Category Archives for synkriticizmus
odstránenie ťažkosti (synkriticizmus)
– posledný, piaty krok na chronickej ceste vyrovnávania sa s ťažkosťou nasledujúci po riešení problému. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
odpoveď (synkriticizmus)
– tretí krok na chronickej ceste vyrovnávania sa s ťažkosťou, nasledujúci po otázke, ktorá nasledovala po probléme. Odpoveď na otázku pripravuje riešenie problému ako predposledný krok na chronickej ceste pred odstránením ťažkosti. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
obraz sveta (synkriticizmus)
– súbor významových útvarov utvárajúcich sa v procese všetkých foriem osvojovania si sveta človekom v podobe komplexného spirituálneho dvojníka sveta. Určujúcu úlohu v rámci komplexu významových útvarov označovaného obraz sveta plnia významové útvary, ktoré sú výsledkom poznania a mimokognitívnych foriem … Continue reading
obraz (synkriticizmus)
– významový útvar kognitívnej, emotívnej, volitívnej, konatívnej povahy alebo rôznych kombinácií týchto pováh, ktorý si človek vytvára o realite alebo o tom ktorom jej úseku, aspekte, vrstve alebo rovine, o tom ktorom súcne, jeho vlastnosti, vzťahoch, pohybe atď.; obrazy sú … Continue reading
nenávisť (synkriticizmus)
– forma mimoriadne silnej závislosti od toho, čo alebo koho nenávidíme. Nenávisť je klonom neslobody. Cf sloboda (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
nasledovanie (synkriticizmus)
– bytie prívržencom, stúpencom. Nasledovanie nemá zmysel. Synkriticizmu by išlo najradšej o transcendovanie nasledovania, o zbezcestnenie postupu splynutím s cestou. Synkriticizmu, keď už musí použiť slovo cesta, ide nanajvýš o cestu perichronickú. Nezmyselnosť nasledovania sa pokúša objasniť článok Ako porozumieť … Continue reading
náčasie (synkriticizmus)
(= protochrónia) – útvar alebo dianie bezčasia priamo predchádzajúce času. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
náboženstvo synkritické (synkriticizmus)
(religio syncritica; čes. náboženství synkritické) – výsledok synkritizácie náboženstva. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
milujúcno (synkriticizmus)
– štrukturujúcno lásky, predmet agapológie, náplň agapistiky. Cf agapé (synkriticizmus), láska (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), šťastie lásky (synkriticizmus).
metodológia synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu; odhaľovanie a skúmanie metód (spôsobov, ciest) synkriticizmu (synkritickej filozofie i synkritického spôsobu života) prostriedkami samého synkriticizmu; sebareflexívna zložka synkriticizmu zameraná na súbor jeho metód. Synkriticistická metodológia je týmto svojim sebareflexívnym aspektom zložkou synkriticistickej filozofie filozofie a metasynkriticizmu. … Continue reading
metasynkriticizmus (synkriticizmus)
– (seba)reflexia synkriticizmu. Pri jeho sebareflexii však ide zakaždým aj o pradávnu galenovskú metasynkrízu (recorporatio), o superpozíciu všetkých foriem sebapremeny na ktoromkoľvek konci žitia, v ktoromkoľvek jeho kúte, teda nielen o metodologickú sebareflexiu a ostatné formy metavedeckých alebo metafilozofických skúmaní, … Continue reading
metachronozoféma (synkriticizmus)
– významový útvar, ktorý je výsledkom poznania metachronémy. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
metachrónia (synkriticizmus)
(= záčasie) – súbor metachroném; sféra bezčasia otvárajúca sa po anihilácii času. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
metachronéma (synkriticizmus)
– štrukturálna zložka metachrónie. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
meditácia nahlas (synkriticizmus)
(čes. meditace nahlas) – hlavný postup alebo nástroj práce Stáleho seminára Integrácia (SSI), na pôde ktorého sa v druhej polovine osemdesiatych rokov minulého storočia utvoril synkriticizmus, spočívajúci v improvizovanom (vopred nepripravovanom) zviditeľňovaní (presnejšie: spočuteľňovaní) myšlienkového postupu meditujúceho nahlas; meditácia nahlas … Continue reading
maximum bytia (synkriticizmus)
– intenzita, výdatnosť bytia, nad ktorú už niet väčšej. Cf synkriticizmus (synkriticizmus), zmysel (synkriticizmus).
maximum (synkriticizmus)
– intenzita, výdatnosť, nad ktorú už niet väčšej, napríklad maximum bytia človeka na svete je byť kultúrnym, t. zn. nemožno byť viac než kultúrnym; maximum zmysluplnosti života je láska, t. zn. nemožno žiť zmysluplnejšie, než milujúc (odtiaľto označenie lásky ako … Continue reading
majetok (synkriticizmus)
– udržujúcno nás v závislosti, vlastniacno nás, majúcno nás vo vlastníctve. Nie my máme svoj majetok, ale náš majetok má nás. Ak máme/vlastníme napríklad mačku, psa, koňa, auto alebo dom, musíme sa o ne starať, v opačnom prípade zahynú alebo … Continue reading
logos (synkriticizmus)
– logické štrukturujúcno, zdroj ematiky. Existuje aj štrukturujúcno mimologické, napríklad emocionálno, volitívno, milujúcno atď. Veľkým filozofickým problémom je problém vzájomného vzťahu týchto štrukturujúcnien. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
literatúra (synkriticizmus)
– dostavovanie sa umeleckoliterárnej reality v rámci literárnej udalosti; výliterárňujúcno ako na iné neredukovateľná forma výumeňujúcna. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
lipnutie (synkriticizmus)
– forma túžbostnej závislosti od niekoho alebo niečoho. Prvkom túžby sa lipnutie napĺňa zväzujúcim, stŕpňujúcim napätím a snahou, zneslobodňovaním. Lipnutie je prekážka lásky, ktorej nevyhnutným predpokladom je sloboda, nelipnutie na milovanom, nezávislosť od milovaného. Pokiaľ napríklad dieťa milujúce svojich rodičov … Continue reading
láska (synkriticizmus)
– maximum zmysluplnosti; podstatou lásky je potešenie z inakosti alebo jej prianie; maximom lásky je láska opätovaná čiže konkordancia, štrukturujúcnom lásky je milujúcno. Láska je prirodzený kontext sexuality. Sexualita mimo tohto kontextu tenduje k perverznosti. Sexualita mimo lásky je podprocesom … Continue reading
kulturológia synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu zaoberajúca sa kultúrou. Synkticistická kulturológia systematizuje postupy a výsledky skúmania a praktikovania kultúry v rámci synkriticizmu. Vychádza zo synkritizácie existujúcich kulturologických koncepcií jednak medzi nimi navzájom, jednak – a to v prípade, že sa v nich vyskytujú … Continue reading
kultúrnosť (synkriticizmus)
( = kultivovanosť) – spôsobilosť pretvárať zlo na dobro, ošklivosť/škaredosť na krásu, menej dobré na lepšie alebo menej krásne na krajšie. Kultúrnosť sa zakladá na artes a dostavuje sa transcendovaním. Kultúrnosť možno chápať aj ako mieru schopnosti pretvárať zlo na … Continue reading
kultúra (synkriticizmus)
– ontologicky najvýdatnejší spôsob bytia človeka na svete spočívajúci v pretváraní zlého alebo škaredého na dobré alebo krásne, menej dobrého alebo menej krásneho na lepšie alebo krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne. Kultúra je nereduktívne usúvzťažňovanie sa (čiže synkríza) … Continue reading
kultivovanosť (synkriticizmus)
– pozri: kultúrnosť. Cf kulturológia synkriticistická (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
kultivácia (synkriticizmus)
– premena civilizovaného na kultúrne; v podstate náplň synkriticizmu. Ako príklad kultivácie môže slúžiť metóda rozkladu významu na totožné a odlišné (synkriticizmus). Iným príkladom kultivácie môže byť transformácia spoločnosti na kultúrne spoločenstvo, transformácia ľudského indivídua a člena kultúrneho spoločenstva čiže … Continue reading
kritérium kultúrnosti (synkriticizmus)
– miera participácie na kultúre, čiže na pretváraní zla na dobro, škaredého na krásno, menej dobrého na lepšie a menej krásneho na krajšie. Cf kulturológia synkriticistická (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
krásno (synkriticizmus)
– uspokojujúcno1 estetickej potreby; forma dobra. Krásno je súčasťou predmetu synkritickej estetiky. Cf estetika synkritická (synkriticizmus), páčenie sa (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus). K termínom tohto typu pozri článok „terminológia synkriticizmu (synkriticizmus)„. [↩]
kotidianistika (synkriticizmus)
– cieľavedomé pestovanie umenia každodenného života (artis vivendi cottidianae), ktorého základom je schopnosť anihilovať časové vakuoly v konaní (atemporalistika). Veľkým majstrom kotidianistiky bol Ján Albrecht, ktorý ju dokázal neobyčajne výdatne a prakticky kedykoľvek aplikovať v rámci pedagogickej činnosti, organizácii hudobného … Continue reading
komparatistika synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu, porovnávanie určitých entít po ich predbežnom systémovoanalytickom rozbore. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
kategoriológia synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu, v ktorej sa uskutočňuje výskum, topológia a systematizácia kategórií intervenujúcich v pristupovaní človeka k svetu; synkriticizmus vyčleňuje ako rozhodujúce jadrové kategórie; jadrové kategórie sú tie významové útvary, ktorých zostava (konfigurácia jadrových kategórií) určuje ten ktorý obraz sveta; … Continue reading
kategória (synkriticizmus)
– kognitívny významový útvar tvoriaci kľúčový prvok alebo entitu významového univerza. Kategórie ako pre danú oblasť najvšeobecnejšie pojmy sa grupujú do relatívne stabilných konfigurácií kategórií určovaných skupinou jadrových kategórií. Náuku o kategóriách podáva synkriticistická kategoriológia synkriticky nadväzujúca na kategoriológiu bratislavskej … Continue reading
joga (Bhagavadgíta) (synkriticizmus)
– polemistický variant jogy, čiže obmena jogy, v ktorej tak po praktickej ako aj po teoretickej (filozofickej) stránke intervenuje na kľúčových miestach kategória boja, zápasu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
joga (synkriticizmus)
– z pohľadu synkriticizmu ide vlastne o artistiku osnovanú koniec koncov na védskej a tantrickej tradícii. Synkriticizmus sa v rôznych nezriedka si vzájomne protirečiacich školách alebo smeroch jogy orientuje ich synkritizáciou, t. zn. nereduktívnym usúvzťažňovaním na báze princípu žičenia inakosti. … Continue reading
Jedno (synkriticizmus)
(gr. to hen) – novoplatónska interpretácia transhorizontovej reality, v ktorej ako hlavná kategória intervenuje kategória výbytňujúcna (kontinuálneho dávajúcna bytia, emergujúcna sveta a všetkého v ňom). Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
interval bezčasový (synkriticizmus)
(angl. in-no-time-interval) – všeudržujúcno pohromade. Cf bezčasie (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), zbezodkladnenie prerušenia konania zla (PKZ) (synkriticizmus).
interpretácia reality transhorizontovej (synkriticizmus)
– také či onaké pomenovanie a výklad transhorizontovej reality zvyčajne kontaminovaný propenzitou (sklonom) stotožňovať výsledok práve svojej interpretácie s transhorizontovou realitou a v dôsledku toho neprajnosť voči iným interpretáciám. Táto náklonnosť k stotožňovaniu svojho obrazu transhorizotnovej reality a tejto reality … Continue reading
inscendovanie (synkriticizmus)
– procesuálny aspekt inscendencie, transcendovanie dovnútra. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
inscendencia (synkriticizmus)
– transcendencia smerom dovnútra (života) človeka. Problematika inscendencie sa rozvíja počnúc 3. tézou synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
inakosť (synkriticizmus)
– ireducibilita na druhé daná jedinečným súborom vzťahov k druhému (druhým). Princíp priania alebo žičenia inakosti alebo potešenia z nej stelesňuje 7. téza synkriticizmu, ktorý skúma možnosti realizácie tohto princípu najmä na pôde dialógu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
chronogenéza (synkriticizmus)
– proces časotvorby, genéza času; podproces svetotvorby, prepletajúci sa s podprocesom priestorotvorby; súčasť prochrónie. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
Husserl, Edmund (1859 – 1938) (synkriticizmus)
– nemecký filozof, zakladateľ fenomenológie ako špecifickej filozofémy. Husserlov odkaz priamo i cez recepciu (najmä Heideggerovu, Finkeho a Patočkovu) zaujíma metodologicky i obsahovo kľúčové miesto medzi zdrojmi synkriticizmus. Cf svet životný (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
hudba (synkriticizmus)
– dostavovanie sa umeleckohudobnej reality, jej dostavujúcno sa v rámci hudobnej udalosti; výhudobňujúcno ako na iné neredukovateľná forma výumeňujúcna. Cf synkriticizmus (synkriticizmus), výhudobňujúcno (synkriticizmus).
Albrecht, Ján (1919 – 1996) (synkriticizmus)
– slovenský estetik, muzikológ, hudobník – violista, organizátor kultúrneho života, hudobný pedagóg, prekladateľ. Pre synkriticizmus navyše veľký majster umenia každodenného života (kotidianistiky) stelesňujúceho bratislavskosť. Z albrechtovskej kotidianistiky sa možno veľmi mnoho učiť v dobe pretrvávajúcej (nekonečnej?) krízy prakticky všetkého civilizačného. … Continue reading
Hrušovský, Igor (1907 – 1978) (synkriticizmus)
– slovenský filozof, zakladateľ bratislavskej filozofickometodologickej školy (BFŠ); ovplyvnil synkriticizmus predovšetkým svojou štrukturológiou a ideou holého bytia. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo virtus constituens (synkriticizmus)
– pozitívne virtualizačný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 9. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo syncriticus (synkriticizmus)
– nereduktívnousúvzťažňujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 5. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo syncriticisticus (synkriticizmus)
– s bezvýberovou pozornosťou nereduktívnousúvzťažňujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 10. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo significantia vivens (synkriticizmus)
– zmysel žijúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 4. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo inscendens (synkriticizmus)
– dovnútra seba samého prekračujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 3. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo culturalis (synkriticizmus)
– človek ako kultúrna bytosť, t. j. bytosť pretvárajúca zlo na dobro, ošklivé na krásno atď.; člen kultúrneho spoločenstva; pretvárajúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 2. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo concordans (synkriticizmus)
– lásku opätujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 8. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo benevolus (synkriticizmus)
– aspekt spôsobu bytia človeka spočívajúci v žičení inakosti druhému; týka sa ho 7. téza synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo aestheticus (synkriticizmus)
– človek estetický čiže estetický rez ľudským pobývajúcnom na svete, ktorý je v superpozícii s ostatnými aspektmi spôsobu bytia človeka na svete a ktorým sa realizuje estetická funkcia; súčasť predmetu synkritickej estetiky. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
homo (synkriticizmus)
– ten ktorý aspekt spôsobu bytia človeka, prierez týmto spôsobom bytia alebo možný podproces diania ľudského života, jeden z jeho možných príbehov. Základné možné (nielen kýžené, ale uskutočniteľné) príbehy života človeka, vyúsťujúce do jeho oslobodenia a nevyhnutné na to, aby … Continue reading
hodnota estetická (synkriticizmus)
– miera podielu alebo stupeň participácie na premene škaredého na krásne, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na krásne čiže miera účasti na estetickom reze kultúrou. Druhom estetickej hodnoty je hodnota umelecká ako produkt pretvárania mimoumeleckého na umelecké a miera … Continue reading
hodnota (synkriticizmus)
– miera podielu alebo stupeň participácie na premene zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne; stručne povedané: hodnota je miera participácie na kultúre. Napríklad hodnotu fyziky, filozofie, … Continue reading
hmota (Lenin, V. I.) (synkriticizmus)
– interpretácia transhorizontovej reality nechávajúca v sebe intervenovať ako ústrednú kategóriu nezávislosti od vedomia. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
hmota (synkriticizmus)
– najčastejšia príležitosť konať dobro. Cf dobro (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
hlučnosť (synkriticizmus)
– likvidujúcno ticha, na zemi dnes ubikvitné, všadeprítomné – v mysli človeka, v jeho tele i v jeho okolí; auditívny (sluchový) atribút smrti civilizácie. Človek stratil schopnosť byť ticho kdekoľvek a kedykoľvek, v ktoromkoľvek priestore i v ktoromkoľvek čase, vo … Continue reading
historia syncritica (synkriticizmus)
– synkritická história, synkritické dejiny – synkritická veda o dejinách, o genetickej a dynamickej dominante štruktúry tej ktorej entity; synkriticky pestovaná história, synkriticky pestované dejiny osnované na idei významovej nevyčerpateľnosti toho ktorého obdobia alebo udalosti dejín a na idei synkritiky obrazu … Continue reading
gnozeológia synkriticistická (synkriticizmus)
– výskum kognitívnych významových útvarov (pocitov, vnemov, predstáv, pojmov, teórií etc.), ich štruktúry, utvárania sa (významotvorby), transformácií a nevyhnutných externých súvislostí ich štruktúry osnovaný na synkriticistickej ontológii kognitívneho významového diania ako podprocesu významového univerza. Synkriticistická gnozeológia je mocne ovplyvnená Husserlovou … Continue reading
funkcia estetická (synkriticizmus)
– uspokojujúcno estetických potrieb vyvolávaním estetických zážitkov, ku ktorému dochádza participáciou na premene škaredého na krásne, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na krásne čiže účasťou na estetickej vrstve kultúry. Zameraním sa uspokojujúcna estetických potrieb na ten ktorý aspekt (útvar, … Continue reading
filozofia synkritická (synkriticizmus)
– filozofická zložka alebo vrstva synkriticizmu odhaľujúca, skúmajúca a rozširujúca formy a cesty synkritickej praxe respektíve synkritického spôsobu života a vypracúvajúca ich filozofický a metodologický obraz. Synkritická filozofia má pre toho, kto sa s ňou stretne, slúžiť ako podklad sebaidentifikácie, … Continue reading
filozofia synkriticistická (synkriticizmus)
– otvorený súbor synkriticistických filozofických disciplín počnúc synkriticistickou ontológiou a jej základnou vrstvou – perichronozofiou. Synkriticistická filozofia je intenzifikovaná, systematicky vypracúvaná forma alebo etapa synkritickej filozofie. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
filozofia filozofie synkriticistická (synkriticizmus)
– zložka synkriticistickej metafilozofie; súbor sebareflexívnych postupov a disciplín zameraných na odhaľovanie, skúmanie a rozmnožovanie filozofém s cieľom premieňania filozofie na zložku (vývinové pásmo) kultúry alebo udržiavanie statusu filozofie ako zložky kultúry. Filozofia (ani filozofia synkriticistická) totiž nie je samozrejmou … Continue reading
filozofia edukácie synkritická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu a komplementaristický smer filozofie edukácie, ktorý namiesto syntézy rôznych (aj vzájomne sa logicky vylučujúcich) smerov filozofie edukácie realizuje ich nereduktívne usúvzťažňovanie čiže synkrízu; synkritizácia filozofií edukácie na báze princípov synkriticizmu. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
filozofia 21. storočia (synkriticizmus)
– filozofia, v ktorej vývine možno rozpoznať dve hlavné línie: 1. líniu trvania na vecnom a argumentatívnom filozofovaní už nerelegovanom čisto len do sféry analyticko-filozofických spôsobov filozofovania, ale pestovanom aj vo sfére označenej svojho času ako kontinentálna filozofia a 2. … Continue reading
filozofia (synkriticizmus)
– sebareflexívna zložka tej ktorej civilizácie spočívajúca v skúmaní miesta človeka vo svete z hľadiska najvšeobecnejších kategórií; podmienkou toho, aby sa filozofia stala aj súčasťou kultúry je dotiahnutie tohto skúmania do činnosti odhaľovania, výskumu a rozširovania predpokladov premeny spoločnosti na … Continue reading
filozoféma (synkriticizmus)
– ľubovoľná štrukturálna súčasť filozofie alebo prvok jej štruktúry (éma). Podľa synkriticizmu ňou môže byť aj sama filozofia. Hlavným nástrojom členenia filozofie na filozofémy respektíve vyčleňovania filozofém z nej je systémová analýza filozofie. K tomu však, aby sa uplatňovanie systémovej … Continue reading
etika synkriticistická (synkriticizmus)
– dôležitá disciplína synkriticizmu, výsledok synkritizácie etických učení; študuje dobro, zlo, ich rozlišovanie, transformáciu zla na dobro atď. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
estetika synkritická (synkriticizmus)
– synkritizovaná estetika, čiže estetika synkriticky transformovaná, podstúpivšia synkritizáciu; predpoklad estetiky synkriticistickej. Estetika synkritická študuje (vedno so synkritickými umenovedami) ematiku jednotlivých foriem, druhov a typov výumeňujúcna. Súčasťou predmetu synkritickej estetiky je estetická hodnota, hodnotenie a zhodnocovanie. Cf disciplína synkriticizmu, krásno (synkriticizmus), … Continue reading
estetika synkriticistická (synkriticizmus)
– intenzifikovaná, vedome a systematicky realizovaná synkritická estetika ako filozofické jadro synkritizovaných umenovedných disciplín (synkritickej literárnej vedy, synkritickej umenovedy, synkritickej muzikológie, synkritickej teatrológie, synkritickej filmológie, synkritickej vedy o architektúre, synkritickej vedy o výtvarnom umení atď., ako aj ich synkritizovaných subdisciplín) … Continue reading
epistemológia synkriticistická (synkriticizmus)
– disciplína synkriticizmu skúmajúca poznanie predovšetkým sub specie kategórií synkrízy a synkritiky. Na rozdiel od širšie koncipovanej synkriticistickej gnozeológie sa v synkriticistickej epistemológii pozornosť sústreďuje v prvom rade na poznanie vedecké (vrátane jeho foriem podľa tej ktorej špeciálnovednej disciplíny, napríklad identifikácia … Continue reading
entita (synkriticizmus)
– čokoľvek tematizovateľné, čiže nielen podstata veci alebo sveta, ale aj to, čo na nej alebo na ňom z toho či onoho hľadiska nie je podstatné. Vidieť entity, akékoľvek entity, znamená mať bezvýberovú pozornosť, ktorá kolabuje na hranici ovládateľnosti. Za … Continue reading
enkláva kultúrna (synkriticizmus)
– ten ktorý z ostrovčekov kultúry, ktoré prežívajú v mŕtvom mori civilizácie z minulosti a vznikajú v jej náleve v súčasnosti a ktoré v podstate nezávisle jeden od druhého pretvárajú vo svojom dosahu a najmä vo svojom vnútri zlo na … Continue reading
enchrónia (synkriticizmus)
– intratemporálne (čiže vo vnútri času, intratemporálne bezčasiace) usúvzťažňujúcno minulosti (bolosti/bývalosti), prítomnosti a budúcnosti. Štrukturálny prvkom čiže émou enchrónie je enchronéma. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
enchronéma (synkriticizmus)
– druh perichronémy; éma čiže štrukturálna zložka enchrónie. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
ematika (synkriticizmus)
– kompletná štruktúrna vybavenosť učitej entity, systém ém, napríklad pojmu filozofie a filozofie, pojmu človeka a človeka etc. Napríklad ematika pojmu človeka odhaľuje iný ontologický status ako ematika človeka. Táto odlišnosť ontologických statusov sa v synkriticizme neustále zdôrazňuje, pretože strata … Continue reading
éma (synkriticizmus)
– štrukturálna zložka, napríklad enchronéma je štrukturálnou zložkou čiže émou bezčasia, presnejšie jeho oblasti zvanej enchrónia. Usporiadaný súbor ém tvorí ematiku. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
egorea (synkriticizmus)
– jeden z prejavov egocentripetálnosti; podobná porucha ako logorea (gr. logorrhoea = chorobná uvravenosť, doslova: rečotok), no ešte horšia, pretože pri egotoku naše ego “hovorí” aj vtedy, keď zdanlivo mlčíme a trebárs “len” snívame, predstavujeme si, túžime, všakovako vajatáme, blúznime … Continue reading
egoizácia (synkriticizmus)
– rozbujnievajúcno ega v procese vývinu civilizácie. Tento proces sprevádza chradnutie zmysluplnosti komunikácie spočívajúce v jej redukcii na účelovosť vyúsťujúcu do manipulatívnosti kontaktov medzi ľudskými indivíduami a skupinami, k bezcitnosti alebo nulovému stupňu empatie. Efektom egoizácie je smrtonosnosť civilizácie a … Continue reading
egocentripetálnosť (synkriticizmus)
– aktívna sebastrednosť, krajná poloha hypertrofie ega, ktorá prakticky vyraďuje iné formy sociálnej interakcie ako hmotné; podstata zvecnenia ľudí, završujúca príčina smrti našej civilizácie. Na individuálnej úrovni sa v súčasnosti egocentripetálnosť prejavuje najzjavnejšie v podobe nezastaviteľného egotoku (pozri: egorea). Cf revolúcia … Continue reading
ego (synkriticizmus)
– pozri ja. Všetky ťažkosti našej civilizácie, všetky naše ťažkosti, všetky moje ťažkosti, všetky tvoje, jeho, jej ťažkosti, sa krútia okolo nášho: môjho tvojho, jeho, jej ega, jeho strachov a nádejí; pokiaľ tu bude ego, potiaľ tu budú ťažkosti. Až … Continue reading
dôležitosť (synkriticizmus)
– jadro fenoménu významu/zmyslu: dôležité (o. i. hodné pozornosti) je iba to, čo je. Dôležitým nie je ani to, čo bude, ani to, čo bolo, pokiaľ dôležitým nie je to, čo je. Ak nie je dôležité to, čo je, dôležitým … Continue reading
dominanta štruktúry genetická (synkriticizmus)
– vznik štruktúry, jeho príčiny a podmienky. Cf analýza systémová (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
dominanta štruktúry dynamická (synkriticizmus)
– vývin štruktúry, jeho príčiny (hybné sily) a podmienky. Cf analýza systémová (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
dodoizmus (synkriticizmus)
– žartovné označenie synkriticizmu podľa rodinného a priateľského oslovenia jeho autora prof. Jánom Albrechtom. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
dobro (synkriticizmus)
– uspokojovanie (uspokojujúcno) potrieb bez ubližovania (najmä druhým), uspokojujúcno našich potrieb bez toho, aby sa komukoľvek alebo čomukoľvek škodilo. Pretváranie zlého na dobré je podproces kultúry. Cf kultúra (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), škodenie (synkriticizmus).
dianie (synkriticizmus)
– postupnosť udalostí. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
dialóg (synkriticizmus)
– dôležitá súčasť predmetu synkriticizmu, na pôde ktorej vyrastá azda rozhodujúca možnosť jednak nereduktívneho usúvzťažňovania (synkrízy) polemizmu a agapizmu, jednak možnosť spiritualizácie polemizmu participantmi (v mysliach participantov) dialógu; možnosť nahradzovania polemizmu jeho významovým dvojníkom v mysliach účastníkov dialógu, v ktorom … Continue reading
diakríza (synkriticizmus)
(= diferancia) – opozitum k synkríze; oddeľovanie, rozpletanie, rozlišovanie sa, produkovanie diferencií, neznášanie sa. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
demokracia anegoidná (synkriticizmus)
– kultúrne spoločenstvo z politologického hľadiska; otvorená množina vzájomne nezávislých kultúrnych enkláv (osobností, spoločenstiev, etník) v mŕtvom mori civilizácie, vyznačujúcich sa popri kultúrnosti (= spôsobilosti pretvárať zlo na dobro etc.) viacerými kompetenciami, ako kompetenciou autoregulačnou, autoterapeutickou atď. Synkriticistická koncepcia anegoidnej … Continue reading
dejiny filozofie synkriticistické (synkriticizmus)
– disciplína synkriticistickej filozofie, bez ktorej by bolo nemysliteľné vybudovanie FILIT-u a rozvíjanie naň nadväzujúceho Pomocného slovníka filozofa, pretože synkritizovanými prostriedkami štandardných dejín filozofie umožňuje tvorbu obrazu diachronického rezu filozofiami svetových kultúrnych tradícií, najmä širokochápanej západnej/atlantickej (judaistickej, kresťanskej a islamskej), … Continue reading
deegoizácia (synkriticizmus)
(čes. deegoizace) – rozpúšťanie ja, cesta k anegoite, nezávislosti (slobode) a nadoblačiu mysle; deegoizácia sa uskutočňuje v rôznych kultúrach a rôznymi praktikujúcimi rôznymi spôsobmi; primeranosť tej ktorej cesty deegoizácie praktikujúcemu sa pravdepodobne nedostavuje a priori, ale treba ju objavovať tentatívne … Continue reading
danosť (synkriticizmus)
(čes. danost) – nepričinenosť jednotlivým človekom toho, čo nachádza v sebe alebo mimo seba. Cf celok predsynkriticky daného (synkriticizmus), dané (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
dané (synkriticizmus)
– to, čo tu je bez toho, aby sa o to pričinil jednotlivec; celok daného je to, čo máme na začiatku skúmania, to, z čoho vyberáme to, na čo zameriavame pozornosť, čo tematizujeme, čo sa môže stať témou; celok daného … Continue reading
človek (synkriticizmus)
(čes. člověk) – synkríza čiže nereduktívne usúvzťažňovanie sa jednotlivých aspektov respektíve prierezov zvaných homo, ich superpozícia. Človek je otvorená množina príbehov. Ontologickým špecifikom súcna zvaného človek je to, že sa môže stať tak obohacujúcnom ako aj ochudobňujúcnom bytia sveta; obohacujúcnom … Continue reading
časotvorba (synkriticizmus)
– pozri: chronogenéza. Cf synkriticizmus (synkriticizmus).
