Kritérium zmysluplnosti politiky

je miera jej participácie na kultúre, a to tak na vnútrospoločenskej, ako aj medzinárodnej scéne a bez ohľadu na reči (politikov či médií). Reči sa vedú a kultúra je (alebo nie je).

V dobe zatmenia mysle si konštruktéri chariziem vypomáhajú emocionálnym gýčom – ten účinkuje ako sršne, rýchlo a krátko. Po ich doznení (dnes by sme povedali po postpravde) sa opäť rozhostí výhľad na to, o čo vlastne ide, komukoľvek, manipulátorom i manipulovaným. Tradične sa to nazýva vytriezvenie.

01. októbra 2019 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na Kritérium zmysluplnosti politiky