– etapa súčasnej filozofie a sebareflexívna súčasť kultúry 20. stor., ktorá nadväzuje na filozofiu 19. stor. a predchádza filozofii 21. stor. a pre ktorú je príznačná existencia predovšetkým troch veľkých skupín filozofických pozícií: pozície orientované fenomenologicky, pozitivisticky a marxisticky (cf. 1;48).
Hlavnými kontinentmi, na ktorých sa v 20. stor. rozvíjajú filozofické idey, smery a hnutia, sú Európa a USA (220;549).
Metodologicky by sa dali vo filozofii 20. stor. vyčleniť nasledovné prúdy: filozofie postupujúce
Po medzivojnovej etape vonkajšieho dopĺňania sa týchto metód, dochádza postupne po 2. svetovej vojne k prelínaniu sa (napr. k zrastaniu, k synkréze, k synkríze a pod.) alebo striedaniu sa týchto metód v rámci jednej filozofie alebo filozofickej školy.
Charakteristickou črtou filozofie 20. stor. je ne-systematickosť.
Hlavnou témou filozofie 20. stor. je jazyk.
K smerom filozofie 20. storočia patria:
• filozofia života,
• novopozitivistická filozofia,
• neorealistická filozofia,
• kritickorealistická filozofia,
• fenomenologická filozofia,
• existencialistická filozofia,
• filozofická antropológia,
• hermeneutická filozofia,
• marxistická filozofia,
• filozofia frankfurtskej školy (kritická teória),
• analytická filozofia,
• kritický racionalizmus,
• štrukturalistická filozofia,
• postštrukturalizmus,
• postmodernistická filozofia.
Lit.:
Antológia z diel filozofov. X. zv. Marxisticko-leninská filozofia, Bratislava 1977. [43]