Carnap, Rudolf (18. 5. 1891 Ronsdorf pri Wuppertale – 14. 9. 1970 Santa Monica) – predstaviteľ novopozitivizmu a filozofie vedy, v ktorej zastáva induktivistické stanovisko, ktoré pri overovaní vedeckých teórií považuje za základ induktívnu metódu. R. Carnap si získal meno tým, že hľadal nové cesty skúmania základov vedy a usiloval sa nanovo a čisto vedecko-logickým spôsobom sformulovať kánon celého vedenia a poznania vo filozofii. Za hlavnú úlohu filozofie pokladal filozoficky exaktne pochopiť tie problémy, ktoré sa vyskytujú v špeciálnych vedách, a to pomocou prísne formalizovaného jazyka.  D: Der logische Aufbau der Welt, 1928; Scheinprobleme in der Philosophie, 1928; Abriß der Logistik, 1929; Logische Syntax der Sprache, 1934; Foundations of Logic and Mathematics, 1939; Introduction to Semantics, 1942; Formalization of Logic, 1943; Meaning and Necessity, 1947;  Logical Foundations of Probability, 1950; The Continuum of Inductive Methods, 1952; Einführung in die symbolische Logik, 1954; Induktive Logik und Wahrscheinlichkeit, 1959; Philosophical Foundations of Physics, 1966; Studies in Inductive Logic and Probability, 1971. :: logika vedy (Carnap, R.).


Castañeda, Héctor-Neri (13. 12. 1924 San Vicente Zacapa, Guatemala – 7. 9. 1991 Bloomington, Indiana, USA) – quatemalsko-severoamerický filozof, predstaviteľ analytickej filozofie, žiak W. Sellarsa, zakladateľ časopisu Noûs. Castañeda zasiahol výrazne do vývoja deontickej logiky, teórie vnímania, poznania a konania, ako prvý podal opis kvázi-indikátorov a vypracoval svoju teóriu útvarov (Guise Theory).

Systematickým východiskom Castañedovej filozofie je logické a ontologické miesto Ja v spleti skúsenosti, jazyka a reality. Podľa Castañedu možno z osobných skúsenostných súvislostí rekonštruovať určujúce vzťahy, ktorých podstatnými prvkami sú jednotlivé veci, vlastnosti, relácie a spojenia predikátov.

Štruktúry sveta, jazyka a myslenia sa vo všeobecnosti zhodujú. Vzťah základných štruktúr časopriestorových objektov a skúsenostných procesov Castañeda logicky odvodzuje zo svojej fenomenologicky zameranej ontológie, pričom však odmieta fenomenologickú tézu ideality predmetov vonkajšej skúsenosti. Odhalenie najdôležitejších mechanizmov vzťahu jazyka (vlastných mien, určujúcich opisov, indikátorov a kvantifikátorov) k časopriestorovým objektom sprístupňuje všeobecné štruktúry korelátov referencie a predikácie, ktoré sú od skúsenosti nezávislé. – D: The Logical Structure of Moral Reasoning, 1954; "He": On the Logic of Self-Consciousness, 1966; Indicators and Quasi-Indicators, 1967; On the Semantics of the Ought-to-Do, 1970; Intentions and the Structure of Intending, 1971; The Structure of Morality, 1974; Thinking and Doing: The Philosophical Foundations of Institutions, 1975; On Philosophical Method, 1980; The Paradoxes of Deontic Logic, 1981; Sprache und Erfahrung. Texte zu einer neuen Ontologie, 1982; Self-Profile, 1986; The Self and tje I-Guises, Empirical and Transcendetal, 1987
Thinking, Language and Experience, 1989.


causa lat.– príčina, dôvod.


causa activa lat.– činná príčina.


causa cognoscendi lat. – príčina poznania.


causa corporalis lat. – fyzická, telesná príčina.


causa efficiens lat. – pôsobiaca príčina.


causa essendi lat. – príčina bytia, jestvovania.


causa finalis lat. – konečná príčina.


causa formalis lat. – tvoriaca, formujúca príčina.


causa materialis lat. – príčina pôsobiaca v látke, hmote; substrát činnosti.


causa movens lat. – causa motiva – hybná príčina.


causa occasionalis lat. – náhodná príčina.


causa sui lat. – príčina seba samého.Termín causa sui sa používal v scholastike na označenie nepodmienenosti a nevyhnutnosti existencie Boha. Tento termín používal aj Descartes, Schelling a Hegel. Je to aj základný princíp Spinozovej filozofie.


celistvosť  celosť, kompaktnosť  vlastnosť niečoho tvoriaceho nerozdelený celok.

Porušením celistvosti môže byť napríklad diera.


celok – zahrnujúcno všetkého, to, čo je viac, ako suma častí, ktoré ho tvoria; forma celostnosti a korelát časti, to, čo pozostáva z častí alebo je rozložiteľné na časti. Celok si nárokuje na zavŕšenosť, dokonalosť. Príkladom celku je súhrn, množina, trieda, súvetie, útvar a pod. :: jednotka, konzistentnosť, väzba, zlomok (matematika).


celok daného  súbor všetkých daností v okamihu, keď k dačomu pristupujeme.

Z celku daného si ten, kto k nemu pristupuje, vykrajuje svoj predmet záujmu alebo poznania v súlade 1. so svojim zámermi, potrebami a podobne a 2. podľa kategórií a ďalších významových útvarov, ktoré intervenujú v pristupovaní k nemu. Napríklad z celku toho, čo bolo dané predsokratovským filozofom si povedzme Herakleitos vybral fenomén diania (genesis a fthora) ako hlavný predmet záujmu a Parmenides naopak fenomén toho, čo je stále a nemenné (einai). :: celok daného predfilozoficky, celok daného predkriticky, celok daného predlogicky, celok daného predsynkriticky, celok daného predvedecky, celok daného predtechnicky, danie, danosť, daný.


celok daného predfilozoficky – súbor daností, ako ich filozofia (filozof) zahliadne pred začiatkom svojej činnosti; pôvodne, pred vznikom filozofie, tvorila celok predfilozoficky daného popri každodennom a náboženskom obraze sveta najmä mytológia. V neskorších obdobiach sa ku každodennému, náboženskému a mytologickému komponentu celku predfilozoficky daného pripájajú činnosti a významové univerzum vedy, postupne sa osamostatňujúci súbor profánnych a umeleckých činností a profánne a umelecké významové univerzum a komplex samotnej tradovanej filozofie.

Celok predfilozoficky daného je súčasťou predmetu metafilozofie, ktorá ho kontraponuje filozofii, predmetu filozofie, jej konceptuálnemu a metodickému aparátu.

Konceptuálny a metodický aparát filozofie je popri svetonázorových a ideologických impulzoch hlavný prostriedok orientácie filozofie v celku v predfilozoficky daného, určuje, čo (aké entity, aké ich vlastnosti, vzťahy, vlastnosti vlastností alebo vzťahov atď) z celku predfilozoficky daného filozofia vykrojí ako svoj predmet.

Uvedené komponenty predmetu metafilozofie a ich charakteristické vlastnosti a vzťahy následne umožňujú vyčleniť z korpusu filozofie filozofické smery, hnutia, školy a učenia (doktríny), v podstate bez ohľadu na mieru transparentnosti vyčleňovaných vlastností a vzťahov celku predfilozoficky daného a stupeň ich explicitnosti.

Sebaobraz tej ktorej filozofie sa veľmi často a značne odlišuje od obrazu, ktorý si o nej vytvárajú iné filozofie. Jedným z heuristických prínosov pojmu celku predfilozoficky daného je expozícia referenčného rámca charakteristiky filozofém. Tá ktorá filozofia môže napríklad svoj konceptuálny a metodický aparát, ktorým sa orientuje v celku predfilozoficky daného považovať za vedecký, zatiaľ čo jej konkurenčné filozofie ho môžu považovať dokonca za pravý opak vedeckosti, za špekulatívnosť, reakčnosť či iracionalitu, pretože logicky inkompatibilné môžu byť samotné prijímané kritériá vedeckosti.

Ešte dramatickejší metafilozofický obraz situácie môže vyvstať pri komparácii toho ktorého filozofického pristupovania k celku daného s tým ktorým mimofilozofickým prístupom k nemu, napríklad s náboženským, mystickým, umeleckým, vedeckým, každodenným alebo alternativistickým (napríklad ezoterickým) prístupom.

Autor práve čítaného slovníka odporúča v súlade so svojou filozofickou pozíciou, t. j. v súlade so synkriticizmom, prinajmenšom výdrž tvárou v tvár naznačenej dramatickosti a inkompatibilitám, ktoré sú jej zdrojom, a prípadné hľadanie potešenia z plurality prístupov k celku preddaného (cf princíp žičenia inakosti), čo metafilozofovi umožňuje ich nereduktívne usúvzťažňovanie a vyhýbanie sa tak krajnosti redukcionizmu, ako aj krajnosti eklekticizmu; potešenie z inakosti nezaväzuje ani k jednému ani k druhému extrému, ale otvára priestor na vychutnávanie si pôžitku zo štúdia ich eventuálnej logickej inkompatibility. Ťažkosti nášho pobytu na svete netkvejú v logickej inkompatibilite našich prístupov k nemu, ale v neprajnosti voči ich idiosynkrázii. :: činnosť filozofická, filozof, filozofia, metafilozofia, predmet filozofie, svet.


celok daného predkriticky – súbor daností, ako ich človek nachádza, keď začína kriticky pristupovať k svetu.

Celok predkriticky daného je realita, v ktorej sa človek ocitá, keď začína reflektovať, vrátane všetkého, čo si o nej už myslí, čo k nej cíti, čo od nej požaduje.

Celok predkriticky daného je prvopočiatočná manifestácia sveta, človeka a miesta, ktoré človek vo svete zaujíma, vo vedomí človeka, ktorý začína reflektovať (pristupuje k reflexii).


celok daného predlogicky  súbor daností otvárajúci sa pred logikom na začiatku logickej činnosti.


celok daného predsynkriticky  súbor daností nespracovaný prostredníctvom synkritiky, čiže tak, ako ho bádateľ pred sebou nachádza, keď k nemu pristupuje s cieľom vedome uskutočňovať nereduktívne usúvzťažňovanie jeho prvkov.


celok daného predvedecky  súbor daností otvárajúci sa pred vedou na začiatku vedeckej činnosti. Celok predvedecky daného sa napríklad vo fenomenológii tematizuje pod titulmi predvedecký svet, prirodzený svet, životný svet, každodenný svet.


celok heterogénny (filozofia scholastická) – integrálny celok – celok pozostávajúci z množstva rozdielnych častí, napríklad organizmus.


celok homogénny (filozofia scholastická) – celok pozostávajúci z množstva rovnakých častí, napríklad z chemickej látky.


cesta  postup, spôsob konania.


cieľ  miesto, ktoré sa niekto usiluje dosiahnuť; účel, zámer, úmysel. :: cieľ politický, použitie.


cieľ filozofie  vytvorenie filozofického významového útvaru. :: metóda filozofie.


cieľ poznania  zamýšľaný produkt poznania, poznatok.


cit  viac alebo menej intenzívny zážitok alebo prežívanie kladného alebo záporného vzťahu k prvkom okolia.


cítenie  významový proces spočívajúci v tvorbe a prežívaní citu, ako napr. náboženské cítenie, estetické cítenie atď. Cítenie je vyvolané skôr morálnymi alebo duchovnými príčinami, než príčinami bezprostredne organickými.


civilizácia lat.  – úroveň spoločenského vývoja, ktorý dosiahla určitá spoločnosť; súhrn jej materiálnych a duchovných výdobytkov; podklad alebo možnosť kultúry.

V klasickom myslení: súhrn fenoménov náboženských, intelektuálnych, politických atď. a im zodpovedajúcich hodnôt, ktoré charakterizujú národy, preberajúce grécko-rímsku tradíciu a kresťanstvo. Klasické myslenie stavia takto civilizáciu etnocentricky proti divošstvu a barbarstvu.

V modernej vede: vlastnosť akejkoľvek spoločnosti, napr. civilizácia amazonská, civilizácia čínska, civilizácia španielska atď. V anglosaskej antropológii sa v tomto zmysle hovorí väčšinou o kultúre, takže civilizácia a kultúra sa v tomto ostatnom zmysle nerozlišujú.

Synkriticizmus chápe civilizáciu ako podklad alebo možnosť kultúry.

V rámci svetovej civilizácie možno vyčleniť civilizáciu európsku, čínsku, indickú a ď. :: civilizácia (synkriticizmus), dielo.


civilizácia (synkriticizmus) – replikácia zauzlovávania sa agapizmu a polemizmu, na rozdiel od kultúry, v ktorej sa nereduktívne usúvzťažňujú (synkritizujú); civilizácia je možnosť kultúry. Výskumom podmienok premeny tejto možnosti na skutočnosť sa zaoberá synkriticizmus

Dôležitou pôdou premeny civilizácie na kultúru je dialóg vo všetkých jeho formách. Viaznutie dialógu, komunikácie zvyšuje potenciál zla v civilizácii a jej nositeľoch. Kvalita dialógu, komunikácie je preto veľmi vážna vec. Popri zručnostiach a technických aspektoch sa tu musí pestovať napríklad aj takt, dodržiavanie pravidiel spisovnosti atď.

Neschopnosť premeny civilizácie na kultúru je smrť civilizácie; nie koniec civilizácie, ale jej smrtonosné replikovanie. Príčinou tohto procesu (ničivého pre kultúru i prírodu) je egoizácia.

Zaujímavá je otázka vzťahu civilizácie a zla. Civilizácia je zlom iba ako mŕtva alebo smrtonosná. Civilizácia ako živá v sebe nesie potenciál pretvoriť sa na kultúru.


Cmorej, Pavel (1. 1. 1937 Spišské Podhradie  )  slovenský logik a filozof, predstaviteľ analytickej filozofie.  D: Na pomedzí logiky a filozofie, 2001; Úvod do logickej syntaxe a sémantiky, 2001; Filozofické dialógy, 2007; Analytické filozofické skúmania, 2009. :: atribút (Cmorej, P.), filozofia slovenská, opis (Cmorej, P.), podstata predmetu (Cmorej, P.), svetamih (Cmorej, P.), vlastnosť (Cmorej, P.), vlastnosť empirická (Cmorej, P.), vlastnosť esenciálna empirická (Cmorej, P.).


cnosť  gr. ἀρετή [areté], lat. virtus  kladná (pozitívna) získaná mravná vlastnosť, habitus, kvalifikujúci človeka k určitým mravne hodnotným spôsobom konania. Cnosť alebo cnosti sú súčasťou predmetu etiky a špeciálne predmetom etiky cnosti. :: cnosť (Aristoteles), etika.


cnosť (Aristoteles)  absolútna mravná zdatnosť alebo duševná zdatnosť (areté) čiže stála vlastnosť alebo stav, ktorým sa človek stáva dobrým a ktorým robí svoj výkon dobrým; cnosť je získaná zdatnosť k dobrému, k mravnému výkonu.


cogito lat.  ja myslím; ak sa toto slovo použije ako substantívum, znamená operáciu, ktorú Descartes uvádza na začiatku svojich Meditácií, aby unikol metodickému pochybovaniu. Nech pochybujem akokoľvek o všetkom, nemôžem pochybovať o tom, že si uvedomujem to, že pochybujem, a že existujem, keď si to uvedomujem. Myslím, teda som: táto veta sa vzpiera metodickému pochybovaniu. Tie filozofie, ktoré vychádzajú z bezprostredného vedomia, ktoré má myslenie o sebe samom ako o prvej a „apodiktickej“ pravde, sa nazývajú „filozofie cogita“. Príčastie minulé cogitatum znamená „to, čo je myslené“: idea, cit, spomienka atď. Výraz cogito cogita znamená myslenie, pojaté ako jednota seba samého, svojich aktov a ich obsahov (484;103  104). :: fenomenológia.


Cohen, Gerald Allan (14. 4. 1941 Montreal  5. 8. 2009 Oxford)  G. A. Cohen, Jerry Cohen  britský politický filozof, zakladateľ analytického marxizmu.  Karl Marx's Theory of History: A Defence, 1978.


Comte, Auguste (19. 1. 1798 Montpelier, Francúzsko  5. 9. 1857 Paríž)  francúzsky filozof, zakladateľ pozitivizmu.

Comtova filozofia chce bojovať proti anarchii a uvoľnenosti mravov, snaží sa odstrániť zlo, ktoré vzišlo z revolúcie, a obnoviť tak organické a stabilné obdobie, založené na poriadku. K tomu možno podla Comta dospieť tak, že sa bu- de najprv pôsobiť proti zmätku v mysliach, ktorý spôsobila koexistencia myšlienok starých a moderných, logicky nezlučiteľných. Z toho vyplýva potreba preskúmať dejiny ľudského ducha a odhaliť tak prekonané viery. Toto je účel zákona troch štádií, tvoriaceho chrbtovú kosť pozitivizmu.

Cieľom Comtovho filozofického úsilia bolo: 1. skúmať metódy vied, 2. vytvoriť vedecký obraz sveta, 3. koordinovať bádania a organizovať kooperáciu medzi vedami a 4. postaviť svoju pozitívnu filozofiu za základ reorganizácie spoločnosti.

Comta považujú za zakladateľa sociológie, ktorej názov uviedol ako prvý vo svojej šesťdielnej práci Cours de philosophie positive (1830  1842). Od Comta pochádza aj tradičné delenie sociológie na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku. :: filozofia 19. stor., filozofia francúzska.


conditio sine qua non lat.  nevyhnutná podmienka, bez ktorej nie je možná nijaká udalosť.


(Dodatok)