Obsah
Úvod k Encyklopédii filozofických vied s. 5 – 21
VEDECKÁ LOGIKA s. 22 an.
Predbežný pojem s. 22 – 43
I. Prvé stanovisko myšlienky k objektivite s. 43 – 54
II. Druhé stanovisko myšlienky k objektivite s. 55 – 86
III. Tretie stanovisko myšlienky k objektivite s. 86 – 111
Bezprostredné vedenie s. 86 – 101
Presnejší pojem a rozdelenie logiky s. 101 – 111
Prvá časť Logiky. Náuka o bytí s. 112 – 151
Druhá časť Logiky. Náuka o podstate s. 152 – 214
Tretia časť Logiky. Náuka o pojme s. 215 – 285
Excerpty, parafrázy, poznámky
bezprostrednosť a sprostredkovanosť vo vedomí – momenty vedomia javiace sa ako rozdielne, no „nemôže chýbať ani jeden z nich“, „sú neoddeliteľne spojené“ s. 16; „Vlastnou, v sebe reflektívnou, a preto v sebe sprostredkovanou bezprostrednosťou myslenia (apriórnom) je však všeobecnosť, jeho bytie pri sebe vôbec.“ s. 16
dochádzanie ducha k sebe samému cf cf s. 15
egoita ducha cf cf s. 15
Myslenie je najhlbšie vnútro ducha a duch si ho stavia ako predmet. „Tak dochádza k sebe samému, a to v najhlbšom slova zmysle, lebo jeho princípom, jeho rýdzou egoitou je myslenie.“ s. 15; „myslenie je fakticky podstatne negáciou bezprostredne daného“ s. 16
povznášanie sa / povznesenie sa ducha ponad
Povznášaním a negáciou získava vedenie svoju samostatnosť (s. 16)
princíp ducha cf cf s. 15
sprostredkovanie – „začiatok a postup k niečomu druhému, takže toto druhé jestvuje, len pokiaľ jestvuje niečo, čo je voči nemu iné
skúsenosť – „bezprostredné a usudzujúce vedomie“ s. 15; aposteriórne s. 16
vedenie o bohu – vedenie o nadzmyslovom, nevynutne obsahujúce moment povznesenia sa ponad zmyslové pociťovaniealebo nazeranie
vnútro ducha cf s. 15
všeobecnosť myselnia cf s. 16
vývoj myslenia – vystupovanie myslenia zo seba s. 16