Druhý človek rovnako ako čokoľvek iné

je pre nás (rozumej: pre mňa) len do tej miery, do akej nám (mi) je daný ako útvar zmyslu alebo útvar významu. Ilustrovať sa to dá napr. na jablku, ktoré mi nemôže byť dané ináč ako chutné, šťavnaté, kyslé, nechutné, ktoré sa mi chce jesť, ktoré sa mi ani nechce chytiť do ruky a tak ďalej. Spôsobov, akými mi môže byť daný druhý človek, je takisto nekonečný počet. Inými slovami, druhý alebo druhé má pre mňa nevyčerpateľný význam. Takto je to potiaľ, pokiaľ mám v poriadku napríklad zmyslové orgány, pokiaľ mám chuť, čuch, zrak, sluch a podobne. K tomu, aby mi bol daný druhý človek v celom bohatstve jeho zmyslu, je nevyhnutné, aby som si z neho nevykrajoval iba to, čo mi z neho umožňuje prežiť moje ego. Moje ego mi z druhého človeka alebo z nejakej veci vykrajuje iba toľko zmyslu, koľko mi dovoľuje jeho otvorenosť. Za hranicami otvorenosti môjho ega ako keby druhý človek alebo ľubovoľná vec, ľubovoľné dianie ani neexistovali. Vidím, cítim, chápem, prežívam čokoľvek vrátane seba samého iba v miere priezoru môjho ega. Moje ego je ako priezor prilby stredovekého rytiera: sedí na hlave môjho bytia ako plechová konzerva s možnosťou uzučkého výhľadu na jablko, partnera, vírus alebo politickú udalosť. Slovom vidím zo sveta len toľko, koľko mi dovoľuje moje ego; svet, druhí, dianie majú pre mňa len do tej miery zmysel, do akej im to umožňuje moje ego.

V časoch strachu o život priezor na plechovke môjho ega sa ešte viac priviera; zatváram sa do seba i sám pred sebou, strácam kontakt so všetkým, čo má obklopuje, a so všetkým, čo má tvorí, o svojom nevedomí ani nehovoriac. Abstraktne sa tento stav nazýva strata zmyslu; čokoľvek pre mňa stráca zmysel, čomukoľvek prestávam rozumieť, všetko — možno až na moč — mi začína unikať.

Dnes sa o tomto mojom stave ani nemám s kým pozhovárať. Siete sú zahltené alebo pripomínajú armádu obrnencov s prilbami bez priezorov. Sedím vo svojej plechovke ako živý tuniak.

Čo v takejto situácii so sebou? Niet sa na koho obrátiť, niet sa kam s rúškom na ústach a nose vybrať. Navrhujem v danej situácii pokračovať čítaním predchádzajúceho článku.

04. apríla 2020 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na Druhý človek rovnako ako čokoľvek iné