tajomstvo – niečo neznáme, nepreskúmané, záhadné. :: mystérium.


Táles z Milétu (ok. 625 pr. n. l. Milétos – 550 pr. n. l. Milétos) – starogrécky filozof, matematik, astronóm a pravdepodobne geodet; prvý predstaviteľ milétskej školy. Bol politicky angažovaný človek, šikovný technik, obchodník a cestovateľ. Na svojich cestách po priľahlých krajinách si všímal predovšetkým rozličné vynálezy a usiloval sa ovládnuť aj vedecké poznatky, ku ktorým dospeli východné národy. Neskoršia tradícia ho predstavuje aj ako vynikajúceho matematika a astronóma: spomína sa jeho predpoveď zatmenia slnka 28. mája 585 pr. n. l. Jeho vedecké zásluhy sú predovšetkým v tom, že s poznatkami východnej vedy oboznámil Grékov. Pre svoju vzdelanosť i praktické schopnosti bol zaradený medzi siedmich mudrcov.

Táletovi pripisujú prvé použitie výrazu fysis na označenie sveta alebo základu vzniku a rozvíjania sa súcien. Tento základ Táles konkretizoval ako vodu. Vodou vysvetľoval vznik sveta a každej jednotlivej veci. Voda je podľa neho prameňom pohybu a života. :: bohovia (Táles z Milétu), duša (Táles z Milétu), filozofia 6. stor. p. n. l., filozofia predsokratovská, filozofia starogrécka, filozofia staroveká, pasáty (Táles z Milétu), predsokratici.


Tarski, Alfred (14. 1. 1901 Varšava – 26. 10. 1983 Berkeley, Kalifornia, USA)  poľsko-americký matematik, logik a sémantik, ťažiskom výskumu ktorého bola teória množín, matematická logika a základy matematiky.  D: Une contribution a la theorie de la mesure, 1930; (spolu s Janom Łukasiewiczom). Untersuchungen uber den Aussagenkalkul, 1930; Sur les ensembles définissables de nombres réels I, 1930; Grundlegung der wissenschaftlichen Semantik, 1936; Über den Begriff der logischen Folgerung, 1936; (spolu s Adolfom Lindenbaumom) On the Limitations of Deductive Theories, 1936; Introduction to Logic and to the Methodology of Deductive Sciences, 1941; On the calculus of relations, 1941; The Semantical Concept of Truth and the Foundations of Semantics, 1944; A decision method for elementary algebra and geometry, 1948; Cardinal Algebras, 1949; (spolu s Mostowskim a R. Robinsonom) Undecidable theories, 1953; Ordinal algebras, 1956; A simplified formalization of predicate logic with identity, 1965; Truth and Proof, 1969;  (spolu s Leonom Henkinom a Donaldom Monkom) Cylindric Algebras: Part I, 1971; (spolu s Leonom Henkinom and Donaldom Monkom). Cylindric Algebras: Part II, 1985; What are Logical Notions?, 1986; (spolu so Stevenom Givantom) A Formalization of Set Theory Without Variables, 1987; (spolu so Stevenom Givantom) Tarski's system of geometry, 1999; On the Concept of Following Logically, 2002. :: sémantika (Tarski, A.).


teleso  trojrozmerný priestorový útvar.


telo človeka  sa vo filozofii tradične chápe ako oduševnené teleso čiže entita s jej vždy prítomným vzťahom k duši. Telo a jeho vzťah k duši sa chápe v závislosti od kategórií intervenujúcich v úvahe o ňom, napr. Platón pokladá telo a dušu za niečo, čo je neprekonateľne protikladné, pretože telo je entita napríklad smrteľná, zatiaľ čo duša entita nesmrteľná. Podľa Aristotela je telo látka, ktorú duša formuje. Podľa Descarta sa v človeku reálne spája neduchovný a neživotný telesný mechanizmus (vec rozpriestranená v priestore, res extensa) s vôľovou a mysliacou dušou (res cogitans). Ťažkosti s chápaním vzťahu tela a duše vo filozofii vykryštalizovali do jedného z kľúčových filozofických problémov, do psychofyzického problému. :: človek.


téma gr.  niečo položené alebo navrhnuté ako predmet, o ktorom sa vypovedá alebo ktorý sa istým spôsobom spracúva. Súhrn tém tvorí tematiku. :: téma (lingvistika), téma (veda literárna).


tematika gr.  súhrn tém.


tempus (scholastika) (Junk, N.  Brugger, W.)  spôsob trvania telesne stvoreného (46;91). :: čas (Junk, N.  Brugger, W.) 


teória gr.  významový útvar tvorený systémom súdov, ktoré sú výsledkom poznania zákonitostí, štruktúr, funkcií a vlastností skutočnosti. :: teória evolučná, teória fyzikálna, teória informácie, teória komunikácie, teória literatúry, teória matematická, teória merania, teória množín, teória odrazu, teória poznania, teória relativity, teória riadenia, teória vedecká.


teória evolučná  učenie, považujúce za princíp zmien v realite postupný a dlhodobý proces nepretržitého vývoja (evolúcie).


teória odrazu  noetické učenie, podľa ktorého je poznanie viac alebo menej verným odrazom reálne existujúcich objektov vo vedomí subjektu (264;412).


teória poznania  systém poznatkov o poznaní, o jeho výsledkovom aspekte (poznatky), procesuálnom aspekte (poznávanie, proces poznávania), podmienkach, hraniciach, vzťahu k realite, o subjekte poznania, objekte poznania a o ich vzťahu, o pravde, pravdivosti, vedení, o druhoch poznania, ich špecifikách, o úlohách, zmysle, funkciách poznania v rámci miesta človeka vo svete, o vzťahu poznávacej činnosti k iným druhom činnosti, napr. k praxi, k hodnoteniu, k umeleckej činnosti, o vzniku a vývine poznania, o etapách tohto vývinu, o jazykovosti poznania, o metodologických a logických aspektoch poznania (najmä vo vede).

Teória poznania patrí vedno s ontológiou a etikou k hlavným filozofickým disciplínam, ale výdatne sa pestuje aj na všeobecnovednej a špeciálnovednej úrovni (kognitívne vedy, psychológia, sociálna psychológia, formálna logika, lingvistika, neurológia, fyziológia vyššej nervovej činnosti, informatika, kybernetika, teória systémov, etnológia, antropológia, sociológia, dejiny prírodných a spoločenských vied, dejiny techniky, teória umelej inteligencie, teória informácie).

Za zakladateľa teórie poznania sa niekedy označuje R. Descartes.

V nemeckej klasickej filozofii sa teória poznania stáva už predmetom filozofickej sebareflexie, v súčasnej terminológii by sme povedali súčasťou predmetu metafilozofie.

Termín teória poznania (nem. Erkenntnistheorie) zaviedol K. L. Reinhold.

Významovo blízkymi termínmi sú termíny epistemológia, noetika a gnozeológia. :: cieľ poznania, činnosť poznávacia, objekt poznania, obsah poznatku, poznanie, poznanie zmyslové, poznatok, poznávanie,  prostriedok poznania, subjekt poznania.


teória vedecká  systém vedeckých zákonov tvoriaci ucelený vedecký obraz skúmanej skutočnosti, základ jej vedeckého vysvetlenia a dôležitý predpoklad ďalšieho pohybu a vývinu vedeckého poznania; je to jedna z podstatných zložiek v procese vedeckého poznania, ktorá v ňom plní nezastupiteľné funkcie a kvalitatívne sa odlišuje od iných zložiek a výsledkov vedeckého poznania. Vedecká teória je jeden rozvinutý pojem podstaty predmetu.

Vedecká teória ako systém vedeckých zákonov usporiadaných určitými vzťahmi a závislosťami plní analogické funkcie ako vedecký zákon.

Kľúčovými funkciami vedeckej teórie sú:

    • explanačná funkcia (vysvetľovanie zákonov a foriem ich prejavu),
    • predikčná funkcia (predvídanie, anticipovanie nových javov a zákonov);

ďalšími funkciami sú:

    • praktická funkcia (umožňovanie tvorby schém, projektov a programov budúcej praktickej činnosti),
    • heuristická funkcia (určovanie smeru ďalšieho skúmania),
    • systematizačná funkcia (zjednocovanie jednak poznatkov o bezprostredne pozorovateľnej skutočnosti, jednak celých tried vedeckých zákonov (cf 144;199an.). :: poznanie vedecké, veda.


termín ontológia  zaviedol v roku 1613 Rudolf Goclenius v diele Lexicon philosophicum quo tanquam clave philosophiae fores aperiuntur (M. Becker, Frankfurt), na str. 16 v hesle Abstractio ako philosophia de ENTE. :: ontológia.


text filozofický  odborný text (zapísaný filozofickým jazykom) tvorený grafickým zápisom výsledku filozofickej činnosti; grafická reprezentácia filozofických významových útvarov, ktoré boli vytvorené na základe poznania univerzálnych stránok a súvislostí sveta, človeka a miesta človeka vo svete.

Súbor filozofických textov tvorí filozofickú literatúru. :: filozofia.


text vedecký  text vyjadrujúci vedeckým jazykom a náučným štýlom vedecké významové útvary. :: text, veda.


thixis (Aristoteles)  θίξις  dotyk.


totožnosť  zhodnosť, rovnakosť, identita.


transhumanizmus lat. –H+, h+ – filozofické hnutie alebo smer filozofie 21. storočia rozvíjajúci ideu transformácie dnešného človeka na transhumánnu bytosť (angl. transhuman). Podľa transhumanistov ľudský rod nie je konečnou etapou bytosti, ktorú dnes označujeme slovom „človek“, ale skôr jej isté rané štádium. Transhumanizmus sa v súčasnosti medzinárodne organizuje na platforme Humanity+ (takto pomenovanej v r. 2008), pôvodne: Svetovej asociácie transhumanistov (World Transhumanist Association, WTA) založenej v roku 1998britskými filozofmi Nickom Bostromom a Davidom Pearcom.

Za zakladateľa transhumanizmu sa považuje iránsko-americký filozof, futurológ, spisovateľ a atlét narodený v Belgicku FM-2030, pôvodným menom Fereidoun M. Esfandiary (15. 10. 1930 Brusel – 8. 7. 2000 New York).


triáda gr.  trojica.


triadizmus gr.  učenie, podľa ktorého sa celky skutočnosti členia na tri časti alebo sa forsíruje vidieť v nich trojice (triády) ako kľúč poznania ich spôsobu bytia, v súlade s čím sa potom očakáva aj poznávanie a utváranie skutočnosti jej delením na tri časti (trichotomizmus).


trichotomizmus gr.  postup uprednostňujúci delenie na tri časti.


trvanie (Junk, N.  Brugger, W.)  sebaidentita v pobyte. Čo nemá pobyt, nemá ani trvanie (46;91). :: čas (Junk, N.  Brugger, W.) 


trumpizmus  politika a ideológia Donalda Trumpa; termínom sa označuje i jeho správanie a idiómy.


tvar  forma  umožňujúcno rozlišovať.

Vo filozofii sa tvar chápe ako spôsob usporiadania látky.


tvor  živá bytosť (osoba alebo zviera).


tvorba  tvorenie, utváranie.


tvrdenie  významový útvar tvorený súdom, považovaný jeho pôvodcom za nesporný. Tvrdenie môže byť prvkom teórie. :: argumentácia, logika, usudzovanie (logika).


tvrdenie sporné logicky  tvrdenie, ktoré nevyhovuje niektorému logickému princípu, zákonu, pravidlu alebo niektorej logickej požiadavke. :: logika.


typ ideálny (Weber, M.)  čistý typ  významový útvar vytvorený abstrahovaním a idealizáciou s cieľom 1. odpovedať na otázku, ako by sa odohrávalo konanie sociálnych aktérov pri splnení určitých nerealistických predpokladov. Pri porovnaní tohto idealizovaného

priebehu konania so skutočným konaním slúži potom ako heuristický

nástroj pri formulácii hypotéz a identifikácii príčin konania skutočných aktérov, na ktorých možno následne založiť kauzálne vedecké vysvetlenie tohto konania. 2. jednoznačne charakterizovať a klasifikovať jednotlivé aspekty historických udalostí alebo spoločenských inštitúcií. Ideálne typy sú použiteľné najmä v spoločensko-humanitných disciplínach, ako ekonómia, kde ako príklad ideálneho typu môže slúžiť ideálny typ kapitalizmu, ekonomickej výmeny, ekonomického subjektu, alebo v dejinách náboženstva ideálny typ kresťanstva, v ďalších disciplínach ideálny typ účelového spolku, charizmatického vodcu atď.(cf 218;50).


typ racionality historický  historický rámec života ľudí, prekračujúci stáročia i epochy, napríklad antický, novoveký a neklasický historický typ racionality (19;7). :: racionalita.


(Dodatok)