Jacobi, Heinrich Friedrich (1743   1819)  nemecký osvietenský filozof, účastník hnutia Sturm und Drang. Rozpracúval systém teoreticko-poznávacieho realizmu, podľa ktorého je skutočno dané zjavením, vierou a skúsenosťou, pričom jeho poznanie sa zakladá na zmysloch a ume: zmysly majú schopnosť poznávať prirodzené veci (erkennen), um uchopovať nadprirodzené veci (vernehmen) a rozum zmyslové a umové poznanie spájať dovedna.

Jacobi svojím kritickým prístupom ku Kantovi významne ovplyvnil G. W. F. Hegela.  D: Von den göttlichen Dingen und ihrer Offenbarung, 1811. :: absolútno (Jacobi, H. F.), filozofia 19. stor. 


jav – fenomén – priame dávajúcno sa vnímaniu alebo uvedomovaniu, to, čo im je bezprostredne dostupné, to, čo možno priamo pozorovať, priamo vnímateľné, uvedomovateľné alebo pozorovateľné.

Javy sú predmetom zmyslového poznania. :: abstrahovanie, fenomenológia, hranica, jav estetický, jav fotoelektrický, jav fyzikálny, jav hromadný, jav jazykový, jav kvantový, jav kvantový makroskopický, jav matematický, jav prírodný, jav psychický, jav spoločenský, ontológia, podstata.


jav estetický  estetický fenomén  jav vyvolávajúci estetický zážitok, prvok estetična a súčasť predmetu estetiky. :: estetika.


jav prírodný  stav prírodného telesa alebo dej (zmena), ktorá sa s ním odohráva, napríklad svietenie Slnka, tvorba hmly, dutie vetra, beh koní, vyrastanie rastliny zo semena...

Prírodné javy možno rozdeliť na

:: príroda.


jav spoločenský  sociálny fenomén zmyslovo vnímateľný prvok sociálnej reality.


jazyk –– znakový systém, prostriedok vyjadrovania významových útvarov a komunikácie. :: jazyk (lingvistika), jazyk logiky, jazyk matematiky, jazyk národný, jazyk odborný, jazyk programovací, jazyk značkovací, systém jazykový, výraz jazykový.


jazyk filozofie  odborný jazyk, ktorým sa vyjadrujú filozofické významové útvary a procesy.

Jazyk filozofie tvoria výrazy a väzby prirodzeného jazyka alebo národných jazykov a prípadne aj jazyk logiky.


jazyk logiky  odborný jazyk tvorený časťou (prirodzeného) jazyka s príslušnými úpravami a doplnkami, ktorý slúži na skúmanie formálnej presnosti uvažovania (usudzovania).

Výrazmi jazyka logiky možno napríklad nahradiť výrazy argumentu a takto zviditeľniť formálnu štruktúru argumentu v podobe schémy argumentu.

Prostriedkami jazyka logiky sa vyjadrujú logické významové útvary a procesy, tvoriace vedno logické významové univerzum.

Jazyk logiky sa svojou presnosťou blíži jazyku matematiky. ::  logika.


jazyk objektový  jazyk, v ktorom vypovedáme o určitých objektoch.

Jazyk, v ktorom vypovedáme o tomto objektovom jazyku, je metajazyk.


jazyk prirodzený  jazyk, ktorý sa utvoril a vyvíja spontánne s cieľom  uspokojovať komunikačné potreby toho ktorého etnického spoločenstva alebo národa; je ich konštituentom, atribútom.


jazyk vedecký  zložka vedy používaná na presné a jednoznačné vyjadrovanie vedeckých významových útvarov a vedeckých významových procesov jednak presne definovanými prostriedkami bežného jazyka, jednak vlastným výrazivom, zahrnujúcim často aj internacionalizmy. :: text vedecký.


jednotlivec  jednotlivý človek, indivíduum.


jednotlivosť – entita osebe, každá osobitne, oddelená od ostatných alebo od celku.


jestvovanie  bytie, existovanie, vyskytovanie sa v priestore, trvanie v čase.


joga sa. – jeden zo šiestich hlavných systémov hinduistickej filozofie (daršana), podľa ktorého svet vyvstáva z prakrti (tvorivej prírody) obsahujúcej kozmickú myseľ (čitta). Čitta je akási matrica pre vytvorenie individuálnych myslí. Jednotlivci (puruša) sa však vo svojej individuálnej mysli zvyčajne uväznia v dôsledku svojej túžby. K oslobodeniu (kaivalja) môže človek dospieť absolvovaním sústavy praktík zvaných krija a prakrija súborne označovaných ako aštangajoga alebo rádžajoga.

Systematizátorom základov jogy ako daršany je Pataňdžali. :: abhaja (joga).


jota-operátor  operátor jota, operátor deskripcie, deskriptor  operátor, pomocou ktorého sa tvoria termy z výrokových funkcií; jazykový výraz, ktorý je zloženým menom indivídua, pomenúvaného prostredníctvom vlastnosti prináležiacej len tomuto indivíduu.

Jota-operátor sa formálne zapisuje obráteným znakom gréckeho písmena jota:

xA (x)


čo čítame: „ten predmet x, ktorý má vlastnosť A“. Východiskom je tu teda istý výroková funkcia, ktorá je splnená jediným indivíduom. :: logika.


Jung, Carl Gustav (26. 7. 1875 Kesswill, Švajčiarsko ––– 6. 6. 1961 Küsnacht, Švajčiarsko) ––– švajčiarsky lekár, psychiater a psychoterapeut, žiak S. Freuda, od ktorého sa však odklonil založením analytickej psychológie. Jungov prínos spočíva v tematizácii a výklade psychiky človeka v kontexte snov, mýtov, umenia a náboženstva. Významne prispel k výskumu schizofrénie a jej liečenia.

Psychika je podľa Junga súbor všetkých vedomých a nevedomých psychických javov. Základné psychické funkcie sú myslenie, cítenie, vnímanie a intuícia.

Jung člení psychiku na vedomie a nevedomie a nevedomie ďalej na nevedomie osobné a kolektívne. Osobné nevedomie je tvorené všetkým zabudnutým, vytesneným; kolektívne nevedomie je zásobník kolektívneho dedičstva ľudstva, ktorého náplň je štruktúrovaná fundamentálnymi univerzálnymi útvarmi zvanými archetypy (1920) registrovateľnými ako interkulturálne symboly v rámci umenia, náboženstva, vedy, mystiky, filozofie.

Ďalším Jungovým kľúčovým pojmom je pojem individuácie, reprezentujúci cestu vyrovnávania sa s archetypmi, ktorou musí prejsť každý človek, aby sa mohol stať ľudským indivíduom. – D: Diagnostische Assoziationsstudien, 1906; Wandlungen und Symbole der Libido, 1912; Psychologische Typen, 1920; Die Beziehungen zwischen dem Ich und dem Unbewussten, 1928; Seelenprobleme der Gegenwart, 1931;  Wirklichkeit der Seele, 1934; Psychologie und Religion, 1937; Paracelsica, 1942; Einführung in das Wesen der Mythologie (spolu s K. Kerényim), 1942; Psychologie und Alchemie, 1944; Die Psychologie der Übertragung, 1946; Aufsätze zur Zeitgeschichte, 1946; Über die Psychologie des Unbewussten, 1948; Symbolik des Geistes, 1948; Über psychische Energetik und das Wesen der Träume, 1948; AION, 1951; Antwort an Hiob, 1952; Von den Wurzeln des Bewusstseins, 1954; Gegenwart und Zukunft, 1958; Ein moderner Mythos, 1958; Gesammelte Werke, I-IX, 1958 – 1983; Die Dynamik des Unbewussten, 1967; Über das Phänomen des Geistes in Kunst und Wissenschaft, 1971; Briefe, I-III, 1972 – 73. :: archetyp (Jung, C. G.).


justifikácia lat.  ospravedlnenie; overovanie, overenie.


justifikácia (logika)  uvedenie nevyhnutných a dostačujúcich dôvodov na uznanie pravdivosti nejakého tvrdenia, hypotézy alebo teórie.


(Dodatok)