Nerozmliažditeľnosť zmyslu

V ére troch mlynských kameňov sme sa ocitli všetci — malí i veľkí, i samotné mlynské kamene (Čína, Rusko, USA), odborníci i laici, mlynár i mleté zrno. Ťažiskom ťažkosti je však mlynica, čiže strojovňa doby, ak chcete, mechanizmus dejín. Ja, ty, on, ona, ono sme mysliace alebo nemysliace zrno. Stojí za to myslieť, ak nás mlynské kamene tak či tak pomelú? Čo z toho má mleté zrno? Nepomliažditeľný zmysel. Zmysel, ktorý sa nedá pomlieť preto, lebo je taký tvrdý, že si na ňom vylomia zuby všetci, ale preto, že je mimo akékoľvek mletia, mimo času i priestoru. Ľudovo sa tomu hovorí zdravý zmysel alebo keď chcete sedliacky rozum. Ten sa nerodí z bakšišov, ale z realizmu. Z neho možno čerpať náplň predstavy, ako zo zdanlivo bezvýchodiskovej situácie malých štátov, akou je i naše republika, von. Otvoriť treba oči, rozum a myseľ — všetkými smermi, za hranice straníckej úzkoprsosti, svetonázoru, no najmä piesku, do ktorého zakaždým zabárame hlavu, keď sa to medzi superveľmocami začne prudšie mlieť. Načrime do múdrosti hybkejších malých štátov, nenápadná inteligencia ich diplomacie, no najmä jej efekt je na dlani a v prospech všetkých. Možnosťou malých je most, buďme jeho skutkom. Doba je k tomu stále viac vhodná.

24. marca 2019 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na Nerozmliažditeľnosť zmyslu