Carnap, Rudolf (18. 5. 1891 Ronsdorf pri Wuppertale – 14. 9. 1970 Santa Monica) – predstaviteľ novopozitivizmu a filozofie vedy, v ktorej zastáva induktivistické stanovisko, ktoré pri overovaní vedeckých teórií považuje za základ induktívnu metódu. R. Carnap si získal meno tým, že hľadal nové cesty skúmania základov vedy a usiloval sa nanovo a čisto vedecko-logickým spôsobom sformulovať kánon celého vedenia a poznania vo filozofii. Za hlavnú úlohu filozofie pokladal filozoficky exaktne pochopiť tie problémy, ktoré sa vyskytujú v špeciálnych vedách, a to pomocou prísne formalizovaného jazyka.  D: Der logische Aufbau der Welt, 1928; Scheinprobleme in der Philosophie, 1928; Abriß der Logistik, 1929; Logische Syntax der Sprache, 1934; Foundations of Logic and Mathematics, 1939; Introduction to Semantics, 1942; Formalization of Logic, 1943; Meaning and Necessity, 1947;  Logical Foundations of Probability, 1950; The Continuum of Inductive Methods, 1952; Einführung in die symbolische Logik, 1954; Induktive Logik und Wahrscheinlichkeit, 1959; Philosophical Foundations of Physics, 1966; Studies in Inductive Logic and Probability, 1971. :: logika vedy (Carnap, R.).


Castañeda, Héctor-Neri (13. 12. 1924 San Vicente Zacapa, Guatemala – 7. 9. 1991 Bloomington, Indiana, USA) – quatemalsko-severoamerický filozof, predstaviteľ analytickej filozofie, žiak W. Sellarsa, zakladateľ časopisu Noûs. Castañeda zasiahol výrazne do vývoja deontickej logiky, teórie vnímania, poznania a konania, ako prvý podal opis kvázi-indikátorov a vypracoval svoju teóriu útvarov (Guise Theory).

Systematickým východiskom Castañedovej filozofie je logické a ontologické miesto Ja v spleti skúsenosti, jazyka a reality. Podľa Castañedu možno z osobných skúsenostných súvislostí rekonštruovať určujúce vzťahy, ktorých podstatnými prvkami sú jednotlivé veci, vlastnosti, relácie a spojenia predikátov.

Štruktúry sveta, jazyka a myslenia sa vo všeobecnosti zhodujú. Vzťah základných štruktúr časopriestorových objektov a skúsenostných procesov Castañeda logicky odvodzuje zo svojej fenomenologicky zameranej ontológie, pričom však odmieta fenomenologickú tézu ideality predmetov vonkajšej skúsenosti. Odhalenie najdôležitejších mechanizmov vzťahu jazyka (vlastných mien, určujúcich opisov, indikátorov a kvantifikátorov) k časopriestorovým objektom sprístupňuje všeobecné štruktúry korelátov referencie a predikácie, ktoré sú od skúsenosti nezávislé. – D: The Logical Structure of Moral Reasoning, 1954; "He": On the Logic of Self-Consciousness, 1966; Indicators and Quasi-Indicators, 1967; On the Semantics of the Ought-to-Do, 1970; Intentions and the Structure of Intending, 1971; The Structure of Morality, 1974; Thinking and Doing: The Philosophical Foundations of Institutions, 1975; On Philosophical Method, 1980; The Paradoxes of Deontic Logic, 1981; Sprache und Erfahrung. Texte zu einer neuen Ontologie, 1982; Self-Profile, 1986; The Self and tje I-Guises, Empirical and Transcendetal, 1987
Thinking, Language and Experience, 1989.


causa lat.– príčina, dôvod.


causa activa lat.– činná príčina.


causa cognoscendi lat. – príčina poznania.


causa corporalis lat. – fyzická, telesná príčina.


causa efficiens lat. – pôsobiaca príčina.


causa essendi lat. – príčina bytia, jestvovania.


causa finalis lat. – konečná príčina.


causa formalis lat. – tvoriaca, formujúca príčina.


causa materialis lat. – príčina pôsobiaca v látke, hmote; substrát činnosti.


causa movens lat. – causa motiva – hybná príčina.


causa occasionalis lat. – náhodná príčina.


causa sui lat. – príčina seba samého.Termín causa sui sa používal v scholastike na označenie nepodmienenosti a nevyhnutnosti existencie Boha. Tento termín používal aj Descartes, Schelling a Hegel. Je to aj základný princíp Spinozovej filozofie.


celistvosť  celosť, kompaktnosť  vlastnosť niečoho tvoriaceho nerozdelený celok.

Porušením celistvosti môže byť napríklad diera.


celok – zahrnujúcno všetkého, to, čo je viac, ako suma častí, ktoré ho tvoria; forma celostnosti a korelát časti, to, čo pozostáva z častí alebo je rozložiteľné na časti. Celok si nárokuje na zavŕšenosť, dokonalosť. Príkladom celku je súhrn, množina, trieda, súvetie, útvar a pod. :: väzba.


celok daného  súbor všetkých daností v okamihu, keď k dačomu pristupujeme.


celok daného  predkriticky – súbor daností, ako ich človek nachádza, keď začína kriticky pristupovať k svetu.

Celok predkriticky daného je realita, v ktorej sa človek ocitá, keď začína reflektovať, vrátane všetkého, čo si o nej už myslí, čo k nej cíti, čo od nej požaduje.

Celok predkriticky daného je prvopočiatočná manifestácia sveta, človeka a miesta, ktoré človek vo svete zaujíma, vo vedomí človeka, ktorý začína reflektovať (pristupuje k reflexii).


celok daného predsynkriticky  súbor daností nespracovaný prostredníctvom synkritiky, čiže tak, ako ho bádateľ pred sebou nachádza, keď k nemu pristupuje s cieľom vedome uskutočňovať nereduktívne usúvzťažňovanie jeho prvkov.


celok heterogénny (filozofia scholastická) – integrálny celok – celok pozostávajúci z množstva rozdielnych častí, napríklad organizmus.


celok homogénny (filozofia scholastická) – celok pozostávajúci z množstva rovnakých častí, napríklad z chemickej látky.


cieľ  miesto, ktoré sa niekto usiluje dosiahnuť; účel, zámer, úmysel. :: cieľ politický, použitie.


cieľ filozofie  vytvorenie filozofického významového útvaru. :: filozofia, metóda filozofie.


cieľ poznania  zamýšľaný produkt poznania, poznatok.


civilizácia lat.  – úroveň spoločenského vývoja, ktorý dosiahla určitá spoločnosť; súhrn jej materiálnych a duchovných výdobytkov; podklad alebo možnosť kultúry.

V klasickom myslení: súhrn fenoménov náboženských, intelektuálnych, politických atď. a im zodpovedajúcich hodnôt, ktoré charakterizujú národy, preberajúce grécko-rímsku tradíciu a kresťanstvo. Klasické myslenie stavia takto civilizáciu etnocentricky proti divošstvu a barbarstvu.

V modernej vede: vlastnosť akejkoľvek spoločnosti, napr. civilizácia amazonská, civilizácia čínska, civilizácia španielska atď. V anglosaskej antropológii sa v tomto zmysle hovorí väčšinou o kultúre, takže civilizácia a kultúra sa v tomto ostatnom zmysle nerozlišujú.

Synkriticizmus chápe civilizáciu ako podklad alebo možnosť kultúry.

V rámci svetovej civilizácie možno vyčleniť civilizáciu európsku, čínsku, indickú a ď. :: dielo.


Cmorej, Pavel (1. 1. 1937 Spišské Podhradie  )  slovenský logik a filozof, predstaviteľ analytickej filozofie.  D: Na pomedzí logiky a filozofie, 2001; Úvod do logickej syntaxe a sémantiky, 2001; Filozofické dialógy, 2007; Analytické filozofické skúmania, 2009. :: podstata predmetu (Cmorej, P.), svetamih (Cmorej, P.), vlastnosť (Cmorej, P.), vlastnosť empirická (Cmorej, P.), vlastnosť esenciálna empirická (Cmorej, P.).


cogito lat.  ja myslím; ak sa toto slovo použije ako substantívum, znamená operáciu, ktorú Descartes na začiatku svojich Meditácií, bay unikol metodickému pochybovaniu. Nech pochybujem akokoľvek o všetkom, nemôžem pochybovať o tom, že si uvedomujem to, že pochybujem, a že existujem, keď is to uvedomujem. Myslím, teda som: táto veta sa vzpiera metodickému pochybovaniu. Tie filozofie, ktoré vychádzajú z bezprostredného vedomia, ktoré má myslenie o sebe samom ako o prvej a „apodiktickej“ pravde, sa nazývajú „filozofie cogita“. Príčastie minulé cogitatum znamená „to, čo je myslené“: idea, cit, spomienka atď. Výraz cogito cogita znamená myslenie, pojaté ako jednota seba samého, svojich aktov a ich obsahov (484;103  104). :: fenomenológia.


Cohen, Gerald Allan (14. 4. 1941 Montreal  5. 8. 2009 Oxford)  G. A. Cohen, Jerry Cohen  britský politický filozof, zakladateľ analytického marxizmu.  Karl Marx's Theory of History: A Defence, 1978.


conditio sine qua non lat.  nevyhnutná podmienka, bez ktorej nie je možná nijaká udalosť.


(Dodatok)