obdobie  (väčší) časový úsek, etapa.


objasnenie  vysvetlenie, výklad, ktorým sa niečo stáva jasnejším aleo pochopiteľnejším.


objekt lat. – vec, predmet, to, na čo sa zameriava činnosť subjektu. Pojem objektu sa mení podľa toho, aké kategórie intervenujú pri poznávaní jeho podstaty.

V staršej filozofii sa objektom myslelo prosto to, o čom sa hovorí, predmet, pôvodne bez akéhokoľvek ontologického obsahu.

V novovekej filozofii (po Descartovi) sa objekt tematizuje väčšinou v spojitosti so subjektom, konkrétne u Descarta je to v protiklade k subjektu pasívna, hmotná (rozpriestranená) vec (res extensa), predložená a vystavená nezaujatému skúmaniu. Dedičmi tohto novovekého chápania objektu sú špeciálnovedné pojmy objektu, napríklad: objekt vo výpočtovej technike sa chápe ako veličina, ktorá je pomenovaná identifikátorom, alebo sa môže vyskytnúť vo forme dát v programe. Novoveké chápanie objektu podľa Heideggera vytvára ilúziu, že objekt je len akési výskytové súcno alebo vyskytujúcno (Vorhandene). :: objekt fyzikálny, objekt informačný, objekt makroskopický, objekt matematický, objekt materiálny (fyzika), objekt riadenia, objekt technický, objekt vesmírny.


objekt formálny vedy  lat. obiecum formale  ohľad, vzhľadom na ktorý sa skúma materiálny objekt vedy. :: predmet vedy.


objekt hmotný  objekt pozostávajúci z hmoty.


objekt ideálny  súčasť náplne vedomia, s ktorou subjekt môže vo svojej duchovnej činnosti narábať podľa logických zákonov. Ideálny objekt  môže byť obrazom alebo projektom materiálneho objektu, pričom medzi nimi môže byť vzťah zhody alebo rozdielu. V myslení možno vytvoriť aj ideálne objekty, ktoré nemajú analogón medzi materiálnymi objektmi. Myslenie môže vytvárať ideálne objekty rozličného stupňa abstrakcie: faktuálne objekty, idealizované objekty, typické objekty (cf 69;509 an.).


objekt materiálny  hmotný objekt  objekt existujúci mimo a nezávisle od vedomia subjektu a manipulovateľný až jeho predmetno-praktickou činnosťou: nemožno ho meniť prostým významovým procesom (pomyslením, zmenou predstáv, pojmov); jeho zmena s cieľom uspokojenia potrieb si vyžaduje vynaloženie fyzickej energie.

Rozlišuje sa viacero typov materiálnych objektov:

fyzikálny objekt,

chemický objekt,

biologický objekt,

sociálny objekt.


objekt materiálny vedy  celý konkrétny predmet, na ktorý sa veda zameriava. :: predmet vedy.


objekt poznania  aktívne vyčlenený úsek alebo aspekt reality, na ktorý sa zameriava alebo môže zamerať poznanie.

Časť alebo aspekt objektu, na ktorý sa zameriava konkrétna poznávacia činnosť v určitom čase je predmet poznania.

V úspešnej poznávacej činnosti prechádza objekt poznania z formy predmetu poznania do formy prostriedku poznania, raz vystupuje ako predmet poznávacej aktivity, raz ako konkrétna podmienka tejto aktivity (cf 144;36  37).

:: teória poznania.


oblasť – vymedzené územie; odbor, sféra, úsek – okruh činnosti, záujmu. :: hranica, oblasť, in: Dodatok.


oblasť činnosti – odbor alebo okruh nejakej činnosti. Súbor problémov, ktoré sa v rámci tejto činnosti riešia, sa nazýva problémová oblasť alebo problematika.


oblasť predmetná – množina entít, ktoré sú predmetom záujmu alebo skúmania.


oblasť problémová – množina všetkých problémov istej oblasti činnosti, ktorých sa hodláme teoreticky alebo prakticky zmocniť, napr. transformovať ich do podoby riešiteľnosti pomocou expertného systému. :: problém.


obmedzenie – určenie menšieho rozsahu platnosti, pôsobnosti a podobne; ohraničenie.


obor premennosti  oblasť hodnôt premennej  množina objektov priraďovaných premennej (490;80). :: logika.


obrat transcendentálny  zmena filozofického prístupu k poznaniu, ktorú uskutočnil I. Kant v poslednej tretine 18. storočia a ktorá spočíva v prenesení hlavnej pozornosti filozofického skúmania na subjektívne podmienky možnosti objektívneho poznania. :: poznanie (Kant, I.), teória poznania.


obraz  zobrazujúcno niečoho tak, aby sa to (niečo) dalo identifikovať;  materiálny alebo ideálny výtvor zobrazovacej alebo obrazotvornej činnosti v najširšom zmysle slova. V dejinách sa vytvorili rôzne predstavy o obraze alebo pojmy obrazu, pričom tieto významové útvary možno deliť podľa rôznych kritérií, napr. podľa toho, či vznikli v špeciálnovednej alebo filozofickej oblasti (na jednej strane napr. optický pojem obrazu, literárnovedný pojem obrazu, matematický pojem obrazu a pod., na druhej strane napr. gnozeologický pojem obrazu, estetický pojem obrazu a pod.), podľa toho, v ktorej filozofickej disciplíne vznikli, ktorý filozofický smer alebo filozof vytvoril pojem obrazu (napr. Platónov pojem obrazu, Demokritov pojem obrazu, marxistický pojem obrazu, naivnorealistický pojem obrazu atď.), podľa toho, o obraz čoho ide (napr. obraz sveta, obraz človeka atď.) a pod. V optike: obraz vytvorený zobrazením predmetu optickou sústavou.


obraz sveta – významový útvar, ktorého dôležitosť tkvie v integrujúcej funkcii ostatných významových útvarov; jedna z foriem manifestácie sveta v ľudskom vedomí, ako mýtický obraz sveta, filozofický obraz sveta, umelecký obraz sveta, náboženský obraz sveta, vedecký obraz sveta, fyzikálny obraz sveta, novoveký obraz sveta a pod. :: svet.


obraz sveta vedecký  významový útvar vypracovaný vedou; vývojovým spôsobom sa približuje k jeho originálu, k svetu.


obsah  vypĺňajúcno vnútra, náplň.


obsah poznatku  diferencovaná jednota subjektívnych a objektívnych významových konštituentov poznatku.


obsahovanie  matie v sebe (ako obsah, náplň), zahŕňanie.


obvod  čiara ohraničujúca istú plochu; dĺžka tejto čiary; vymedzený správny celok, územie, oblasť.


oddelenie  odobranie niečoho ako časti od niečoho, čo bolo spojené; rozloženie na ohraničené časti.


odlišnosť  rozdielnosť, rozličnosť.


odôvodnenie – podopretie dôvodmi, objasnenie, vysvetlenie.


odvodenie  významový útvar pozostávajúci zo sledu súdov alebo úsudkov a tvoriaci výsledok odvodzovania.


odvodzovanie  významový proces spočívajúci v utváraní  usudzovaním z daného základu alebo z nejakých daností.


ohraničenie – oddelenie hranicami; obklopenie, obkolesenie, obkľúčenie; určenie (menšieho) rozsahu, obmedzenie.


okazionalizmus lat.  smer kartezianizmu 17. storočia (J. Clauberg, A. Geulincx), ktoré cieľom bolo prekonať nevysvetliteľnosť vzájomného pôsobenia duše a tela odkazovaním na priame zasahovanie Boha, ktorý svojou vôľou synchronizuje a harmonizuje udalosti (príčiny i následky). Podľa Malebranchea každý príčinný vzťah je podmienený osobitným božským aktom.


okolie  oblasť, kraj, územie okolo nejakého strediska; prostredie, obklopujúcno.


okolie systému  prostredie systému, s ktorým je systém spojený vstupmi a výstupmi. :: systém.


okolnosť  jav, ktorý sprevádza, podmieňuje, ovplyvňuje atď. iný jav, vonkajšia podmienka, situácia.


okraj  miesto na začiatku, na konci alebo na obvode niečoho, kraj.


ontický gr. – vzťahujúci sa k súcnam.


ontológia gr. – základná filozofická disciplína, filozofické učenie alebo veda o bytí, filozofia bytia, filozofická náuka o súcne. Ontológia sa zaoberá bytím alebo súcnom ako súcnom, princípmi bytia a jeho podstatou.

Kľúčovými výsledkami ontologického výskumu sú ontologické kategórie.

Ontológia sa považuje za základnú alebo univerzálnu vedu.

Za zakladateľa ontológie sa považuje Aristoteles, zatiaľ čo slovo ontológia vystupuje po prvý raz až začiatkom 17. storočia. Aristoteles sám hovoril v súvislosti s učením o bytí o prvej filozofii a jeho nasledovníci o metafyzike (pozri: Aristotelov názor na ontológiu).

Ontológia ako učenie o súcne čiže o tom, čo existuje, tvorí spolu s učením o božskom bytí od vzniku filozofie centrum metafyziky. Obidve tieto oblasti metafyzického myslenia sa v antike a v stredoveku nerozlišovali: ich spoločným predpokladom bolo, že každé súcno možno určiť len prostredníctvom výkladu božského bytia. Systematické vymedzenie ontológie v podobe vedy, to znamená v súvislosti s najvšeobecnejšími určeniami bytia, významami bytia a pojmami bytia sa nachádza v diele Ch. Wolffa Ontológia (1730). Pokiaľ sa ontológia zaoberá súcnom, tak jej ide o súcno vôbec alebo o súcno ako súcno; nezaoberá sa teda tým či oným súcnom alebo tými či onými oblasťami súcna. Ontológia je predmetom skúmania metaontológie.

Najvýznamnejší príspevok k rozvinutiu ontologickej problematiky v rámci európskej filozofie priniesol aristotelizmus. :: bytie, čas, entita, existencia, filozofia, jav, metafyzika, následnosť, objekt, ontológia fundamentálna, podstata, pohyb, príčina, príčinnosť, priestor, súcno, termín ontológia, vec, vlasnosť, vzťah.


ontológia fundamentálna – základné učenie o bytí v rámci filozofie M. Heideggera spočívajúce v analytike ľudského pobytu (Daseinsanalyse); základom (fundamentom), z ktorého možno bytie odhaliť, je také súcno, ktoré samo v spôsoboch, akými existuje, na bytie odkazuje, a takýmto súcnom je ľudská existencia (nem. Dasein) čiže tu-bytie alebo pobyt. Keďže bytie a jeho zmysel sa podľa Heidegger nedá tematizovať predmetne, ale možno ich iba odkrývať alebo odhaľovať, je hlavnou metódou fundamentálnej ontológie fenomenológia.


ontologický gr. – týkajúci sa pristupovania k súcnam v rámci ontológie.


ontologizmus gr. – smer metafyziky, ktorého pôvodným predstaviteľom bol N. Malebranche a podľa ktorého to, čo poznávame ako prvé (primum ontologicum) je Boh; ostatné veci sú poznateľné až v ňom a zmyslové vnemy sú iba príležitosťou (lat. occasio) nasmerovávajúcou našu pozornosť k Bohu, v ktorého esencii možno nazerať všetky entity alebo ich idey. V 19. stor. zastávali ontologizmus predstavitelia leuvenskej školy, A. Rosmini-Serbati aď.


operácia lat.  metodicky uskutočnený a ukončený úkon, postup, zákrok; ten ktorý z čiastkových úkonov, z ktorých sa skladá činnosť.

Operáciu vyjadruje alebo určuje operátor.

To, s čím alebo na čom sa uskutočňuje operácia je operand. :: činnosť cieľavedomá, operácia logická, operácia matematická.


operácia logická  úkon, ktorým sa z už existujúcich (daných) myšlienok tvoria nové myšlienky.

Definícia logickej operácie sa odlišuje podľa odborov, v ktorej sa táto definícia uskutočňuje, napríklad v matematickej logike sa logická operácia vymedzuje ako konštruovanie zloženého výroku z daných elementárnych výrokov. :: logika.


operácia myšlienková – prvok, krok myšlienkovej činnosti, napríklad porovnávanie, rozlišovanie, analýza, syntéza, abstrakcia, generalizácia.


operacionalizmus lat. – smer vo filozofii fyziky, ktorý založil P. W. Bridgman a ktorého hlavnou myšlienkou je idea operacionálnej analýzy.

Podľa operacionálnej analýzy možno význam pojmu určiť opisom operácií uplatňovaných pri formovaní, používaní a overovaní pojmu; pojem sa stotožňuje so zodpovedajúcim radom operácií.

Pojmy, nespájajúce sa s nijakými operáciami, sú zmysluprázdne.

Zo spojenia operacionálne definovaných pojmov sa vytvárajú vety a z viet teórie. :: definícia operacionálna.


operátor lat.  jazykový výraz predpisujúci, určujúci určitú operáciu; vykonávateľ operácie.

Výraz operátor sa používa v rôznych disciplínach a oblastiach činnosti, napríklad v logike (cf operátor (logika)), matematike (cf operátor (matematika)), lingvistike, genetike atď. a pod. :: operátor (genetika), operátor (informatika), operátor hermitovský.


operátor (logika) – znak, symbol alebo výraz, pomocou ktorého sa z už daných výrazov získava nový výraz, najmä tak, že sa jeden výraz pretvára na iný výraz.

V logike sa rozlišujú tieto operátory:

    • funktor,
    • kvantifikátor,
    • deskriptor (iota-operátor),
    • abstraktor (lambda-operátor)
    • časový operátor,
    • extenzionálny operátor,
    • intenzionálny operátor,
    • modifikátor
    • atď.


Organon F  medzinárodný časopis pre analytickú filozofiu založený v roku 1994. :: filozofia analytická.


osoba  ľudská bytosť ako jednotlivec.


osoh  úžitok, prospech.


osvojovanie si  prijímanie, prisvojovanie si, preberanie do vlastníctva; prijímanie za svoje, navykanie si. Výsledkom osvojovania si napríklad faktov je ich pochopenie a zapamätanie si.


osvojovanie si sveta človekom  interakcia človeka a sveta vo forme umenia, náboženstva, filozofie, vedy, každodenného života, praxe. V súlade s tým možno vyčleniť:

    • umelecké osvojovanie si sveta človekom,
    • náboženské osvojovanie si sveta človekom,
    • mytologické osvojovanie si sveta človekom,
    • filozofické osvojovanie si sveta človekom,
    • vedecké osvojovanie si sveta človekom,
    • každodenné osvojovanie si sveta človekom.

:: človek, miesto človeka vo svete, svet, umenie.


osvojovanie si sveta človekom každodenné – bežný, pred- alebo mimovedecký, mimofilozofický atď. spôsob života človeka, v priebehu ktorého sa v jeho vedomí spravidla mimoreflexívne utvára každodenný obraz sveta a miesta, ktoré v ňom zaujíma. Je to sféra osvojovania si sveta človekom mimo vedy, umenia, náboženstva, filozofie. Kognitívnymi produktami každodenného osvojovania si sveta človekom sú každodenné (intuitívne) predstavy alebo pojmy o entitách väčšinou z bezprostredného okolia človeka vedno tvoriac náplň každodenného vedomia. :: útvar významový každodenný.


označenie  urobenie znaku, značky, znamenia na niečom, poznačenie; pomenovanie, nazvanie.


oznámenie  danie vedieť, danie správy, ohlásenie.


oznamovanie  dávanie správy, odovzdávanie informácie, pričom informácia, ktorá sa odovzdáva príslušnou správou, závisí od množiny, z ktorej je vybraná. Odovzdávaná informácia nie je vnútornou vlastnosťou individuálnej správy.


(Dodatok)