obdobie (väčší) časový úsek, etapa. :: obdobie ročné.


objasnenie vysvetlenie, výklad, ktorým sa niečo stáva jasnejším alebo pochopiteľnejším.


objasňovanie vysvetľovanie, vykladanie, ktorým sa má niečo stať jasnejším alebo pochopiteľnejším.


objavenie odhalenie doteraz neznámej veci novými poznatkami, nájdenie, odhalenie niečoho nového, predtým neznámeho.

 :: objaviteľ, objavovanie.


objaviteľ kto niečo objavil, kto našiel, odhalil niečo nové, predtým neznáme.


objavovanie odhaľovanie doteraz neznámej veci novými poznatkami, nachádzanie, odhaľovanie niečoho nového, predtým neznámeho.

 :: indukcia, objaviteľ, objavenie.


objekt lat. – vec, predmet, to, na čo sa zameriava činnosť subjektu. Pojem objektu sa mení podľa toho, aké kategórie intervenujú pri poznávaní jeho podstaty.

V staršej filozofii sa objektom myslelo prosto to, o čom sa hovorí, predmet, pôvodne bez akéhokoľvek ontologického obsahu.

V novovekej filozofii (po Descartovi) sa objekt tematizuje väčšinou v spojitosti so subjektom, konkrétne u Descarta je to v protiklade k subjektu pasívna, hmotná (rozpriestranená) vec (res extensa), predložená a vystavená nezaujatému skúmaniu. Dedičmi tohto novovekého chápania objektu sú špeciálnovedné pojmy objektu, napríklad: objekt vo výpočtovej technike sa chápe ako veličina, ktorá je pomenovaná identifikátorom, alebo sa môže vyskytnúť vo forme dát v programe. Novoveké chápanie objektu podľa Heideggera vytvára ilúziu, že objekt je len akési výskytové súcno alebo vyskytujúcno (Vorhandene).

 :: objekt estetický, objekt formálny vedy, objekt fyzický, objekt fyzikálny, objekt hmotný, objekt ideálny, objekt informačný, objekt makroskopický, objekt matematický, objekt materiálny (fyzika), objekt mimozemský, objekt prírodný, objekt reálny, objekt riadenia, objekt technický, objekt topografický, objekt vesmírny.


objekt estetický – objekt s takou štruktúrou, ktorá umožňuje jeho estetickú funkciu (estetické účinkovanie).

 :: estetika.


objekt formálny vedy lat. obiecum formale ohľad, vzhľadom na ktorý sa skúma materiálny objekt vedy.

 :: predmet vedy.


objekt hmotný objekt pozostávajúci z hmoty.

 :: objekt hmotný (fyzika).


objekt ideálny súčasť náplne vedomia, s ktorou subjekt môže vo svojej duchovnej činnosti narábať podľa logických zákonov. Ideálny objekt  môže byť obrazom alebo projektom materiálneho objektu, pričom medzi nimi môže byť vzťah zhody alebo rozdielu. V myslení možno vytvoriť aj ideálne objekty, ktoré nemajú analogón medzi materiálnymi objektmi. Myslenie môže vytvárať ideálne objekty rozličného stupňa abstrakcie: faktuálne objekty, idealizované objekty, typické objekty (cf 69;509 an.).

 :: bod hmotný.


objekt materiálny hmotný objekt objekt existujúci mimo a nezávisle od vedomia subjektu a manipulovateľný až jeho predmetno-praktickou činnosťou: nemožno ho meniť prostým významovým procesom (pomyslením, zmenou predstáv, pojmov); jeho zmena s cieľom uspokojenia potrieb si vyžaduje vynaloženie fyzickej energie.

Rozlišuje sa viacero typov materiálnych objektov:

fyzikálny objekt,

chemický objekt,

biologický objekt,

sociálny objekt,

technický objekt.


objekt materiálny vedy celý konkrétny predmet, na ktorý sa veda zameriava.

 :: predmet vedy.


objekt poznania aktívne vyčlenený úsek alebo aspekt reality, na ktorý sa zameriava alebo môže zamerať poznanie.

Časť alebo aspekt objektu, na ktorý sa zameriava konkrétna poznávacia činnosť v určitom čase je predmet poznania.

V úspešnej poznávacej činnosti prechádza objekt poznania z formy predmetu poznania do formy prostriedku poznania, raz vystupuje ako predmet poznávacej aktivity, raz ako konkrétna podmienka tejto aktivity (cf 144;36 37).

Objekt poznania je súčasťou predmetu teórie poznania

 :: teória poznania.


objekt reálny – objekt, ktorý je súčasťou skutočného sveta a vyznačuje sa nekonečným počtom charakteristík, z ktorých pozorovateľ môže niektoré vyčleňovať v súlade so svojim záujmom alebo potrebou.


obklopovanie stavanie sa okolo, obstupovanie, obstávanie, obkolesovanie; rozkladanie okolo.


oblasť – vymedzené územie; odbor, sféra, úsek – okruh činnosti, záujmu.

 :: hranica, oblasť, in: Dodatok, oblasť činnosti, oblasť predmetná, oblasť problémová, oblasť skúmania.


oblasť činnosti – odbor alebo okruh nejakej činnosti. Súbor problémov, ktoré sa v rámci tejto činnosti riešia, sa nazýva problémová oblasť alebo problematika.


oblasť predmetnámnožina entít, ktoré sú predmetom záujmu alebo skúmania.


oblasť problémová – množina všetkých problémov istej oblasti činnosti, ktorých sa hodláme teoreticky alebo prakticky zmocniť, napr. transformovať ich do podoby riešiteľnosti pomocou expertného systému.

 :: problém, problematika.


oblasť skúmaniapredmetná oblasť – množina základných objektov, ktoré sú predmetom skúmania, prípadne iného záujmu, nejakej vedeckej disciplíny, teórie, úvahy či konverzácie (cf 490;26).

 :: univerzum jazyka.


obmedzenieurčenie menšieho rozsahu platnosti, pôsobnosti a pod.; ohraničenie.


obmieňanie čiastočné menenie, pozmeňovanie; upravovanie.


obor premennosti oblasť hodnôt premennej trieda hodnôt, ktoré môže uvažovaná premenná nadobúdať; množina objektov priraďovaných premennej (490;80).

 :: logika.


obrat transcendentálny zmena filozofického prístupu k poznaniu, ktorú uskutočnil I. Kant v poslednej tretine 18. storočia a ktorá spočíva v prenesení hlavnej pozornosti filozofického skúmania na subjektívne podmienky možnosti objektívneho poznania.

 :: poznanie (Kant, I.), teória poznania.


obraz zobrazujúcno niečoho tak, aby sa to (niečo) dalo identifikovať;  materiálny alebo ideálny výtvor zobrazovacej alebo obrazotvornej činnosti v najširšom zmysle slova. V dejinách sa vytvorili rôzne predstavy o obraze alebo pojmy obrazu, pričom tieto významové útvary možno deliť podľa rôznych kritérií, napr. podľa toho, či vznikli v špeciálnovednej alebo filozofickej oblasti (na jednej strane napr. optický pojem obrazu, literárnovedný pojem obrazu, matematický pojem obrazu a pod., na druhej strane napr. gnozeologický pojem obrazu, estetický pojem obrazu a pod.), podľa toho, v ktorej filozofickej disciplíne vznikli, ktorý filozofický smer alebo filozof vytvoril pojem obrazu (napr. Platónov pojem obrazu, Demokritov pojem obrazu, marxistický pojem obrazu, naivnorealistický pojem obrazu atď.), podľa toho, o obraz čoho ide (napr. obraz sveta, obraz človeka atď.) a pod.

V optike: obraz vytvorený zobrazením predmetu optickou sústavou.

 :: obra mýtický, obraz prvku, obraz sveta, obraz sveta vedecký, obraz umelecký.


obraz mýtický predstava tvoriaca súčasť mýtu a reprezentujúca vznik sveta, ten ktorý prírodný jav alebo jeho aspekt, božstvo, hrdinu starých čias atď.


obraz svetavýznamový útvar, ktorého dôležitosť tkvie v integrujúcej funkcii ostatných významových útvarov; jedna z foriem manifestácie sveta v ľudskom vedomí, ako mýtický obraz sveta, filozofický obraz sveta, umelecký obraz sveta, náboženský obraz sveta, vedecký obraz sveta, fyzikálny obraz sveta, novoveký obraz sveta a pod.

 :: obraz sveta jazykový, obraz sveta vedecký, svet.


obraz sveta vedecký významový útvar vypracovaný vedou; vývojovým spôsobom sa približuje k jeho originálu, k svetu.


obraznosť predstavivosť, fantázia, obrazivosť, obrazotvornosť.


obsah vypĺňajúcno vnútra, náplň.

 :: zdroj obsahu a formy.


obsah poznatku diferencovaná jednota subjektívnych a objektívnych významových konštituentov poznatku.


obsahovanie matie v sebe (ako obsah, náplň), zahŕňanie.


obvod čiara ohraničujúca istú plochu; dĺžka tejto čiary; vymedzený správny celok, územie, oblasť.

 ::  obvod elektrický, obvod elektronický, obvod integrovaný, obvod logický.


Occam, William (asi 1285 Ockham pri Londýne – 1349 Mníchov) – Ockham, W., Guilelmus Ockham, Eilhelm von Ockham – stredoveký anglický teológ a scholastický filozof, najväčší predstaviteľ stredovekého nominalizmu , hlavný predstaviteľ via moderna, neskorej scholastiky . Člen františkánskeho rádu. 1328 exkomunikoaný.

Occam učil na Oxfordskej univerzite . Obvinili ho z kacírstva. Z väzenia ušiel do Bavorska . Spolu s Dunsom Scotom bol vodcom scholastickej opozície proti tomizmu. Tvrdil, že existenciu Boha a iné náboženské dogmy nemožno dokázať rozumom a že sa zakladajú výlučne na viere. Filozofia sa preto musí oddeliť od teológie.

 :: filozofia 14. stor., filozofia scholastická, filozofia stredoveká.


ocitanie sa – nečakané vyskytovanie sa na istom mieste, v istej situácii, nachádzanie sa alebo objavovanie sa na nejakom mieste alebo v nejakom stave, v nejakom položení.


očakávanie – čakanie, predpokladanie, dúfanie...


odcudzenie – lat. alienatio, nem. Entfremdung – situácia po domnelom stave harmónie medzi ľuďmi a prírodou, medzi ľuďmi navzájom či vo vzťahu ľudského jedinca k sebe samému, kedy sa mu toto všetko začína javiť ako súbor vzťahov medzi vecami alebo kedy sa mu veci a významové útvary ľuďmi vytvorené javia ako cudzie, anonymné (prípadne nepriateľské či zlovoľné) mocnosti, ktoré ho ovládajú.

Názory na vznik tejto situácie, jej príčiny a ontologický status sa v priebehu dejín menili v súlade s kategoriálnym aparátom (historicita, ahistoricita...), ktorý intervenoval v reflexii odcudzenia.

Situáciu odcudzenia v podstate tematizujú už biblické texty venované vyhnaniu z raja a tomu, čo potom nasledovalo. Odcudzenie tematizujú texty mystikov, Rousseau, Goethe, Schiller, Hegel, Feuerbach a najmä Marx, pričom Marx predovšetkým v kontexte kapitalizmu, kedy sa pracujúcemu človeku, ktorého jediným majetkom je jeho pracovná sila, v dôsledku súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov odníma produkt jeho práce a stavia sa proti nemu.

Fenomén odcudzenia je výraznou témou aj existencializmu, a to jednak filozoficky, jednak umelecky (dráma, film...). Filozoficky iniciuje existencialistickú reflexiu odcudzenia S. Kierkegaard, po ňom G. Marcel, J. P. Sartre a ďalší.


oddelenie odobranie niečoho ako časti od niečoho, čo bolo spojené; rozloženie na ohraničené časti.


odhalenie odkrytie, objavenie, vypátranie, zistenie.


odhodlanie pevné rozhodnutie, pevný úmysel urobiť, rozhodnúť niečo.


odkrytie nájdenie, objavenie, zistenie, odhalenie.


odlišnosť rozdielnosť, rozličnosť.


odlišovanie – poznávanie alebo určovanie rozdielu, rozlišovanie, diferencovanie; robenie odlišným.


odlišovanie sa bytie inakším.


odmietanievyjadrovanie nesúhlasu, zavrhovanie.


odovzdávaniedávanie ako sprostredkovateľ, postupovanie (napr. informácie).


odôvodnenie – podopretie dôvodmi, objasnenie, vysvetlenie.


odstup – voľný časový alebo fyzikálny priestor.


odvodenie významový útvar pozostávajúci zo sledu súdov alebo úsudkov a tvoriaci výsledok odvodzovania.


odvodzovanie utváranie alebo vysvetľovanie z daného základu; významový proces spočívajúci v utváraní súdov alebo úsudkov usudzovaním z daného základu alebo z nejakých daností.

 :: pravidlo odvodzovanie, pravidlo odvodzovania.


oheň – jeden z elementov alebo živlov tematizovaných v mytológiách a filozofiách zvyčajne povedľa vody, vzduchu, zemi, éteru.

 :: ádžívika.


ohraničenieoddelenie hranicami; obklopenie, obkolesenie, obkľúčenie; určenie (menšieho) rozsahu, obmedzenie.


okamih moment veľmi krátky časový úsek.

Prvý okamih niečoho sa nazýva začiatok.

 :: hodnota okamžitá.


okazionalizmus lat. smer kartezianizmu 17. storočia (J. Clauberg, A. Geulincx), ktoré cieľom bolo prekonať nevysvetliteľnosť vzájomného pôsobenia duše a tela odkazovaním na priame zasahovanie Boha, ktorý svojou vôľou synchronizuje a harmonizuje udalosti (príčiny i následky). Podľa Malebranchea každý príčinný vzťah je podmienený osobitným božským aktom.

 :: filozofia 17. stor. 


okolie oblasť, kraj, územie okolo nejakého strediska; prostredie, obklopujúcno.

 :: okolie filozofie, okolie systému, prvok okolia.


okolie filozofie súbor parafilozofém.


okolie systému prostredie systému, s ktorým je systém spojený vstupmi a výstupmi.


okolnosť jav, ktorý sprevádza, podmieňuje, ovplyvňuje atď. iný jav, vonkajšia podmienka, situácia.

 :: osud.


okraj miesto na začiatku, n a konci alebo na obvode niečoho, kraj.

 :: stred.


okruhúsek, oblasť, sféra, pole.


omyl chyba, falácia, mýlka, pomýlenie sa nevedome nesprávny čin alebo úsudok.


ontický gr. – vzťahujúci sa k súcnam, na rozdiel od ontologického (týkajúceho sa pristupovania k nim).

 :: ontológia.


ontológia gr. – základná filozofická disciplína, filozofické učenie alebo veda o bytí, filozofia bytia, filozofická náuka o súcne. Ontológia sa zaoberá bytím alebo súcnom ako súcnom, princípmi bytia a jeho podstatou.

Kľúčovými výsledkami ontologického výskumu sú ontologické kategórie.

Ontológia sa považuje za základnú alebo univerzálnu vedu.

Za zakladateľa ontológie sa považuje Aristoteles, zatiaľ čo slovo ontológia vystupuje po prvý raz až začiatkom 17. storočia. Aristoteles sám hovoril v súvislosti s učením o bytí o prvej filozofii a jeho nasledovníci o metafyzike (pozri: Aristotelov názor na ontológiu).

Ontológia ako učenie o súcne čiže o tom, čo existuje, tvorí spolu s učením o božskom bytí od vzniku filozofie centrum metafyziky. Obidve tieto oblasti metafyzického myslenia sa v antike a v stredoveku nerozlišovali: ich spoločným predpokladom bolo, že každé súcno možno určiť len prostredníctvom výkladu božského bytia. Systematické vymedzenie ontológie v podobe vedy, to znamená v súvislosti s najvšeobecnejšími určeniami bytia, významami bytia a pojmami bytia sa nachádza v diele Ch. Wolffa Ontológia (1730). Pokiaľ sa ontológia zaoberá súcnom, tak jej ide o súcno vôbec alebo o súcno ako súcno; nezaoberá sa teda tým či oným súcnom alebo tými či onými oblasťami súcna.

Ontológia je predmetom skúmania metaontológie.

Najvýznamnejší príspevok k rozvinutiu ontologickej problematiky v rámci európskej filozofie priniesol aristotelizmus.

::

    •  A  
    •  B  
    •  C  
    •  Č  
    •  D  
    •  E  
    •  F  
    •  H  
    •  I  
    •  J  
    •  K  
    •  L  
    •  M  
    •  N  
    •  O  
    •  P  
    •  Q  
    •  R  
    •  S  
    •  Š  
    •  T  
    •  U  
    •  V  
    •  W  
    •  Z  


ontológia (filozofia marxistická) osebe nemá zmysel; zmysel má iba v rámci dialektickej jednoty s teóriou poznania, pričom sa výskumne vyčleňuje ontologický aspekt základnej otázky filozofie, týkajúci sa prvotnosti hmoty oproti vedomiu a druhotnosti vedomia oproti hmote, na rozdiel od gnozeologického aspektu, týkajúceho sa poznateľnosti hmoty (cf 36;514 515).


ontológia (Husserl, E.) skúmanie bytia súcna v bytostnej vrstve poznávajúceho subjektu


ontológia fundamentálna – základné učenie o bytí v rámci filozofie M. Heideggera spočívajúce v analytike ľudského pobytu (Daseinsanalyse); základom (fundamentom), z ktorého možno bytie odhaliť, je také súcno, ktoré samo v spôsoboch, akými existuje, na bytie odkazuje, a takýmto súcnom je ľudská existencia (nem. Dasein) čiže tu-bytie alebo pobyt. Keďže bytie a jeho zmysel sa podľa Heidegger nedá tematizovať predmetne, ale možno ich iba odkrývať alebo odhaľovať, je hlavnou metódou fundamentálnej ontológie fenomenológia.

 :: diferencia ontologická.


ontológia synkriticistická – disciplína synkriticizmu, ktorá skúma bytie, súcna a synkrízu (nereduktívne usúvzťažňovanie) bytia a súcien, ktorou sa dostavuje realita sveta; súcna vznikajú a zanikajú v čase, zatiaľ čo bytie bezčasovo alebo bezčasmo výbytnieva ako praudalosť (praudievanie sa, pradianie, praudievajúcno sa) a príbytní súcnam; základnou vrstvou synkriticistickej ontológie je perichronozofia, náuka o bezčasí a ostatných formách alebo oblastiach mimočasového.

 :: synkriticizmus.


ontologický gr. – týkajúci sa pristupovania k súcnam v rámci ontológie, na rozdiel od ontického (týkajúceho sa samých súcien).


ontologizmus gr. – smer metafyziky, ktorého pôvodným predstaviteľom bol N. Malebranche a podľa ktorého to, čo poznávame ako prvé (primum ontologicum) je Boh; ostatné veci sú poznateľné až v ňom a zmyslové vnemy sú iba príležitosťou (lat. occasio) nasmerovávajúcou našu pozornosť k Bohu, v ktorého esencii možno nazerať všetky entity alebo ich idey. V 19. stor. zastávali ontologizmus predstavitelia leuvenskej školy, A. Rosmini-Serbati aď.


opak – majúcno opačných vlastností v porovnaní s niečím.


operácia lat. metodicky uskutočnený a ukončený úkon, postup, zákrok; ten ktorý z čiastkových úkonov, z ktorých sa skladá činnosť.

Operáciu vyjadruje alebo určuje operátor.

To, s čím alebo na čom sa uskutočňuje operácia je operand.

 :: činnosť cieľavedomá, operácia logická, operácia matematická.


operácia logická úkon, ktorým sa z už existujúcich (daných) myšlienok tvoria nové myšlienky.

Definícia logickej operácie sa odlišuje podľa odborov, v ktorej sa táto definícia uskutočňuje, napríklad v matematickej logike sa logická operácia vymedzuje ako konštruovanie zloženého výroku z daných elementárnych výrokov.

 :: logika, pravidlo logické.


operácia myšlienková – prvok, krok myšlienkovej činnosti, napríklad porovnávanie, rozlišovanie, analýza, syntéza, abstrakcia, generalizácia.


operacionalizácia lat. zrozlíšiteľnenie, zmerateľnenie, spozorovateľnenie..., čiže umožnenie s niečim vykonávať určité operácie rozpoznávať alebo rozlišovať to, pozorovať a merať atď.


operacionalizmus lat. – smer vo filozofii fyziky, ktorý založil P. W. Bridgman a ktorého hlavnou myšlienkou je idea operacionálnej analýzy.

Podľa operacionálnej analýzy možno význam pojmu určiť opisom operácií uplatňovaných pri formovaní, používaní a overovaní pojmu; pojem sa stotožňuje so zodpovedajúcim radom operácií.

Pojmy, nespájajúce sa s nijakými operáciami, sú zmysluprázdne.

Zo spojenia operacionálne definovaných pojmov sa vytvárajú vety a z viet teórie.

 :: definícia operacionálna.


operátor lat. jazykový výraz predpisujúci, určujúci určitú operáciu; vykonávateľ operácie.

Výraz operátor sa používa v rôznych disciplínach a oblastiach činnosti, napríklad v logike (cf operátor (logika)), matematike (cf operátor (matematika)), lingvistike, genetike atď. a pod.

 :: operátor (genetika), operátor (informatika), operátor (logika), operátor hermitovský, operátor matematický.


operátor (logika) – logický operátor znak logickej operácie, symbol typu ¬ (negátor), ∧ (konjunktor), ∨ (disjunktor), ⇒ (implikátor), ⇔ (ekvivalentor); znak, symbol alebo výraz, pomocou ktorého sa z už daných výrazov získava nový výraz, najmä tak, že sa jeden výraz pretvára na iný výraz.

V logike sa rozlišujú tieto operátory:

    • funktor,
    • kvantifikátor,
    • deskriptor (iota-operátor),
    • abstraktor (lambda-operátor)
    • časový operátor,
    • extenzionálny operátor,
    • intenzionálny operátor,
    • modifikátor
    • atď.


opis deskripcia slovné zachytenie vlastností predmetov alebo javov, vzťahov medzi nimi a ich premien. Opis je uvedenie vlastností designátov alebo uvedenie vzťahov, v ktorých je predmet k iným predmetom, čím možno prispieť k objasneniu termínov (4;140)

 :: opis (Cmorej, P.), opísanie.


opis (Cmorej, P.) charakteristika jedného alebo viacerých objektov, v ktorej sa im pripisujú isté vlastnosti a vzťahy (501;825).


opísanie – podanie opisu alebo správy o predmetoch, javoch atď.; vyrozprávanie, charakterizovanie, vykreslenie, zachytenie (zvyčajne hlavných čŕt alebo vlastností niečoho) slovami.

 :: opísanie predmetu.


opísanie predmetuuvedenie, vymenovanie vlastností predmetu.


organizmus (Kant, I.) – jednota, ktorej súdržnosť spočíva v tom, že časti a celok sú navzájom príčinou a účinkom, navzájom sa podmieňujú, a tak podliehajú vnútornej účelnosti.


Organon F medzinárodný časopis pre analytickú filozofiu založený v roku 1994.

 :: filozofia analytická., filozofia slovenská.


osebe – oddelene, zvlášť, osve, samostatne, osobitne.

 :: osebe (Kant, I.).


osebe (Kant, I.) bez vzťahu k poznaniu (64;566).


osnova (myšlienkové) rozvrhnutie, základné usporiadanie, plán.

Pôvodným významom slova osnova je sústava priadzí v tkanine idúca po jej dĺžke.

 :: koncepcia.


osoba ľudská bytosť ako jednotlivec.

Osoba je reprezentovaná lexikálnym významom slova.

 :: osoba dospelá, osoba fyzická, osoba povinná, osoba právnická, predstaviteľ, situácia, skutok, utečenci.


osobnosť človek s vyhranenými duševnými vlastnosťami resp.  súhrn týchto vlastností; bytosť dokonale si vedomá svojej jedinečnosti, pravá individualita plne vyzretá a jednotná v sebe samej (383;153).

 :: ja, osobnosť (Brugger, W. Fisseni, H. J.), osobnosť (filozofia marxistická), osobnost (Malina, J.), osobnosť (psychológia).


osobnosť (Brugger, W. Fisseni, H. J.) stav zodpovedajúci metafyzickej osobe v človeku, t. j. tak, že sa všetky telesno-duševné, vedomé a nevedomé činnosti, priebehy, stavy a dispozície normálnym spôsobom integrujú do relatívne konštantného dynamického celku, vzťahujúceho sa k individuálnemu ja (46;294).


osobnosť (filozofia marxistická) dynamický, relatívne stabilný systém intelektuálnych, sociálno-kultúrnych a morálno-vôľových kvalít človeka, ktoré sa prejavujú v individuálnych osobitostiach jeho vedomia a činnosti (11;364).


osobnost (Malina, J.) systém psychických vlastností, ktoré sú biologicky determinované, ale utvárajú sa socializáciou, enkulturáciou a pod. v priebehu života jednotlivca v interakcii s okolím (437;2967).


osoh úžitok, prospech.


osud súbor okolností alebo udalostí javiacich sa ako neodvratné, ako také, ktorým sa nedá vyhnúť.

 :: fatalizmus.


osvietenstvo pôvodne európske kultúrne a duchovné hnutie 17. a 18. storočia s cieľom nahradiť významové útvary opierajúce sa o náboženskú alebo politickú autoritu takými, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu a z ktorých každý odoláva kritike rozumu. Sebareflexívnou vrstvou osvietenstva je osvietenská filozofia.

 :: feminizmus, La Mettrie, J. O. de.


osvojovanie si prijímanie, prisvojovanie si, preberanie do vlastníctva; prijímanie za svoje, navykanie si. Výsledkom osvojovania si napríklad faktov je ich pochopenie a zapamätanie si.


osvojovanie si sveta človekom interakcia človeka a sveta vo forme umenia, náboženstva, filozofie, vedy, každodenného života, praxe. V súlade s tým možno vyčleniť:

Tieto formy vzťahovania sa človeka k svetu tvoria z hľadiska filozofického skúmania vedno náplň celku predfilozoficky daného.

 :: človek, filozofia, miesto človeka vo svete, mytológia, náboženstvo, prax, svet, umenie, veda.


osvojovanie si sveta človekom filozofické jeden zo základných spôsobov vzťahovania sa človeka k svetu vyznačujúci sa systematickým sebareflektovaným a cieľavedomým produkovaním filozofických významových útvarov; filozofia.

Významovú vrstvu filozofického osvojovania si sveta človekom tvorí filozofické významové univerzum.


osvojovanie si sveta človekom každodenné – bežný, pred- alebo mimovedecký, mimofilozofický (parafilozofický) atď. spôsob života človeka, v priebehu ktorého sa v jeho vedomí spravidla mimoreflexívne utvára každodenný obraz sveta a miesta, ktoré v ňom zaujíma. Je to sféra osvojovania si sveta človekom mimo vedy, umenia, náboženstva, filozofie. Kognitívnymi produktami každodenného osvojovania si sveta človekom sú každodenné (intuitívne) predstavy alebo pojmy o entitách väčšinou z bezprostredného okolia človeka vedno tvoriac náplň každodenného vedomia.

Po zavŕšení nástupu druhej osovej doby výraznou zložkou každodenného vedomia sa stali zážitky sebaizolácie na báze ich globalizácie (týkajú sa každého ľudského indivídua a Zemi), ktoré tvoria súčasť jednak predmetu špeciálnych vied (psychoterapie, psychiatrie, kriminalistiky...), jednak záujmu náboženstiev, mystiky, alternativistiky a umení, jednak predmetu filozofie, najmä filozofie inscendencie.

 :: človek každodenný, útvar významový každodenný, život každodenný.


osvojovanie si sveta človekom mytologické mýtické osvojovanie si sveta človekom – prvotný spôsob vzťahovania sa človeka k svetu tvorený súborom (systémom) mytologických významových procesov produkujúcich mýty, ktorých súbor tvorí mytológiu.

Významovú vrstvu mýtického osvojovania si sveta človekom tvorí mýtické významové univerzum.


osvojovanie si sveta človekom náboženské jeden zo základných spôsobov vzťahovania sa človeka k svetu založený na hľadaní spojenia s transhorizontovou realitou najčastejšie predstavovanou ako božstvo; náboženstvo.

Významovú vrstvu náboženského osvojovania si sveta človekom tvorí náboženské významové univerzum.


osvojovanie si sveta človekom umelecké podproces estetického osvojovania si sveta človekom ; umenie.

Významovú vrstvu umeleckého osvojovania si sveta človekom tvorí umelecké významové univerzum.


osvojovanie si sveta človekom vedecké jeden zo základných spôsobov vzťahovania sa človeka k svetu vyznačujúci sa systematickým a cieľavedomým produkovaním poznatkov týkajúcich sa podstaty vecí; veda.

Významovú vrstvu vedeckého osvojovania si sveta človekom tvorí vedecké významové univerzum.


overenie presvedčenie sa o pravosti alebo správnosti niečoho, napr. faktov, správy, tézy atď.

 :: overenie podpisu (právo).


overovanie presvedčovanie sa o pravosti alebo správnosti niečoho, napr. faktov, správy, tézy atď.

 :: testovanie.


ovplyvňovanie zanechávanie, vynakladanie alebo používanie vplyvu.


označenie urobenie znaku, značky, znamenia na niečom, poznačenie; pomenovanie, nazvanie. Označenie sa realizuje napríklad v rámci vymenovania.


označenie slovné označenie prostredníctvom slova.


označovanie robenie znaku, značky, znamenia na niečom, pomenúvanie.

 :: značenie.


oznámenie danie vedieť, danie správy, ohlásenie.


oznamovanie dávanie správy, odovzdávanie informácie, pričom informácia, ktorá sa odovzdáva príslušnou správou, závisí od množiny, z ktorej je vybraná. Odovzdávaná informácia nie je vnútornou vlastnosťou individuálnej správy.


(Dodatok)