človek

– (čes. člověk) – synkríza čiže nereduktívne usúvzťažňovanie sa jednotlivých aspektov respektíve prierezov zvaných homo, ich superpozícia. Človek je otvorená množina príbehov. Ontologickým špecifikom súcna zvaného človek je to, že sa môže stať tak obohacujúcnom ako aj ochudobňujúcnom bytia sveta.

Obohacujúcnom bytia sveta sa človek stáva vtedy, keď sa mení na (re)kreujúcno zmyslu; maximom bytia človeka na svete je byť kultúrny, kultúra; človek je možnosť byť členom kultúrneho spoločenstva.

Človeka skúma synkriticistická antropológie s jej fundamentálnou vrstvou – synkriticistickou ontológiou človeka, ktorej predmetom je výčlovečňujúcno.