šakti sa. – sila, moc, energia, schopnosť. Tento fenomén sa napríklad v šaktizme interpretuje ako ženský aspekt najvyššieho princípu a deifikuje ako bohyňa Šakti, žena boha Šivu.


šírenie – stávanie sa širokým, zväčšovanie sa v priestore alebo na ploche. Šírenie je prenášanie sa z jedného miesta na druhé.


škodenie  spôsobovanie škody, ujmy, bytie na škodu, robenie škody.


škola bratislavská filozofickometodologická  BFŠ, bratislavská filozofická škola  škola slovenskej filozofie založená Igorom Hrušovským a Vojtechom Filkornom; BFŠ sa utvárala z odkazu Vedeckej syntézy v štyridsiatych rokoch 20. storočia a rozvinula v priebehu druhej polovice 20. storočia do vyhranenej filozofémy centrovanej najmä okolo Hrušovského štrukturológie a idey holého bytia a Filkornovej polymorfistickej ontológie a metodológie.

BFŠ je bezprostredným historickofilozofickým východiskom synkriticizmu. :: Bratislava, Černík, V., Filkorn, V., filozofia slovenská, Hrušovský, I., Marcelli, M., Novosád, F., škola filozofická, Zigo, M. 


škola elidsko-eritrejská – jedna zo sokratovských škôl, ktorej prívržencami boli: Faidón z Elidy, Menedemos, Asklepiades z Eritrey. Zachovali sa o nej len útržkovité správy; svojimi názormi sa podobala megarskej škole.

Stúpenci elidsko-eritrejskej školy sa zaoberali prevažne etickými otázkami. Menedemos tvrdil, že všetky rôznorodé cnosti majú jednotný základ, a preto ich možno redukovať na jediné dobro, ktoré je vlastne rozumom postihnuteľnou pravdou. Menedemovi pripisujú aj názor, že všeobecné vlastnosti vecí samostatne nejestvujú, prejavujú sa iba v jednotlivých konkrétnych veciach. :: filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká.


škola filozofická – skupina predstaviteľov toho istého filozofického smeru, filozofického programu, filozofickej metódy nadväzujúca najčastejšie na prácu alebo idey niektorého vynikajúceho filozofa. :: škola bratislavská filozofickometodologická, školy sokratovské., vývin filozofie.


škola kynická = kynizmus = kynici – starogrécka filozofická škola (jedna zo sokratovských škôl), ktorú založil Antisténes a ktorej najznámejším predstaviteľom bol Diogenes zo Sinope. Za základ šťastia a cnosti pokladala opovrhovanie spoločenskými normami, odmietnutie bohatstva, slávy, všetkých zmyslových pôžitkov, dosiahnutie nezávislosti a vnútornej slobody.

Hlavnými zásadami kynikov boli:

    • čím múdrejší je človek, tým menej má potrieb;
    • treba pohŕdať márnosťami, ktoré si ľudia obyčajne vážia;
    • človek je slobodný vtedy, keď nič nepotrebuje;
    • múdry človek stačí sám sebe, patrí mu všetko a je vo svojej chudobe najbohatší;
    • nemáme uznávať iné zákony ako zákony prírody, ktorých jediný predpis je cnosť;
    • nemáme sa vyhýbať práci a námahe; naopak - máme ich vyhľadávať.

:: filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká.


škola kyrénská = kyrenaici – starogrécka sokratovská filozofická škola v severnej Afrike, založená Aristippom z Kyrény; hlásala hedonizmus: stotožňovanie šťastia so zmyslovou rozkošou: Sokrates mal pravdu, keď hľadal zmysel života v blaženosti, avšak blúdi každý, kto túto blaženosť hľadá inde ako v ukájaní okamžitých zmyslových potrieb, v jedle, pití a v pohlavných rozkošiach. Nemyslime na budúcnosť, pretože tá nám nepatrí; iba prítomnosť je dôležitá.

Cnosť spočíva vo vyhľadávaní pôžitkov.

Sloboda spočíva v ukájaní žíadostí.

Kyrenaici odmietajú zákony a spoločenské konvencie. :: filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká.


škola ľvovsko-varšavská – skupina poľských logikov a filozofov (Łukasiewicz, Kotarbiňski, Ajdukiewicz, S. Leśnewski, Leon Chwistek, Tarski, Jan Salamucha, Bocheński a i.), ktorí pracovali v období medzi prvou svetovou vojnou a druhou svetovou vojnou vo Varšave, Ľvove a Krakove.

Zakladateľom ľvovsko-varšavskej školy je Kazimierz Twardowski.

Filozoficky je vo ľvovsko-varšavskej škole zastúpení materializmus, novotomizmus, pozitivizmus a i.

Pre väčšinu predstaviteľov tejto školy je charakteristické:

    • odmietanie iracionalizmu, spresnenie hlavných ideí a princípov tradičného racionalizmu pomocou aparátu matematickej logiky;
    • snaha o presný výskum logiky vedeckych postupov;
    • záujem o logickú sémantiku.

 :: filozofia 20. stor., filozofia súčasná, logika.


škola megarská  sokratovská škola, ktorá dostala názov podľa mesta Megara, ležiaceho na korintskej šiji neďaleko Atén. Jej zakladateľom bol Eukleides z Megary, jeden z najoddanejších Sokratových žiakov, ktorý vytvoril syntézu eleatskej a sokratovskej filozofie. Obhajoval jednotnosť a nemennosť súcna a stotožňoval ho s dobrom, bohom a rozumom. Cnosť je podľa neho len jedna a spočíva v poznaní pravej povahy bytia. Podľa vzoru Zenóna z Eley Eukleides obhajoval svoje učenie pomocou nepriamych dôkazov.

Megarská škola mala značný vplyv na vývoj antickej logiky; jej členovia formulovali množstvo logických paradoxov (sofiziem) :: filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká.


škola škótska – smer škótskej filozofie, ktorý sa v Škótsku šíril v 18. stor. a 19. stor. a vystupoval proti francúzskemu materializmu a Humovmu skepticizmu, pričom v neskorších fázach svojho vývoja sa odvolával aj na I. Kanta.; predmetom záujmu jej predstaviteľov bola najmä psychológia, teória poznania, estetika, filozofia náboženstva, etika. P: Reid, Stewart, Thomas Brown, Hamilton.:: common sense, filozofia 18. stor., filozofia 19. stor. 


školy sokratovské – grécke filozofické školy, ktoré založili žiaci a pokračovatelia Sokrata; k najznámejším patrila

no historicky najvýznamnejšou bola škola, ktorú založil najvplyvnejší Sokratov žiak Platón, zvaná

:: filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká.


škrenie  mrzenie, trápenie. :: nešťastie.


Šmajs, Josef (23. 11. 1938 Skvrňov  )  český filozof a spisovateľ, tvorca evolučnej ontológie ako nesubstančnej a procesualistickej ontologickej koncepcie skutočnosti a bytia, kontraponujúcej bytiu prírodnému bytie umelé vytvorené človekom a vyúsťujúcej do požiadavky biofilnej transformácie kultúry.  D: Filosofie - obrat k Zemi: evolučně ontologická reflexe přírody, kultury, techniky a lidského poznání, 2008; Evoluční ontologie kultury a problém podnikání, 2012; Ústava Země: filosofický koncept (česky, anglicky, německy, rusky, slovensky), 2015.


špecifikovať lat.  1. rozčleniť podľa istých kritérií; 2. vymedziť.


štádium gr.  stupeň vývoja; obdobie, fáza, proces.


štruktúra lat. – vnútorná stavba alebo usporiadanie; súhrn vzťahov, priamych či sprostredkovaných, ktoré spájajú prvky v systému do jedného autonómneho celku. Štruktúra tak robí zo súhrnu objektov prvky systému. Jestvuje iba v prvkoch, takisto ako prvky sú prvkami len cez štruktúru, a preto štruktúru nemožno chápať ako nezávislú od prvkov (cf 237;438). :: éma, graf neorientovaný, štruktúra algebraická, štruktúra argumentu formálna, štruktúra hudobná, štruktúra logická, štruktúra matematická, štruktúra procesu, štruktúra relačná, štruktúra systému.


štruktúra argumentu formálna  štruktúra, na ktorej sa zakladá platnosť argumentu.

Formálna štruktúra argumentu sa v logike vyjadruje zodpovedajúcou schémou argumentu.

Formálna štruktúra argumentu je to, čo je pre logiku podstatné na logickom vyplývaní pravdivosti záveru argumentu z pravdivosti premís argumentu. :: argument, jazyk logiky, logika.


štruktúra logická  usporiadaný súbor logických vzťahov medzi prvkami významového útvaru alebo významového procesu. :: logika.


štruktúra procesu  zložky procesu (súbor podprocesov) a systém ich synchronických a diachronických vzťahov. :: proces.


štruktúra systému – usporiadaná množina väzieb medzi prvkami systému; usporiadanie častí a väzieb medzi nimi v celku.

Rozlišuje sa

Stavy usporiadanosti systémov sú rôzne, ich usporiadanosť môže byť náhodná, ako napr. pri prírodných systémoch, alebo intencionálna, napr. pri umelých systémoch, keď intencionálna štruktúra systému vytvorená na základe vedomého usporiadania má podporovať plnenie cieľovej funkcie systému.

Pojem štruktúry systému je potrebný pri vymedzovaní pojmu čiernej skrinky. :: štruktúra systému intencionálna.


štruktúra systému filozofie  usporiadanie filozofém a ich vzájomných vzťahov, ich vzťahov k systému filozofie a ich vzťahov a celku filozofie k okoliu systému filozofie.


štruktúra systému intencionálna  štruktúra systému podporujúca plnenie cieľovej funkcie systému; vzniká na základe vedomého usporiadania, organizovania (482;475).


štrukturalizmus filozofický  súbor filozofém v rámci filozofického myslenia 20. storočia a sebareflexívnej (filozofickej a metodologickej) vrstvy širokej palety formálnych, spoločenských a prírodných vied rozvíjaný pod titulmi holizmu, formalizmu, skladobnej filozofie, genetickej epistemológie, štrukturológie, štrukturalizmu v širokom zmysel slova, funkcionalizmu pri inšpirácii ideou štruktúry a metódami rozpracovanými F. de Saussurom a naň nadväzujúcimi smermi a školami lingvistiky.

Filozofický štrukturalizmu sa kriticky vyhraňoval predovšetkým voči pozitivizmu, novopozitivizmu a existencializmu (najmä J. P. Sartrovi).

K predstaviteľom filozofického štrukturalizmu zvyknú radiť (zväčša istou vrstvou alebo časťou diela) J. L. Fischera, J. Mukařovského, I. Hrušovského, J. Piageta, N. Chomského, C. Levi-Straussa, A. J. Greimasa, R. Barthesa, U. Eca, M. M. Bachtina, raného M. Foucaulta, J. Lacana, G. Deleuza, J. Baudrillara, L. Althussera, J. Derridu, J. Lotmana  a ď.

Štrukturalizmus sa v posledným desaťročiach 20. storočia transformuje na neoštrukturalizmus alebo postštrukturalizmus, spolukonštituujúc postmodernizmus.


štúdiá rodové  angl. Gender studies  oblasť interdisciplinárneho výskumu, ktorého predmetom je rod v rámci spoločnosti. :: feminita.


štúdium lat.  zámerné, cieľavedomé a systematické získavanie vedomostí, poznatkov, schopností a zručností; bádanie, skúmanie, vedecký výskum. :: štúdium dejín filozofie, štúdium filozofie, štúdium magisterské.


štúdium dejín filozofie – rekonštitúcia filozofických významových útvarov a myšlienkových prechodov medzi nimi; nie je to záležitosť nejakej špeciálnovednej erudície (tá môže byť nanajvýš nápomocná, napr. filológia), ale záležitosť výsostne filozofického znovupremýšľania vzniku, vývinu a diachronickosynchronických súvislostí kľúčových filozofických pojmov. :: pochopenie Hegela, G. W. F. 


štúdium filozofie  zámerné, cieľavedomé a systematické získavanie vedomostí, poznatkov, schopností a zručností v oblasti filozofie ako aj vedecké skúmanie alebo výskum filozofie.


štvorec logický


 – štvorec protikladov – znázornenie vzťahov medzi štyrmi základnými druhmi súdov aristotelovskej logiky v podobe vyššie zobrazenej schémy, ktorá môže slúžiť ako pomôcka na zapamätanie si.

Písmeno A označuje všeobecne kladný súd všetky S sú P (S a P);

písmeno E označuje všeobecne záporný súd žiadne S nie je P (S e P);

písmeno I označuje čiastočne kladný súd niektoré S sú P (S i P);

písmeno O označuje čiastočne záporný súd niektoré S nie sú P (S o P),

kde S znamená subjekt a P znamená predikát.

Vzťah medzi všeobecným kladným súdom A (S a P) a všeobecným záporným súdom E (S e P) má vlastnosť kontrárnosti. Súdy A a E sú navzájom kontrárne, sú vo vzťahu protivy: zo súdov alebo výrokov A a E, ktoré majú rovnaký súd aj predikát, môže byť pravdivý nanajvýš jeden, teda žiaden alebo práve jeden.

Medzi všeobecným kladným súdom A (S a P) a čiastočným záporným súdom O (S o P) s rovnakým subjektom a predikátom je vzťah zvaný kontradikcia: tieto súdy alebo výroky sú kontradiktorické čiže logicky protikladné čiže logicky sporné alebo logicky protirečivé. Kontradikcia je aj medzi všeobecným záporným súdom E (S e P) a čiastočným kladným súdom I (S i P).

Vzťah medzi čiastočným kladným súdom I (S i P) a čiastočným záporným súdom O (S o P) má vlastnosť subkontrárnosť. Súdy I a O sú subkontrárne čiže sú vo vzťahu podprotivy: z týchto dvoch súdov je najmenej jeden pravdivý (práve jeden alebo obidva).

Vzťah medzi všeobecným kladným súdom (výrokom) A (S a P ) a čiastočným kladným súdom I (S i P) s rovnakým subjektom a predikátom má vlastnosť podradenosť, čiže je medzi nim vzťah subsumpcie alebo subalterácie vzhľadom na pravdivosť: pravdivosť súdu I (S i P ) je podradená pravdivosti súdu A (S a P ). V rovnakom vzťahu je aj všeobecný záporný súd E (S e P) čiastočný záporný súd O (S o P). V opačnom poradí vo vzťahu podradenosti vzhľadom na nepravdivosť platí, že z nepravdivosti súdu I (S i P ) plynie nepravdivosť súdu A (S a P ).

Pravdivosť súdu A je nadradená pravdivosti súdu I a takisto aj pravdivosť súdu E je nadradená pravdivosti súdu O: vlastnosťou ich vzťahu z tohto pohľadu je nadradenosť.

Logický štvorec zostavil podľa niektorých autorov predstaviteľ druhej sofistiky Apuleius. :: logika.


štýl gr.  sloh  spôsob vyjadrovania, konania, správania. :: štýl (hudba), štýl (štylistika), štýl jazykový.


(Dodatok)