útvar významový matematický, veda.


utváranie  vytváranie, dávanie vzniku niečomu zámernou cieľavedomou činnosťou. :: rozdeľovanie, vyrábanie.


utvorenie  danie vzniku niečomu zámernou cieľavedomou činnosťou, vytvorenie.


úvaha  myšlienkový postup zameraný na porovnávanie a hodnotenie dôvodov pre zaujatie stanoviska, uvažovanie, premýšľanie, rozmýšľanie.

V štylistike: slovesný druh, v ktorom autor na základe rozboru a hodnotenia faktov vyslovuje vlastné názory na vec, v ktorom osvetľuje nejakú už známu vec z nového hľadiska (344;733 – 734).

V matematike je dôležité, aby v každej úvahe bol jednoznačne vymedzený obor premennej.


uvažovanie – zaoberanie sa v mysli, premýšľanie; branie do úvahy. :: jazyk logiky


uvedenie  1. úvod: usmernenie pri príchode alebo vstupe; umožnenie vstupu;

2. udanie, predvedenie, poskytnutie.


uvedenie príkladov – jednoduchá forma vysvetlenia pojmu spočívajúca vo vymenovaní niekoľkých prvkov jeho rozsahu.


uvedomenie si  získanie vedomia niečoho, poznanie, pochopenie.


uvedomovanie si  získavanie vedomia niečoho, poznávanie, chápanie.


užitočnosť logiky  skutočná využiteľnosť logiky spočívajúca v tom, že rozširuje naše poznanie o nové znalosti tým, že nám hovorí, čo vyplýva z toho, čo už vieme. Logika nám hovorí, či naše domnienky neodporujú známym faktom a tým prispieva k bezospornosti


úžitok  prospech, zisk  osoh ako výsledok práce alebo úsilia.


užívanie  používanie veci, ktorá nie je vlastníctvom, na svoj úžitok.


(Dodatok)