Category Archives for Aristoteles

Aristotelove pojmy.

axiómy (Aristoteles)

– to najvšeobecnejšie a počiatky všetkého ostatného. Keby neboli vecou filozofie, kto iný by ich mal skúmať v tom zmysle, čo je na nich pravdivé a čo nepravdivé (cf 122;268). Odkazy: Aristoteles, dôkaz (Aristoteles), princípy dokazovania (Aristoteles)

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia, filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká | Komentáre vypnuté na axiómy (Aristoteles)

dôkaz (Aristoteles)

– musí vychádzať z niečoho, byť o niečom a kvôli niečomu dokazovať. Pre všetko nemôže byť dôkaz. Všetko, čo sa dokazuje, prináleží jednému rodu, pretože všetky dokazovacie vedy používajú axiómy (cf 122;273). O tom „čo je to“ niet nijakého dôkazu … Continue reading

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na dôkaz (Aristoteles)

princípy dokazovania (Aristoteles)

– všeobecné vety, ktoré tvoria základ každého dôkazu, napríklad že vo všetkom musí byť alebo klad, alebo zápor, že nie je možné, aby niečo zároveň bolo a nebolo, a viac takýchto podobných základných vied (122;273). Odkazy: Aristoteles, axiómy (Aristoteles), dôkaz … Continue reading

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na princípy dokazovania (Aristoteles)

nekonečné (Aristoteles)

– nemá bytie (122;268). Odkazy: Aristoteles

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na nekonečné (Aristoteles)

cieľ konečný (Aristoteles)

– to, k čomu sa niečo vyvíja. Konečný cieľ nie je to, čo jestvuje kvôli inému, ale kvôli čomu jestvuje iné (cf 122;268). Odkazy: Aristoteles

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia, filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká | Komentáre vypnuté na cieľ konečný (Aristoteles)

vznik (Aristoteles)

– je medzi bytím a nebytím  (122;268). Odkazy: Aristoteles

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na vznik (Aristoteles)

veda praktická (Aristoteles)

– veda, ktorej cieľom je výkon, dielo (cf 122;266). Odkazy: Aristoteles

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na veda praktická (Aristoteles)

filozofia (Aristoteles)

– veda o pravde (122;266). Odkazy: Aristoteles

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na filozofia (Aristoteles)

príčina (Aristoteles)

– hovorí sa o nej „v štyroch významoch: v prvom význame hovoríme, že príčina je podstatou a bytnosťou – lebo ‚prečo‘ nás vedie ku konečnému pojmu, prvým ‚prečo‘ však sú príčina a počiatok –; v druhom význame je príčinou látka a podmet; … Continue reading

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na príčina (Aristoteles)

veda božská (Aristoteles)

– veda, ktorú má predovšetkým boh, a potom tá, ktorá je vedou o božských veciach. Všetky ostatné vedy môžu byť pre život potrebnejšie, než je táto, lepšia však nie je ani jedna (cf 122;247). Odkazy: Aristoteles

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na veda božská (Aristoteles)

údiv (Aristoteles)

– čudovanie sa, pre ktoré ľudia filozofujú. Ľudia sa spočiatku čudovali záhadným javom, ktoré mali bezprostredne pred očami, potom postupovali krok za krokom ďalej a dostali sa k významnejším javom, napríklad k záhade jednotlivých mesačných fáz, dráhy slnka a hviezd … Continue reading

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na údiv (Aristoteles)

človek slobodný (Aristoteles)

– človek, ktorý tu je pre seba, a nie pre druhého (cf 122;246). Odkazy: Aristoteles

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na človek slobodný (Aristoteles)

veda teoretická (Aristoteles)

– veda, ktorá skúma prvé počiatky a príčiny (vrátane dobra a účelu, ktoré sú jednou z príčin) (cf 122;246). Cieľom teoretickej vedy je pravda (cf 122;266). Odkazy: Aristoteles

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na veda teoretická (Aristoteles)

človek múdry (Aristoteles)

– človek, ktorý vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach; je to človek, ktorý vie poznať veci ťažké a pre človeka neľahko pochopiteľné. V každej vede pokladáme za múdrejšieho toho, kto je presnejší ako iní a lepšie … Continue reading

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia, filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká | Komentáre vypnuté na človek múdry (Aristoteles)

múdrosť (Aristoteles)

– veda, ktorej predmetom je istý druh príčin a počiatkov. Múdrosť je skôr vedou vládnucou než slúžiacou (cf 122;245). Múdrosť je veda o prvých príčinách (cf 122;272 – 273). Odkazy: Aristoteles

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na múdrosť (Aristoteles)

skúsenosť (Aristoteles)

– znalosť jednotlivých vecí, ktorá u ľudí vzniká z pamäti, lebo mnoho ráz opakovaný a pamäťou uchopovaný vnem jednej a tej istej veci má význam (silu) jednej skúsenosti (cf 122;243). Odkazy: Aristoteles

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na skúsenosť (Aristoteles)

umenie (Aristoteles)

– znalosť všeobecného vznikajúca tak, že sa z mnohých postrehov získaných skúsenosťou utvorí jeden všeobecný súd o podobných veciach (122;243 – 244). Odkazy: Aristoteles

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Tags: | Komentáre vypnuté na umenie (Aristoteles)

pamäť (Aristoteles)

– u ľudí z nej vzniká skúsenosť; lebo mnoho ráz opakovaný a pamäťou uchovaný vnem jednej a tej istej veci má význam (silu) jednej skúsenosti (122;243). Odkazy: Aristoteles

14. októbra 2012 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na pamäť (Aristoteles)

schopnosť učiť sa (Aristoteles)

– schopnosť, bez ktorej sú rozumné tie živočíchy, ktoré nemôžu počuť zvuky, napríklad včela, a ak je ešte iný takýto druh živočíchov. Naproti tomu schopnosť učiť sa majú všetky tie živočíchy, ktoré majú pamäť a vedia vnímať aj zvuk (122;243). … Continue reading

14. októbra 2012 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na schopnosť učiť sa (Aristoteles)

vnímanie (Aristoteles)

– prirodzená schopnosť, s ktorou sa rodia živé bytosti. U jedných nevzniká z tohto vnímania pamäť, u druhých vzniká. Preto sú tieto rozumnejšie a učenlivejšie než tamtie, ktoré si nič nemôžu pamätať (122;243). Odkazy: Aristoteles

14. októbra 2012 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na vnímanie (Aristoteles)

zrak (Aristoteles)

– zmysel, ktorý uprednostňujeme takmer pred všetkými ostatnými zmyslami, a to nielen keď ide o naše konanie, ale dokonca aj vtedy, keď nič nezamýšľame robiť. A to preto, že tento zmysel viac než všetky ostatné napomáha naše poznanie a odhaľuje … Continue reading

14. októbra 2012 by jpiacek
Categories: Aristoteles | Komentáre vypnuté na zrak (Aristoteles)

vnemy zmyslové (Aristoteles)

– ľudia ich majú radi pre ne samy, nezávisle od úžitku, aký je z nich, a spomedzi nich najviac zrakové vnemy (122;243). Odkazy: Aristoteles, vedenie (Aristoteles)

14. októbra 2012 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na vnemy zmyslové (Aristoteles)

Aristoteles

(druhá polovica 384 pr. n. l. Stageira na polostrove Chalkidiké – 322/1 pr. n. l. Chalkis na Euboii (asi 60 km severovýchodne od Atén) – starogrécky filozof, ktorý organicky spojil a originálne domyslel všetky podnety a výsledky predchádzajúceho vývinu gréckej … Continue reading

14. októbra 2012 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia, filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká | Komentáre vypnuté na Aristoteles

vedenie (Aristoteles)

– to, po čom všetci ľudia od prirodzenosti túžia; ukazuje to ich láska k zmyslovým vnemom. Vedenie získavajú ľudia skúsenosťou. Vedenie je poznanie prvej príčiny: „vtedy hovoríme o niekom, že vie, keď sa domnievame, že pozná prvú príčinu“. Vtedy si … Continue reading

14. októbra 2012 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na vedenie (Aristoteles)

abdukcia (Aristoteles)

– úsudok, ktorého vyššia premisa je istá a ktorého nižšia premisa je síce neistá, ale práve tak vierohodná ako záver alebo ešte vierohodnejšia. Abdukcia v tomto zmysle je teda pravdepodobnostný úsudok vo forme sylogizmu. Odkazy: Aristoteles

14. októbra 2012 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia, filozofia antická, filozofia starogrécka, filozofia staroveká | Komentáre vypnuté na abdukcia (Aristoteles)