šakti sa. – sila, moc, energia, schopnosť. Tento fenomén sa napríklad v šaktizme interpretuje ako ženský aspekt najvyššieho princípu a deifikuje ako bohyňa Šakti, žena boha Šivu.


šírenie – stávanie sa širokým, zväčšovanie sa v priestore alebo na ploche. Šírenie je prenášanie sa z jedného miesta na druhé.


škodenie  spôsobovanie škody, ujmy, bytie na škodu, robenie škody.


škola bratislavská filozofickometodologická  BFŠ  škola slovenskej filozofie založená Igorom Hrušovským a Vojtechom Filkornom; BFŠ sa utvárala z odkazu Vedeckej syntézy v štyridsiatych rokoch 20. storočia a rozvinula v priebehu druhej polovice 20. storočia do vyhranenej filozofémy centrovanej najmä okolo Hrušovského štrukturológie a idey holého bytia a Filkornovej polymorfistickej ontológie a metodológie.

BFŠ je bezprostredným historickofilozofickým východiskom synkriticizmu.


škola filozofická – skupina predstaviteľov toho istého filozofického smeru, filozofického programu, filozofickej metódy nadväzujúca najčastejšie na prácu alebo idey niektorého vynikajúceho filozofa. :: škola bratislavská filozofickometodologická, školy sokratovské.


školy sokratovské – grécke filozofické školy, ktoré založili žiaci a pokračovatelia Sokrata; k najznámejším patrila

    • megarská škola,
    • kyrénska škola,
    • elidsko-eritrejská škola,

no historicky najvýznamnejšou bola škola, ktorú založil najvplyvnejší Sokratov žiak Platón,


škrenie  mrzenie, trápenie. :: nešťastie.


špecifikovať lat.  1. rozčleniť podľa istých kritérií; 2. vymedziť.


štádium gr.  stupeň vývoja; obdobie, fáza.


štruktúra lat. – vnútorná stavba alebo usporiadanie; súhrn vzťahov, priamych či sprostredkovaných, ktoré spájajú prvky v systému do jedného autonómneho celku. Štruktúra tak robí zo súhrnu objektov prvky systému. Jestvuje iba v prvkoch, takisto ako prvky sú prvkami len cez štruktúru, a preto štruktúru nemožno chápať ako nezávislú od prvkov (cf 237;438). :: éma, graf neorientovaný, štruktúra algebraická, štruktúra argumentu formálna, štruktúra hudobná, štruktúra logická, štruktúra matematická, štruktúra procesu, štruktúra relačná, štruktúra systému.


štruktúra argumentu formálna  štruktúra, na ktorej sa zakladá platnosť argumentu.

Formálna štruktúra argumentu sa v logike vyjadruje zodpovedajúcou schémou argumentu.

Formálna štruktúra argumentu je to, čo je pre logiku podstatné na logickom vyplývaní pravdivosti záveru argumentu z pravdivosti premís argumentu. :: argument, jazyk logiky, logika.


štruktúra logická  usporiadaný súbor logických vzťahov medzi prvkami významového útvaru alebo významového procesu. :: logika.


štruktúra procesu  zložky procesu (súbor podprocesov) a systém ich synchronických a diachronických vzťahov. :: proces.


štruktúra systému – usporiadaná množina väzieb medzi prvkami systému; usporiadanie častí a väzieb medzi nimi v celku.

Rozlišuje sa

Pojem štruktúry systému je potrebný pri vymedzovaní pojmu čiernej skrinky. :: štruktúra systému intencionálna.


štruktúra systému intencionálna  štruktúra systému podporujúca plnenie cieľovej funkcie systému; vzniká na základe vedomého usporiadania, organizovania (482;475).


štrukturalizmus lat.  analytická metóda skúmania orientovaná na identifikáciu a výskum štruktúr organizujúcich tú ktorú oblasť reality a procesov v rámci nej a uplatňujúca sa v lingvistike, etnológii, antropológii, psychológii, v umenovedných disciplínach, v teórii vedy, v matematike, v sociológii, histórii, ekonómii atď.

Filozoficky sa začala uplatňovať pod názvom holizmu, skladobnej filozofie, funkcionalizmu, francúzskeho štrukturalizmu... :: štrukturalizmus filozofický.


štrukturalizmus filozofický  typ filozofie v rámci filozofie 20. storočia a filozoficky relevantná metodologická orientácia resp. analytická metóda centrovaná okolo pojmu štruktúry a vystupujúca pod názvami  holizmus, skladobná filozofia (J. L. Fischer), funkcionalizmus, francúzsky štrukturalizmus a pod.; spoločnou črtou týchto filozofém a metodologém je zistenie, že celok sa nedá vysvetliť ako suma jednotlivých zložiek a kvalitatívne sa od nich odlišuje: zákonitosti celku sa nedajú redukovať na zákonitosti zložiek, z ktorých sa skladá.


štúdiá rodové  angl. Gender studies  oblasť interdisciplinárneho výskumu, ktorého predmetom je rod v rámci spoločnosti.


štúdium lat.  zámerné, cieľavedomé a systematické získavanie vedomostí, poznatkov, schopností a zručností; bádanie, skúmanie, vedecký výskum.


štúdium dejín filozofie – rekonštitúcia filozofických významových útvarov a myšlienkových prechodov medzi nimi; nie je to záležitosť nejakej špeciálnovednej erudície (tá môže byť nanajvýš nápomocná, napr. filológia), ale záležitosť výsostne filozofického znovupremýšľania vzniku, vývinu a diachronickosynchronických súvislostí kľúčových filozofických pojmov. :: pochopenie Hegela, G. W. F. 


štúdium filozofie  zámerné, cieľavedomé a systematické získavanie vedomostí, poznatkov, schopností a zručností v oblasti filozofie ako aj vedecké skúmanie alebo výskum filozofie.


štvorec logický


 – štvorec protikladov – znázornenie vzťahov medzi štyrmi základnými druhmi súdov aristotelovskej logiky v podobe vyššie zobrazenej schémy, ktorá môže slúžiť ako pomôcka na zapamätanie si.

Písmeno A označuje všeobecne kladný súd všetky S sú P (S a P);

písmeno E označuje všeobecne záporný súd žiadne S nie je P (S e P);

písmeno I označuje čiastočne kladný súd niektoré S sú P (S i P);

písmeno O označuje čiastočne záporný súd niektoré S nie sú P (S o P),

kde S znamená subjekt a P znamená predikát.

Vzťah medzi všeobecným kladným súdom A (S a P) a všeobecným záporným súdom E (S e P) má vlastnosť kontrárnosti. Súdy A a E sú navzájom kontrárne, sú vo vzťahu protivy: zo súdov alebo výrokov A a E, ktoré majú rovnaký súd aj predikát, môže byť pravdivý nanajvýš jeden, teda žiaden alebo práve jeden.

Medzi všeobecným kladným súdom A (S a P) a čiastočným záporným súdom O (S o P) s rovnakým subjektom a predikátom je vzťah zvaný kontradikcia: tieto súdy alebo výroky sú kontradiktorické čiže logicky protikladné čiže logicky sporné alebo logicky protirečivé. Kontradikcia je aj medzi všeobecným záporným súdom E (S e P) a čiastočným kladným súdom I (S i P).

Vzťah medzi čiastočným kladným súdom I (S i P) a čiastočným záporným súdom O (S o P) má vlastnosť subkontrárnosť. Súdy I a O sú subkontrárne čiže sú vo vzťahu podprotivy: z týchto dvoch súdov je najmenej jeden pravdivý (práve jeden alebo obidva).

Vzťah medzi všeobecným kladným súdom (výrokom) A (S a P ) a čiastočným kladným súdom I (S i P) s rovnakým subjektom a predikátom má vlastnosť podradenosť, čiže je medzi nim vzťah subsumpcie alebo subalterácie vzhľadom na pravdivosť: pravdivosť súdu I (S i P ) je podradená pravdivosti súdu A (S a P ). V rovnakom vzťahu je aj všeobecný záporný súd E (S e P) čiastočný záporný súd O (S o P). V opačnom poradí vo vzťahu podradenosti vzhľadom na nepravdivosť platí, že z nepravdivosti súdu I (S i P ) plynie nepravdivosť súdu A (S a P ).

Pravdivosť súdu A je nadradená pravdivosti súdu I a takisto aj pravdivosť súdu E je nadradená pravdivosti súdu O: vlastnosťou ich vzťahu z tohto pohľadu je nadradenosť.

Logický štvorec zostavil podľa niektorých autorov predstaviteľ druhej sofistiky Apuleius. :: logika.


štýl gr.  sloh  spôsob vyjadrovania, konania, správania. :: štýl (hudba), štýl (štylistika).


(Dodatok)