bratislavskosť

– špecifikum bratislavskej kultúrnej enklávy a bratislavského pretvárania zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré a krásne, vyrastajúce z interkulturálneho dialógu nemeckého, maďarského, židovského, slovenského a ďalších prispievajúcnien kultúre a v miere tohto prispievania vdianí mesta Bratislavy. Ide pritom o prierez všetkými formami osvojovania si sveta obyvateľmi Bratislavy – umeleckou, vedeckou, filozofickou, náboženskou i každodennou. Azda kľúčovou émou bratislavskosti je inter-nacionálna a interreligiózna tolerancia či dokonca prajnosť inakosti, no len v miere, v ktorej sa naozaj realizuje alebo realizovala. Stelesnením tejto émy je napríklad život a kultúrne pôsobenie (kultivujúcno) Jána Albrechta či albrechtovstva vôbec. Bratislavskosť je dobrým príkladom interkulturality: vhľad do tejto špecifickosti interkulturality, čiže do bratislavskosti, nemá len regionálny, ale aj univerzálny význam, okrem prehĺbenia kultúrneho povedomia Bratislavčana alebo návštevníka Bratislavy môže totiž zlepšiť interetnický dialóg, podporiť chápanie stredeurópskosti atď.