tézy synkriticizmu

– desať kľúčových myšlienok synkriticizmu, z ktorých prvé štyri sú základné; tézy sú usporiadané podľa princípu podstata-maximum:

  1TS: Podstatou ľudského bytia je transcendencia (homo transcendens).

  2TS: Maximom ľudského bytia je kultúra (homo culturalis).

  3TS: Podstatou kultúry je inscendencia (homo inscendens).

  4TS: Maximom kultúry je zmysluplnosť (homo significantia vivens).

  5TS: Podstatou zmysluplnosti je synkritika (homo syncriticus).

  6TS: Maximom zmysluplnosti je láska (homo amans).

  7TS: Podstatou lásky je potešenie z inakosti alebo prianie inakosti, jej žičenie (homo benevolus).

  8TS: Maximom lásky je konkordancia (súsrdečnenie) čiže opätovaná láska (homo concordans).

  9TS: Podstatou konkordancie je pozitívna virtualizácia (homo virtus constituens).

10TS: Maximom konkordancie je synkriticizmus (homo syncriticisticus).

Týchto desať téz synkriticizmu zodpovedá desiatim možným otvoreným skupinám príbehov človeka (homo) na ceste k oslobodeniu, k synkritickému spoločenstvu (societas syncritica), spoločenstvu anegoidných indivíduí (deegoizovaných ľudí, autonómnych osobností s rozpusteným egom a prepojených s nadoblačím mysle), medzi ktorými môžu vládnuť vzťahy (politologicky povedané) anegoidnej demokracie. Podľa týchto desiatich téz synkriticizmus načrtáva alebo skúma kroky⁄etapy⁄rezy kráľovskou cestou k slobode, k vymanenosti človeka z ťažkostí a utrpenia.