Zvedavosť na to, čo je za obzorom

Víťazstvom nenávisti a neprajnosti je nastolenie nenávideného stavu, ktorý si neprajeme. Ináč povedané, neprajnosť a nenávisť sú replikovaním starého alebo stratou možnosti nástupu nového. Alebo ešte ináč povedané: nenávisť a neprajnosť postrádajú konštruktívnosť alebo tvorivosť.
V pozadí tohto negatívneho vzťahu k svetu, spoločnosti a k sebe samému je polemizmus, bojovníctvo. Ako jednou z možností doplnenia polemizmu sa ukázal agapizmus, v podstate prajnosť inakosti, radosť z toho, že na svete je aj niečo iné ako moje vlastné ja a to, čo je moje ja schopné vidieť. Na svete je možné aj to, čomu moje ja trebárs ani nikdy neporozumie. Z toho, že ja niečo nevidí(m), ešte nevyplýva, že toto nevidené nie je.
Náš vzťah k nevidenému, nechápanému nemusí byť a priori negatívny alebo odmietavý. Ani sa dokonca nemusíme uchyľovať iba k viere v nevidené, nechápané, ale môžeme byť voči tomu, čo prekračuje naše chápanie, zvedaví.
Zvedavosť voči tomu, čo prekračuje naše chápanie, je rovnako možná ako nenávisť voči tomu alebo viera v existenciu toho. Zvedavosť je cnosť nevinných, nezriedka chápaných ako naivných. No množina zvedavých sa scvrkáva omnoho rýchlejšie než množina naivných. Svet prahne preto, lebo vyprahla zvedavosť, ktorú o. i. nahradila nenávisť a neprajnosť.
Nelikvidujme zvedavosť alebo prezviedavosť ani u detí ani u dospelých, tešme sa z ich otázok, nebuďme nevraživí voči tým, čo sa pýtajú na to, kde sa tu vzali imigranti alebo fašisti, netvárme sa, že spadli z neba – ani jedni ani druhí nepochádzajú z neba, ale ich tvorcami sú naše činy. Robíme iba to, čo dokážeme alebo môžeme. Nezazlievajme si to, ale uvedomujme. Vedomosť je zmysluplnejšia ako zazlievanie.

28. apríla 2016 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na Zvedavosť na to, čo je za obzorom