racionalita lat.  osobitná črta, ktorú vykazujú indivíduá a kolektívy ľudí vo svojom myslení a konaní, vo svojom vzájomnom styku a vo svojich inštitúciách. Racionalita je komplexný fenomén prelínajúci sa všetkými sférami života človeka a spoločnosti. Racionalitu možno charakterizovať ako

    • tendenciu konať na základe rozumovej úvahy a nie na základe náhodného impulzu či nepreskúmaného pokynu;
    • tendenciu konať na základe dlhodobejšieho plánu;
    • kontrolu vzájomného styku abstraktnými a všeobecnými pravidlami;
    • inštrumentálnu účinnosť, t. j. schopnosť voľby prostriedkov podľa ich účinnosti pri dosahovaní jasne vymedzených cieľov na rozdiel od akceptovania prostriedkov vyčlenených zo zvyku alebo náhodného impulzu;
    • tendenciu k voľbe určitého konania, inštitúcie atď. na základe ich zhodnotenia podľa jednotných a jasne špecifikovaných kritérií na rozdiel od ich hodnotenia podľa viacerých, nesúvisiacich, difúznych kritérií a na rozdiel od ich akceptovania podľa tradície a pod.;
    • sklon k systematizácii presvedčení a/alebo hodnôt v jednotnom koherentnom systéme;
    • sklon ľudsky sa vyžívať skôr v používaní alebo v uspokojovaní intelektuálnych činností než v emóciách a v zmyslovosti (cf 19;17, 28). :: typ racionality historický.


racionalizmus lat. – orientácia na rozum (rácio) v poznávaní a konaní a na diskurzívne metódy vo vede, ktorej sa ucelenej filozofickej podoby dostalo v novovekej racionalistickej filozofii.


rad  viac entít usporiadaných v jednej línii za sebou alebo vedľa seba. :: rad (matematika).


rámec historický  materiálny alebo intelektuálny rámec, v ktorom ľudia vždy žijú, myslia a konajú, no ktorý si vo svojom každodennom živote obvykle neuvedomujú, je pre nich čímsi prirodzeným, takmer ako vzduch, ktorý dýchajú, no napriek tomu je tento rámec ich vlastným výtvorom (19;7). :: typ racionality historický.


ráz  súhrn príznačných vlastností, povaha, charakter. :: sui generis.


realita lat. – skutočnosť – všetko existujúce v prírode, spoločnosti a vedomí (cf 254;10 p. 2). :: realita (gnozeológia), realita ekonomická, realita fyzikálna, realita objektívna, realita sociálna, realita transhorizontová.


realita (gnozeológia) – sa člení na dve disjunktívne časti: a) objektívna realita (skutočnosť, svet) – súhrn všetkých predmetov, javov, procesov atď. existujúcich mimo vedomia človeka; b) subjektívna realita (skutočnosť, svet), ktorá zahŕňa všetko to, čo sa nenachádza v objektívnej realite (skutočnosti, svete). V tomto zmysle možno hovoriť aj o ideálnej realite (skutočnosti, svete) (254;10 p. 2).


realita objektívna  lat. realitas obiectiva  skutočnosť vecí existujúcich nezávisle od nášho myslenia (die Wirklichkeit der Dinge, insofern sie unabhängig von unserem Denken existieren) (470;193).


realita prírodná  súbor prírodných javov a všetkého ďalšieho existujúceho v prírode ako protipól sociálnej reality.


realita sociálna  sociálna skutočnosť  súbor sociálnych javov ako protipól prírodnej reality vytváraný ľuďmi a existujúci prostredníctvom ich každodenných aktivít; súčasť predmetu sociálnej filozofie. :: jav spoločenský, spoločnosť.


realita transhorizontová – skutočnosť za hranicami, po ktoré siaha ľudské poznanie. Výklad povahy (ontologického statusu) transhorizontovej reality, perspektívnosť jej poznania, jej hodnota a zmysel v ľudskom vedomí a konaní závisia od povahy a konfigurácie kategórií, ktoré intervenujú v (ontologickom, gnozeologickom, axiologickom atď.) pristupovaní človeka k transhorizontovej realite.

Prístupy k transhorizontovej realite možno členiř na

    •  filozofické,
    •  náboženské,
    •  mystické,
    •  vedecké,
    •  umelecké,
    •  každodennoživotné.

:: absolútno (synkriticizmus), Boh.


realizácia lat.  uskutočnenie alebo uskutočňovanie, realizovanie.


realizovanie lat.  uskutočňovanie.


reálny lat.  skutočne jestvujúci, skutočný alebo konkrétny, opak fiktívneho, ireálneho alebo abstraktného, formálneho, ideálneho. Napr. reálny (skutočný, konkrétny) celok sa odlišuje od abstraktného, formálneho celku (cf 69;136 an.).


reč  schopnosť človeka vyjadrovať myšlienky a ďalšie významové útvary. :: reč (lingvistika).


redundantnosť lat.  nadbytočnosť.


regulatívny lat.  riadiaci, usmerňujúci, upravujúci, poskytujúci skôr návod ako obsah.


Reinhold, Karl Leonhard (26. 10. 1758 Viedeň  10. 4. 1823 Kiel)  rakúsky filozof, ktorý koncom 18. storočia spopularizoval Kantovu filozofiu; vypracoval filozofický systém označovaný ako elementárna filozofia (Elementarphilosophie) na základe svojej vlastnej filozofie jazyka, ktorým ovplyvnil nemecký idealizmus, najmä J. G. Fichteho. Podľa Reinholda treba základné filozofické problémy riešiť pomocou lingvistiky Reinholdovi sa pripisuje zavedenie termínu teória poznania (Erkenntnistheorie).

Reinhold zaujíma z hľadiska dejín filozofických problémov dôležité miesto medzi Kantom a Fichtem.  D.: Briefe über die Kantsche Philosophie, 1786  1787; Versuch einer neuen Theorie des menschlichen Vorstellungsvermögens, 1789, 17952, hlavné dielo; Über das Fundament des philosophischen Wissens, 1791; Grundlegung einer Synonymik für den allgemeinen Sprachgebrauch in den philosophischen Wissenschaften, 1812.


relácia lat.  vzťah alebo pomer.


reprezentácia lat.  zastúpenie, zastupovanie v mnohých významoch, napríklad množinová reprezentácia. Reprezentácia je súbor konvencií týkajúci sa opisu určitej triedy vecí; tento súbor konvencií pozostáva zo štyroch častí:

    1. lexikón symbolov vokabulára reprezentácie;
    2. štrukturálna časť opisujúca požiadavky kladené na symboly;
    3. kolekcia metód alebo procedúr umožňujúcich manipuláciu so symbolmi a ich vyhľadávanie;
    4. sémantika špecifikujúca význam symbolov a ich relácií (cf 447;256).


reprezentovanie lat.  zastupovanie, predstavovanie, reprezentácia.


reprodukcia lat.  znovuobnovovanie sa. :: reprodukcia (biológia), reprodukcia (ekonómia), reprodukcia (umenoveda).


revolúcia lat.  náhly, prudký a radikálny vývojový skok, vedúci k podstatnej zmene predchádzajúceho stavu. :: revolúcia priemyselná.


rezervovanosť lat.  zdržanlivosť, chladnosť, odmeranosť, uzavretosť.


rezultát lat.  výsledok.


riešenie – usilovanie sa urobiť z daných údajov uspokojujúci záver, hľadanie uspokojujúceho východiska, vysvetlenie, návrh odstránenia ťažkosti.


Riška, Augustín (29. 4. 1935 Brodské  )  slovensko-americký filozof s ťažiskom výskumu v oblasti logiky a metodológie vied a filozofie.  D: Niektoré problémy skúmania definícií, 1959; Teória modelov a použitie logického aparátu, 1964; Logické zákony a „hovorenie o svete“ (s P. Cmorejom), 1965; Towards a Typology of Courtesy in Language (s L. Altmannom), 1966; O logickej pragmatike, 1966; Intenzia a význam, 1967; Leibnizovská logika a jej vplyv, 1967; The Partition of Space in Nimboran (s L. Altmannom, Z. Domotorom), 1968; The Representation of Space in the System of Slovak Prepositions (s L. Altmannom, Z. Domotorom),  1968; Metodológia a filozofia (monografia), 1968; Linguistic Method, 1971; Methodology and Philosophy, 1972; The „A Priori“ in Ingarden's Theory of Meaning, 1974; Philosophy of Logic and Logic of Philosophy, 1975; Language and Logic in the Work of Roman Ingarden, 1976; Knowledge by Acquaintance Reconsidered, 1980; A Logical Theory of Objects, 1982; Súčasná americká filozofia: pohľad zvnútra, 1990; Whitehead as a Logician, 1994; Americká filozofia: Od Peircea po Quina (monografia), 1996.


robenie  konanie, vykonávanie práce alebo činnosti, pracovanie.


romantizmus fr. – prúd vo vývine európskeho umenia 1. polovice 19. stor. založený na individualizme, subjektivizme, výnimočnosti, cite a obrazotvornosti. Romantizmus vznikol v Nemecku, odkiaľ sa rozšíril do Anglicka a neskôr do ostatných národných kultúr Európy.


Rosenberg, Alfred Ernst (12. 1. 1893 Tallin  16. 10. 1946 Norimberg)  estónsko-nemecký politický publicista, autor kľúčových významových útvarov nacizmu, ktoré sformuloval v knihe „Mýtus 20. storočia (Der Mythus des 20. Jahrhunderts), 1930“, a poverený Vodcom vykonávať dozor nad celým duchovným a svetonázorovým školením a výchovou NSDAP (Beauftragter des Führers für die Überwachung der gesamten geistigen und weltanschaulichen Schulung und Erziehung der NSDAP); úlohou 20. storočia je podľa neho „utvoriť nový typ človeka z nového mýtu života (aus einem neuen Lebens-Mythus einen neuen Menschen-Typus zu schaffen“ (cf 241;564). Ako minister pre obsadené východné územia realizoval projekt ich germanizácie a zároveň systematického vyhladzovania židov (cf Alfred Rosenberg,in: Wikipedia, 23. 11. 2019).

Rosenberg bol rozhodným odporcom aj zvrhlého umenia (entartete Kunst).


rovnakosť  zhodnosť, jednakosť, matie takých vlastností ako niečo iné.


rozbor  analýza  rozkladanie na časti s cieľom zistiť ich vlastnosti a vzťahy.


rozčleňovanie  rozdeľovanie členením na samostatné časti, úseky, diely a podobne.


rozdeľovanie  utváranie samostatných častí alebo dielov delením.


rozdiel – skutočnosť líšenia sa, rôznenia sa, odlišovania sa, nezhodovania sa, súvisenie odlišného, vzťahovanie sa entít, pri ktorom sa niektoré stránky jednej entity nevyskytujú pri druhej.

Podľa toho, o entity akej povahy pritom ide, respektíve o aké stránky alebo vlastnosti týchto entít ide, možno hovoriť o vonkajšom, vnútornom, podstatnom, nepodstatnom, kvalitatívnom, kvantitatívnom, miestnom, rádovom, časovom, obsahovom, štrukturálnom, funkcionálnom, číselnom, druhovom, zásadnom, fyzickom, vecnom, metafyzickom, logickom, pojmovom atď. rozdiele. Skúmanie a zistenie rozdielu predpokladá uvedomovanie si totožnosti. Pojem rozdielu umožňuje rozlišovanie. Pojem rozdielu potrebujeme napríklad pri porovnávaní čísiel rozdielom. Rozdiel je výsledok odčítania.


rozdielnosť  matie odlišných vlastností, odlišnosť.


rozdielnosť učení filozofických (Hegel, G. W. F.) – rozdielnosť vývinových stupňov filozofie.


rozhodnutie – pevný úmysel vykonať niečo, odhodlanie.


rozhodovanie – súbor psychických procesov, ktorých zmyslom je vyhľadať optimálny cieľ a vhodný spôsob konania v určitej situácií (504;154); druhá fáza vôľového konania, spočívajúca v riešení konfliktnej situácie; sekvencia krokov vedúca k vybratiu jedného variantu z možných riešení daného problému. Rozhodovanie môže vyústiť do rozhodnutia. K cieľovým objektom sa viažu rôzne city subjektu. Rozhodovanie sa preto prežíva ako nepríjemný citový stav napätia. Citové prežívanie konfliktu sa jedinec snaží verbalizovať, slovne vyjadruje a spredmetňuje svoje city, či už v ’tichej’ reči pre seba, alebo nahlas v slovných prejavoch k druhým ľuďom (505;208 a n.).


rozklad – rozloženie, rozkladanie na časti; skaza, zánik, deštrukcia. :: rozklad (právo).


rozkladanie  dávanie vedľa seba alebo na rozličné miesta v priestore, rozmiestňovanie. Ak si napríklad kúpime zabalený nezmontovaný kus nábytku v škatuli a chceme si ho zmontovať, aby sme ho mohli používať, musíme uskutočniť po jeho rozbalení ďalší krok a síce rozkladanie jeho zatiaľ nezmontovaných kusov.


rozličnosť  rozmanitosť, všelijakosť, rôznosť.


rozlíšenie  poznanie pri použití pojmu rozdielu; výsledok rozlišovania.


rozlišovanie – poznávanie alebo určovanie rozdielu, odlišovanie, diferencovanie.


rozloženie – danie vedľa seba alebo na rozličné miesta v priestore, rozmiestnenie; rozdelenie na časti, rozobratie; spôsobenie rozkladu.


rozum  schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.

Keďže sa rozum tematizoval a tematizuje pri intervencii najrozmanitejších a často vzájomne sa nekontrolovateľne prestupujúcich pojmov a predstáv, i jeho obraz v každodennom vedomí, vedách, filozofii, náboženstvách sa značne odlišuje a jeho obrysy bývajú značne neostré.

S pojmom rozumu úzko súvisí (napr. ako synonymum, podpojem atď.) pojem umu.

Rozum je duchovná schopnosť zameraná na bytie (na rozdiel od umu ako špecificky ľudskej duchovnej schopnosti zameranej na to, čo je podstatné v zmyslovej oblasti, a teda na dianie). :: činnosť rozumová, pravda.


rozumenie  poznanie významu.


rôznosť  rozličnosť, rozmanitosť, všelijakosť; podstatná odlišnosť, inakosť alebo rozdielnosť.

Užitočnosť rôznosti napríklad pri pohľade na nejakú vec spočíva v tom, že uľahčuje pochopiť jej zmysel.


Rusnák Peter  slovenský filozof s ťažiskom výskumu v oblasti etiky. Veľkú pozornosť venuje dielu P. A. Florenského.  D: Filozofia jazyka P. A. Florenského, 2007; (spolu s H. Hrehovou a R. Mońom) Fenomén krásy v slovanskom myslení 2011; Pravda, veda, symbol, 2008; Čítanie z Heideggera, 2013; The Significance of Religion in Heidegger´s Thinking and the Cult in Florensky´s 2015; Political and Ethical Problem of Interpersonality and Human Rights, 2016; Selected Themes between West European Philosophical Thinking and P.A. Florensky, 2017.


rýchlosť  miera pohybu alebo deja v pomere k potrebnému času. :: rýchlosť (fyzika).


(Dodatok)