Pravda

je nebezpečná pre všetkých zúčastnených, pre toho, kto ju hovorí, i pre tých, čo ju počúvajú alebo vidia. Preto sa jej zväčša vyhýbame, bránime sa jej a postihujeme toho, kto s ňou prichádza navonok. Ale i vnútorne si pravda plní svoju úlohu v našom pobyte na svete, domáhať sa môže dokonca i nášho duševného zdravia. Na pôde štruktúrovanej polemizmom a agapizmom plní funkciu ich rozhraničovateľky, čiže zabraňuje kríze. A keď už kríza je, urýchľuje jej prekonanie. V tom spočíva jej účinkovanie na participantov, na jej nositeľa, hlásateľa i na jej počúvateľov a vidiacich. Hlásateľa transformuje na tragického hrdinu so všetkým, čo k tragickosti patrí, ako to ilustrujeme v článku o Antigoné. Počúvajúcich či vidiacich ju tlačí do polohy pokrytcov alebo medzi členov komentujúceho chóru, pretože byť tragickým hrdinom je od čias antiky vzácnosťou. Toto je jeden z invariantov dejín a výnimkou nie sme ani my na Slovensku. V tom ničím nezaostávame ani za najväčšími a napriek zdanlivej smiešnosti či trapasom, malosti či nízkosti sme ich plnokrvným účastníkom.

23. júla 2020 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na Pravda