šakti sa. – sila, moc, energia, schopnosť. Tento fenomén sa napríklad v šaktizme interpretuje ako ženský aspekt najvyššieho princípu a deifikuje ako bohyňa Šakti, žena boha Šivu.


šírenie – stávanie sa širokým, zväčšovanie sa v priestore alebo na ploche. Šírenie je prenášanie sa z jedného miesta na druhé.


škodenie  spôsobovanie škody, ujmy, bytie na škodu, robenie škody.


škola bratislavská filozofickometodologická  BFŠ  škola slovenskej filozofie založená Igorom Hrušovským a Vojtechom Filkornom; BFŠ sa utvárala z odkazu Vedeckej syntézy v štyridsiatych rokoch 20. storočia a rozvinula v priebehu druhej polovice 20. storočia do vyhranenej filozofémy centrovanej najmä okolo Hrušovského štrukturológie a idey holého bytia a Filkornovej polymorfistickej ontológie a metodológie.

BFŠ je bezprostredným historickofilozofickým východiskom synkriticizmu.


škola filozofická – skupina predstaviteľov toho istého filozofického smeru, filozofického programu, filozofickej metódy nadväzujúca najčastejšie na prácu alebo idey niektorého vynikajúceho filozofa. :: škola bratislavská filozofickometodologická, školy sokratovské.


školy sokratovské – grécke filozofické školy, ktoré založili žiaci a pokračovatelia Sokrata; k najznámejším patrila

    • megarská škola,
    • kyrénska škola,
    • elidsko-eritrejská škola,

no historicky najvýznamnejšou bola škola, ktorú založil najvplyvnejší Sokratov žiak Platón,


špecifikovať lat.  1. rozčleniť podľa istých kritérií; 2. vymedziť.


štádium gr.  stupeň vývoja; obdobie, fáza.


štruktúra lat. – vnútorná stavba alebo usporiadanie. :: éma, štruktúra argumentu formálna, štruktúra hudobná, štruktúra logická, štruktúra procesu, štruktúra systému.


štruktúra argumentu formálna  štruktúra, na ktorej sa zakladá platnosť argumentu.

Formálna štruktúra argumentu sa v logike vyjadruje zodpovedajúcou schémou argumentu.

Formálna štruktúra argumentu je to, čo je pre logiku podstatné na logickom vyplývaní pravdivosti záveru argumentu z pravdivosti premís argumentu. :: argument, jazyk logiky, logika.


štruktúra logická  usporiadaný súbor logických vzťahov medzi prvkami významového útvaru alebo významového procesu. :: logika.


štruktúra procesu  zložky procesu (súbor podprocesov) a systém ich synchronických a diachronických vzťahov. :: proces, štruktúra.


štruktúra systému – usporiadaná množina väzieb medzi prvkami systému; usporiadanie častí a väzieb medzi nimi v celku.

Rozlišuje sa

Pojem štruktúry systému je potrebný pri vymedzovaní pojmu čiernej skrinky. :: štruktúra systému intencionálna.


štruktúra systému intencionálna  štruktúra systému podporujúca plnenie cieľovej funkcie systému; vzniká na základe vedomého usporiadania, organizovania (482;475).


štúdiá rodové  angl. Gender studies  oblasť interdisciplinárneho výskumu, ktorého predmetom je rod v rámci spoločnosti.


štúdium lat.  zámerné, cieľavedomé a systematické získavanie vedomostí, poznatkov, schopností a zručností; bádanie, skúmanie, vedecký výskum.


štúdium dejín filozofie – rekonštitúcia filozofických významových útvarov a myšlienkových prechodov medzi nimi; nie je to záležitosť nejakej špeciálnovednej erudície (tá môže byť nanajvýš nápomocná, napr. filológia), ale záležitosť výsostne filozofického znovupremýšľania vzniku, vývinu a diachronickosynchronických súvislostí kľúčových filozofických pojmov. :: pochopenie Hegela, G. W. F. 


štúdium filozofie  zámerné, cieľavedomé a systematické získavanie vedomostí, poznatkov, schopností a zručností v oblasti filozofie ako aj vedecké skúmanie alebo výskum filozofie.


štvorec logický


 – štvorec protikladov – znázornenie vzťahov medzi štyrmi základnými druhmi súdov aristotelovskej logiky v podobe vyššie zobrazenej schémy, ktorá môže slúžiť ako pomôcka na zapamätanie si.

Písmeno A označuje všeobecne kladný súd všetky S sú P (S a P);

písmeno E označuje všeobecne záporný súd žiadne S nie je P (S e P);

písmeno I označuje čiastočne kladný súd niektoré S sú P (S i P);

písmeno O označuje čiastočne záporný súd niektoré S nie sú P (S o P),

kde S znamená subjekt a P znamená predikát.

Vzťah medzi všeobecným kladným súdom A (S a P) a všeobecným záporným súdom E (S e P) má vlastnosť kontrárnosti. Súdy A a E sú navzájom kontrárne, sú vo vzťahu protivy: zo súdov alebo výrokov A a E, ktoré majú rovnaký súd aj predikát, môže byť pravdivý nanajvýš jeden, teda žiaden alebo práve jeden.

Medzi všeobecným kladným súdom A (S a P) a čiastočným záporným súdom O (S o P) s rovnakým subjektom a predikátom je vzťah zvaný kontradikcia: tieto súdy alebo výroky sú kontradiktorické čiže logicky protikladné čiže logicky sporné alebo logicky protirečivé. Kontradikcia je aj medzi všeobecným záporným súdom E (S e P) a čiastočným kladným súdom I (S i P).

Vzťah medzi čiastočným kladným súdom I (S i P) a čiastočným záporným súdom O (S o P) má vlastnosť subkontrárnosť. Súdy I a O sú subkontrárne čiže sú vo vzťahu podprotivy: z týchto dvoch súdov je najmenej jeden pravdivý (práve jeden alebo obidva).

Vzťah medzi všeobecným kladným súdom (výrokom) A (S a P ) a čiastočným kladným súdom I (S i P) s rovnakým subjektom a predikátom má vlastnosť podradenosť, čiže je medzi nim vzťah subsumpcie alebo subalterácie vzhľadom na pravdivosť: pravdivosť súdu I (S i P ) je podradená pravdivosti súdu A (S a P ). V rovnakom vzťahu je aj všeobecný záporný súd E (S e P) čiastočný záporný súd O (S o P). V opačnom poradí vo vzťahu podradenosti vzhľadom na nepravdivosť platí, že z nepravdivosti súdu I (S i P ) plynie nepravdivosť súdu A (S a P ).

Pravdivosť súdu A je nadradená pravdivosti súdu I a takisto aj pravdivosť súdu E je nadradená pravdivosti súdu O: vlastnosťou ich vzťahu z tohto pohľadu je nadradenosť.

Logický štvorec zostavil podľa niektorých autorov predstaviteľ druhej sofistiky Apuleius. :: logika.


(Dodatok)