vzťah kultúry a civilizácie (synkriticizmus)

– dedič vzťahu zákona Noci a zákona Kreontovho (k tomuto cf text Človek tvárou tvár k sporu inštitúcií); v dnešných časoch vzťah s azda najväčším potenciálom dramatickosti, pretože ide o vzťah živého s umierajúcim (alebo mŕtvym): neustále tu hrozí utváranie sa hybridných živomŕtvych figúr typu “Heideggerov nacizmus”, “zločiny komunizmu”, “genocída Palestínčanov” a podobne. Zdrojom dramatickosti tu je blízkosť kritickej hranice výbušnosti konštituovanej našimi “posvätnými” záujmami (záujmami sociálnych skupín a indivíduí). Hlavnou ťažkosťou tu je oslepujúca sila egocentripetálnej záujmovosti, ktorá má tendenciu zmraziť priamy predmet reflexie do ľadovej krychle jeho obrazu v intenciách našich vlastných záujmov. Preto sa napríklad kritika nacizmu kladie na iný list než niečo podobné robené nami samými. Znervózňujúcno diskurzu o našej egocentripetálnosti vyplýva z obáv nášho ega o svoju vlastnú existenciu, s obáv o to, či s deštrukciou priameho predmetu nedôjde aj na deštrukciu predmetu našej sebareflexie. To je azda aj dôvod, prečo hovoriť o pálčivých témach sa necháva zväčša žurnalistom, ktorým sa únik sebareflexie prepečie a o háklivých témach sa možno takmer beztrestne – žurnalisticky povedané – “baviť” donekonečna. Vo filozofii sa vyhýbame pálčivým témam zo strachu nášho ega o seba samé. Prakticky sa toto vyhýbanie realizuje kritikou “tých druhých”. Za (nezriedka finančnú) efektívnosť tejto kritiky však platíme upevnením pozícií vlastného ega. Tematizácia vzťahu kultúry a civilizácie tvorí v synkriticizme pozadie úvah o podmienkach možnosti synkritizácie agapizmu a polemizmu, synkritizácie cesty chronickej a perichronickej atď.

Ťažkosť civilizácie spočíva v tom, že sa odtrhla od kultúry, že ju „predstihla“, že ďalej postupuje nekultúrne – vojensky, okupačne, vykorisťovateľsky, bezohľadne, nominálne (zväčša len proklamuje práva a podobne) atď. Civilizácia sa prestala prispôsobovať „pomalej“ kultúre. „Stíhajú“ (sa prispôsobiť) už zväčša len nekultúrni: prispôsobenie za cenu nekultúrnosti, napríklad za cenu pravopisnej negramotnosti, citovej neohrabanosti, za cenu rozvodu, nevýchovy detí, za cenu platobnej neschopnosti miest, za cenu neustávajúceho napätia a stresu „úspešných“, za cenu kontinuálnej roztržitosti, za cenu nedívania sa do tváre jedného človeka na druhého (rodiča na dieťa, spolupracovníka na spolupracovníka), za cenu zahltenia informáciami a nechápania zmyslu (za cenu nedostatku času na chápanie zmyslu) atď.

Cf smrť civilizácie (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).

15. marca 2013 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na vzťah kultúry a civilizácie (synkriticizmus)