Komické postavy politiky

si každý z nás musí nájsť sám, keď nám spadnú klapky z očí a zahliadneme konštruktérov charizmy našich favoritov. V čase dezilúzií však už až takú radosť nemáme a zavádzame vážne politologickohistorické termíny ako … (za tri bodky si autoterapeuticky doplňme svoj termín typu priezvizko + izmus sami). Pozoruhodné je, že dezilúziu zažije nielen naivný (zmanipulovaný) volič, ale aj presvedčený (vyškolený v latinke, azbuke či pchin-jine) intelektuál, keď padne opona. Volič má po páde šťastie, iba sa jeduje, intelektuál navyše somatizuje alebo psychotizuje a koná vedecké sympóziá, ktoré mu veci konečne spätne objasnia, striedajúc kreslá a lôžka ustanovizní. Vopred vedia veci žiaľ iba vedmy.

03. apríla 2019 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na Komické postavy politiky