Jedným z najkonfliktogénnejších zdrojov na svete,

medzi ľuďmi, medzi spoločenstvami ľudí je stotožnenie obrazu ,,náplne” alebo ,,obsahu” transhorizontovej reality s transhorizontovou realitou samou a — čo je ešte horšie — vnucovanie tohto obrazu.
Stotožňovania svojej predstavy zaobzorovej reality s touto realitou ako takou sa však dopúšťame nielen vtedy, keď sme gnozeologickí alebo náboženskí optimisti, ale aj vtedy, keď tvrdíme, že ,, náplň” alebo ,,obsah” transhorizontovej reality je ,,nepoznateľný”, čiže keď sme agnostici.
Každé hovorenie alebo písanie o transhorizontovej realite je povážlivé, vrátane toho, ktoré teraz počúvame alebo čítame. Už hovorenie a písanie o nej smeruje k manipulácii druhým alebo sebou samým alebo touto manipuláciou priamo je. Čo nám teda zostáva tvárou tvár k transhorizontovej realite? Existuje dajaký ,,bezpečný”, ,,nemanipulatívny”, ,,dobrý”, ,,správny” atď. a pod. prístup k transhorizontovej realite? Čo sledujem alebo sledujeme týmito alebo podobnými otázkami? Dá sa na akúkoľvek otázku ohľadne transhorizontovej reality nájsť odpoveď? A keby sme ju aj našli alebo keby som ju aj našiel, odkiaľ by sme vedeli / by som vedel, že to je ,,tá pravá”, ,,tá správna”, ,,tá dobrá”, ,,tá pravdivá” odpoveď? Čo ma / nás pudí k týmto otázkam? Som schopný / sme schopní vystaviť sa tomuto ,,pudiacnu”? Som schopný / sme schopní dobrovoľne prestať s týmto kladením otázok ohľadne transhorizontovej reality a môjho / nášho pristupovania k nej? Alebo som / sme fatálne odkázaný/í na vypnutie elektrického prúdu, vybitie batérie notebooku, vyschnutie atramentu, vypísanie ceruzky, stratu prsta, ktorým píšem/e do piesku, stratu schopnosti písať alebo myslieť? Musíme najprv zomrieť, aby sme sa vystavili transhorizontovej realite ,,ako takej”?
Nestačilo by nášmu vystaveniu sa transhorizontovej realite prerušiť prosto ono pudenie, ktoré núti k premýšľaniu o transhorizontovej realite, k vereniu v takú či onakú jej náplň atď.? Je potrebná teória alebo filozofia tohto prerušenia? Je potrebné niekoho nasledovať k tomu, aby sme prestali o transhorizontovej realite teoretizovať, filozofovať, veriť v ňu alebo v ňu neveriť, pochybovať o nej alebo nepochybovať atď.? Otvorí ma/nás transhorizontovej realite nájdenie odpovede na cunami týchto otázok? Nežijeme otvorenosť transhorizontovej realite už pred akoukoľvek otázkou, ktorá sa jej týka? Nevstúpili sme do jej lona pri narodení? Kto alebo čo sa to díva z nás na hviezdnu oblohu, na východ alebo západ slnka, na jasný alebo upršaný deň, na tvár blížneho, do jeho očí, na text, ktorý práve píšem alebo čítam? Nenašiel som odpoveď dopísaním poslednej otázky knižky Synkriticizmus – filozofia konkordancie a zážitkom jej zmyslu? Kladiem otázky, hľadám na ne odpoveď a prežívam zmysel tohto všetkého na základe toho, že som otvorený transhorizontovej realite, že som samou touto otvorenosťou a zároveň jej prekrývaním, že som egom (ego sum), uviaznutím v ňom, a zároveň deegoizáciou.

03. júla 2020 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na Jedným z najkonfliktogénnejších zdrojov na svete,