29 Search Results for deegoizácia
deegoizácia (synkriticizmus)
(čes. deegoizace) – rozpúšťanie ja, cesta k anegoite, nezávislosti (slobode) a nadoblačiu mysle; deegoizácia sa uskutočňuje v rôznych kultúrach a rôznymi praktikujúcimi rôznymi spôsobmi; primeranosť tej ktorej cesty deegoizácie praktikujúcemu sa pravdepodobne nedostavuje a priori, ale treba ju objavovať tentatívne … Continue reading
Druhá axiálna éra. Zhrnutie obsahu doterajších článkov
Druhá axiálna éra je prinajmenšom desiatky rokov trvajúca doba celosvetovej zmeny metaparadigmatického charakteru, ktorej počiatky siahajú do posledných desaťročí pred začiatkom dvadsiatehoprvého storočia a ktorej náplňou je utváranie sa novej (postdruhoaxiálnej) civilizácie bezprecedentnej povahy obdobne, ako to bolo v prvej … Continue reading
Optika priezorom ega
je tehotná zničujúcnom. Na čo sa jeho zrak upriamy, to sa scvrkne, zúži na nepoznanie, z ktorého dnes pochádza aj naša širokospektrálna bezradnosť – politicky i osobne, vnútorne, intímne. Ego je zlý sluha i pán. Na jeho trasoviskách sa buduje … Continue reading
Máme na to, aby sme konečne zastali,
a síce tvárou v tvár svojej nevedomosti, myslím vlastnej, nie tvojej alebo susedovej, ale svojej? Dá sa to vôbec? Je toho schopná aspoň filozofia? Alebo predsa si to len bude žiadať mudrca, ktorého múdrosť tkvie v tom, že vie o … Continue reading
Koľko je na svete zmyslu alebo kto mu zacláňa?
Na svete je len toľko zmyslu, koľko ho pochopí každý z nás sám, pretože hlavnou črtou zmyslu je jeho autochtónnosť, ľudovo povedané, jeho nepapagájovateľnosť. Doručiť možno informáciu, nie jej zmysel. Zdrojom zmyslu je naše vnútro, kontakt so sebou samým ako … Continue reading
Stihnúť začiatok rozpúšťania ega ešte pred starobou
Oplatí sa skúšať rozpúšťať svoje ego ešte skôr, než by sa mohlo spojiť s ťažkosťami, ktoré sprevádzajú starobu. Spojenie staroby a ega je prakticky všesmerným generátorom starostí tuho vzdorujúcich transformácii na niečo zmysluplné a spôsobujúcich takisto všesmerné utrpenie, čiže utrpenie … Continue reading
O čo ide?
O transformáciu onej obrovskej valiacej sa gule utrpenia, gýču, vraždenia, vojnových hrôz, do ktorých sa stále viac ponárame, na … zmysel. Prečo sa treba vrátiť k zmyslu? Hrôzy, ktorých obruč sa okolo nás stále viac zužuje, sťahovanie miliónov, hluk, smogy, … Continue reading
cesta perichronická (synkriticizmus)
– cesta zanikania (anihilácie) ťažkosti pri vznikaní ťažkosti na báze deegoizácie. Ťažkosť na tejto ceste vznikajúc zaniká. Perichronická cesta je superpozícia troch procesov: zanikania ťažkosti, vznikania ťažkosti a rozpúšťania ega. Z vnútorného hľadiska nemá zmysel hovoriť o fázach tohto procesu, … Continue reading
O stave našej civilizácie a jej liečení
Stav, situáciu alebo koniec západnej civilizácie Piaček aforisticky s nietzscheovskou alúziou naznačuje po nemecky slovami: Gott ist tot, das Weib ist ermordet und der Mann ist gestorben (Boh je mŕtvy, ženu sme zabili a muž zomrel) (cf. Synkriticizmus – filozofia konkordancie, … Continue reading
Vývin filozofického myslenia Jozefa Piačeka
V myšlienkovom vývine autora možno rozlíšiť dve vývinové etapy – kriticistickú a synkriticistickú. Kriticistická etapa (1970 – 1986) V tejto etape jeho myslenie krúži okolo Husserlovej filozofie životného sveta (Lebenswelt), ktorý tematizuje pod titulom pôvodného východiska poznania. Vychádza pri tom z Patočkovej … Continue reading
múdrosť (synkriticizmus)
– rozpustenie ega. Cf deegoizácia (synkriticizmus), hlúposť (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus)
ekonomika žičlivosti (synkriticizmus)
– ekonomika (dobro)prajnosti – spontánne sa utvárajúca a udržujúca ekonomika kultúrneho spoločenstva stojaca na princípe anegoidnej demokracie, v ktorej je zmyslom výroby alebo reprodukcie bezodplatné uspokojovanie potrieb druhých. Ekonomika (dobro)prajnosti sa nenastoľuje zvonka, revolučne, organizačne a podobne, ale vzniká ako … Continue reading
revolúcia sociálna (synkriticizmus)
– civilizačný (pod)proces spočívajúci v polemistickom vnucovaní zmeny druhým bez deegoizácie sprevádzanom spravidla sociálnou katastrofou alebo vyúsťujúcom do nej; replikácia starého spoločenského poriadku rozširovaním egoizácie a realizovaním seba alebo ega. Egorealizácia alebo sebarealizácia vyúsťuje do katastrofy v dôsledku inštitucionalizácie štruktúry … Continue reading
hovorenie o zmene (synkriticizmus)
– hovorenie, ktoré má zmysel len potiaľ, pokiaľ som ochotný zmeniť sa aj sám. Pokiaľ ochota zmeniť sa sám chýba, je hovorenie o zmene verbalizmus. Úmerne s blížiacim sa koncom nejakej etapy vývinu spoločnosti sa intenzifikuje reč intelektuála o tomto … Continue reading
zlo (synkriticizmus)
– škodenie (najmä druhým). Na strane konania zla je väčší stupeň automatizmu, než na strane konania dobra. Napríklad nevychovať dieťa je podstatne ľahšie než ho vychovať, na zničenie domu stačí triviálna nepozornosť, na jeho vybudovanie treba vynaloženie obrovského úsilia. Boj … Continue reading
transcendencia (synkriticizmus)
(čes. transcendence) – prekračujúcno alebo vykračujúcno z časového súcna; transcendencia tvorí o. i. aj podstatu bytia človeka ako seba-prekračujúcno človeka; jadrom tejto človečej formy transcendencie (seba-prekračujúcna) je deegoizácia čiže sebarozpúšťajúcno, od-ja-ujúcno (angl. de-selfing, nem. Entichung); transcendencia smerom dovnútra (človeka) je … Continue reading
tézy synkriticizmu (synkriticizmus)
– desať kľúčových myšlienok synkriticizmu, z ktorých prvé štyri sú základné; tézy sú usporiadané podľa princípu podstata-maximum: Podstatou ľudského bytia je transcendencia (homo transcendens) (1TS). Maximom ľudského bytia je kultúra (homo culturalis) (2TS). Podstatou kultúry je inscendencia (homo inscendens) (3TS). … Continue reading
synkriticizmus (synkriticizmus)
– filozofia v pozadí budovania Pomocného slovníka filozofa. [viac] GLOSÁR A B C Č D E F G H CH I J K L M N O P R S Š T U V Z Ž A ↑ Absolútno (synkriticizmus) aditi … Continue reading
kategória (synkriticizmus)
– kognitívny významový útvar tvoriaci kľúčový prvok alebo entitu významového univerza. Kategórie ako pre danú oblasť najvšeobecnejšie pojmy sa grupujú do relatívne stabilných konfigurácií kategórií určovaných skupinou jadrových kategórií. Náuku o kategóriách podáva synkriticistická kategoriológia synkriticky nadväzujúca na kategoriológiu bratislavskej … Continue reading
homo (synkriticizmus)
– ten ktorý aspekt spôsobu bytia človeka, prierez týmto spôsobom bytia alebo možný podproces diania ľudského života, jeden z jeho možných príbehov. Základné možné (nielen kýžené, ale uskutočniteľné) príbehy života človeka, vyúsťujúce do jeho oslobodenia a nevyhnutné na to, aby … Continue reading
egoizácia (synkriticizmus)
– rozbujnievajúcno ega v procese vývinu civilizácie. Tento proces sprevádza chradnutie zmysluplnosti komunikácie spočívajúce v jej redukcii na účelovosť vyúsťujúcu do manipulatívnosti kontaktov medzi ľudskými indivíduami a skupinami, k bezcitnosti alebo nulovému stupňu empatie. Efektom egoizácie je smrtonosnosť civilizácie a … Continue reading
bytie človeka (synkriticizmus)
(čes. bytí člověka) – výbytňujúcno na spôsob človeka, ktorého podstatou je sebaprekračujúcno človeka a ďalšie formy transcendovania, ako napríklad prichádzanie na svet alebo umieranie (odchádzanie zo sveta); bytie človeka je synkríza všetkých foriem jeho (seba)prekračujúcna; maximom bytia človeka na svete … Continue reading
anegoita (synkriticizmus)
– stav rozpustenosti ja; výsledok deegoizácie; žiarivé prázdno obklopované ustávaním utrpenia a sprevádzané ustaľovaním sa mysle v jej nadoblačí. Pozoruhodným efektom anegoity je ekonomika žičlivosti. Cf ekonomika žičlivosti (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
ja (synkriticizmus)
– hlavný predpoklad replikovania starého; odstrániť tento predpoklad možno deegoizáciou; replikovanie ja, ega, korešponduje s replikovaním civilizácie, pozri smrť civilizácie. Ja je predmetom skúmania synkriticistickej egológie ako súčasti synkriticistickej antropológie a sčasti aj synkritizovanej psychológie. Názorným zviditeľnením a zhmotnením ega … Continue reading
intelektuál (synkriticizmus)
– vy(na)kladač intelektuálnej práce čiže práce vysvetľujúcej, že a ako sa má zmeniť – ale iba druhý i druhí. Intelektuál je osobnosť schopná koncipovať a niekedy aj zorganizovať zmeny druhých, zmeny celých spoločností a spoločenských systémov, tí najväčší intelektuáli dokážu koncipovať … Continue reading
nadoblačie mysle (synkriticizmus)
– mlčanlivá, tichá, nenarušiteľná, nerozvlniteľná vrstva mysle, svedkyňa všetkého diania v nej a mimo nej, tichého i hlučného, pohybu i pokoja, akýchkoľvek počiatkov a ukončení i samej nevzniknuvšej bezpočiatkovosti. Ňou, touto vrstvou mysle splývame so skutočnosťou, sme ňou, pokiaľ nás, … Continue reading
Register D
ABCČDEFGHCHIJKLMNOPQRSŠTUVWXYZŽ ← ČE → d’Alembert, Jean le Rond (Wikipedie. Otevřená encyklopedie) Dahrendorf, Ralf dané (synkriticizmus) danosť (synkriticizmus) Dante Alighieri daršana Darwin, Charles, in: Wikipedie (po česky) darwinizmus darwinizmus sociálny Dasein daseinsanalýza dáta de dicto — de re (angl.) dedukcia (Wikipedie. … Continue reading
výumeňujúcno (synkriticizmus)
– umelecká udalosť, dostavovanie sa umeleckej reality participáciou na umeleckej tvorbe, umeleckej recepcii, umeleckej performancii; synkriticky autentické umenie ako udalosť tvorená superpozíciou otvorenej množiny možných umeleckých príbehov alebo dianí, spomedzi ktorých sú dielové formy len jedným z typov. Umenie ako … Continue reading
umenie (synkriticizmus)
(čes. umění) – ten ktorý z prvkov množiny umení (artes) vrátane umenia ako diania synkrízy, diania prepletania sa tak či onak zastúpených/intenzívnych podprocesov tvorivého, praktickointerpretatívneho a receptívneho pretvárania esteticky neutrálneho alebo škaredého na krásne alebo menej krásneho na krajšie bez … Continue reading