Zmysel je zavŕšenosť,

vždy,

pokrok nezavŕšenosť nikdy, stojaca na dengľavých nožičkách zdravia,

čoraz elegantnejších dopravných, vŕtacích a zabíjacích strojoch,

stále vyšších domoch, dlhších mostoch a užších chodníkoch, neschopných už pojať ani jednu dvojicu ľudí držiacu sa za ruky.

Rozrehotaní žmýkame posledné kvapky múdrosti

za ohlušujúcich saliev popu

do papierových vreckoviek,

predierajúc sa za fangľami turistických sprievodcov v skanzenoch miest

alebo čakajúc na spásu na plážach medzi plameňmi z pevniny a morom.

Pobyt v marťanskej púšti nám prichádza ako Zasľubená zem.

Čo si teda myslieť o náplni našich vedomí alebo študijných programov?

Nebude užitočnejšie nahradiť zvyšky našej inteligencie rovno a hneď umelou?

Tej už ani nenapadne hľadať zmysel a transcendentno ako šibnutej,

ani resetovaním sa však nedostavia.

Ani kto ich hľadá, ich nenájde, pretože hľadaním ich neustále odstrkáva od seba.

___________________

_____________

_______

13. decembra 2019 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na Zmysel je zavŕšenosť,